Každý z nás sa už určite aspoň raz zamyslel nad tým, prečo niektorí ľudia reagujú na stres či konflikt pokojne, zatiaľ čo iní vybuchnú ako sopka. Prečo sú niektorí prirodzení lídri, zabávači či rečníci, zatiaľ čo iní pôsobia skôr nenápadne, opatrne a radšej pozorujú z úzadia ? Odpoveď na tieto otázky sa ukrýva hlboko v našej psychike, tom, čo psychológia nazýva temperament.
„Temperament je biologický základ osobnosti – spôsob, akým reagujeme na svet, ešte skôr než ho začneme chápať …“ Stella Chess & Alexander Thomas
Temperament predstavuje biologicky podmienenú zložku našej osobnosti. Je to spôsob, akým spontánne reagujeme na podnety, ako prežívame emócie, ako sa správame v rôznych situáciách. Už od staroveku sa vedci a filozofi snažili pochopiť, čo nás robí takými rozdielnymi. Jednou z prvých teórií temperamentu bola tá od Hippokrata, zakladateľa moderného lekárstva. Hippokrates rozlíšil štyri základné typy temperamentu podľa prevažujúcich telesných tekutín:
Sangvinik – emočne stabilný extrovert. Je veselý, optimistický, prispôsobivý a spoločenský. Reaguje primerane na podnety, no jeho prežívanie býva skôr povrchné. Sangvinik je ten, kto rozžiari miestnosť, no zároveň sa rýchlo nadchne aj rýchlo ochladne.
Cholerik – emočne labilný extrovert. Impulzívny, výbušný, netrpezlivý a často dominantný. Reaguje silno a bez zábran, čo môže byť výhodou v krízových situáciách, no zároveň výzvou v medziľudských vzťahoch.
Flegmatik – emočne stabilný introvert. Pokojný, vyrovnaný, málo reaktívny. Pôsobí ľahostajne, no v skutočnosti je stály, spoľahlivý a má hlboké vzťahy s úzkym okruhom ľudí. Nemá rád zmeny a preferuje pokojné prostredie.
Melancholik – emočne labilný introvert. Hlboko prežíva, je citlivý, premýšľavý a často pesimistický. Vyhýba sa hlučným a vypätým situáciám, no jeho vzťahy sú trvalé a zmysluplné. Melancholik je ten, kto cíti „viac“ – aj radosť, aj bolesť.
Tieto typy síce znejú jednoducho, no v praxi sa často miešajú a vytvárajú jedinečné kombinácie. Moderná psychológia preto ponúka ďalšie pohľady. Napríklad známa Jungova typológia „Introvert vs. Extrovert“. Švajčiarsky psychiater Carl Gustav Jung rozšíril pohľad na temperament tým, že ho rozdelil podľa orientácie človeka na svet:
Introvert – člověk zameraný na vnútorný svet. Premýšľavý, citlivý, opatrný, preferuje menšie skupiny a nepriamu komunikáciu. Potrebuje čas na spracovanie emócií a často sa dobíja v samote.
Extrovert – člověk zameraný na vonkajší svet. Spontánny, komunikatívny, energický, ľahko nadväzuje kontakty. Je flexibilný, rýchlo sa rozhoduje a cíti sa dobre v spoločnosti.
Zaujímavé je, že väčšina ľudí sa nenachádza na jednom extréme. Mnohí z nás sú tzv. „ambiverti“. Teda osobnosti, ktoré kombinujú introvertné aj extrovertné črty. Ambiverti sú tak trošku „chameleóni“ 😊 Vedia sa prispôsobiť aktuálnej situácii. Niekedy sú spoločenskí, inokedy potrebujú ticho a samotu. Sú selektívne spoločenskí, teda vyhľadávajú ľudí, s ktorými ich spája niečo hlbšie. Vedia počúvať, ale aj zaujať. Ambivert je typ, ktorý sa cíti dobre v rôznych prostrediach, no zároveň si stráži svoju energiu.
Je dôležité si uvedomiť, že temperament nie je nemenný. Je síce vrodený, no formuje sa v interakcii s prostredím, v ktorom vyrastáme, a životnými skúsenosťami. To, ako sa správame, je výsledkom kombinácie našich biologických predispozícií, výchovy, kultúry a osobného vývoja. Teórie temperamentu nám pomáhajú lepšie porozumieť sebe aj druhým. Vďaka nim vieme, prečo niekto potrebuje viac času na rozhodovanie, zatiaľ čo iný koná impulzívne. Prečo niekto miluje spoločnosť a druhý samotu. A najmä, že každý osobnostný typ má svoju hodnotu.
V dnešnom svete sa temperament využíva aj v oblasti vzdelávania, koučingu či personalistiky. Firmy sa snažia vytvárať pestré tímy, kde každý typ osobnosti prináša niečo jedinečné. Sangvinik motivuje, cholerik presadzuje, flegmatik stabilizuje a melancholik skôr prehlbuje. Poznanie vlastného temperamentu je prvým krokom k osobnému rastu. Pomáha nám lepšie zvládať stres, komunikovať efektívnejšie a budovať kvalitnejšie vzťahy. A čo je najdôležitejšie, učí nás prijímať seba samých takých, akí sme 🙂 Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:
Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook. UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483
Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102
Geiser J. Lehrbuch Allgemeine Psychologie. Outlook Verlag, 2024. ISBN 3368659308
PhDr. Marek Horňanský psychológ
.JPG)
.jpg)
