Odpovede dr. Michalovi Pijákovi

Prof. M. Kidd, Bojnice, Tatry, Bratislava. Foto P. Lipták

V poslednej dobe mi uznávaný vedec a lekár dr. Michal Piják venoval niekoľko statusov na fb, v ktorých naznačoval, že z hľadiska vedy, ktorej sa cíti byť predstaviteľom, ma zaraďuje medzi dezinformátorov a konšpirátorov. Keďže som na fb chronicky zablokovaný, vyjadrujem svoje názory touto cestou.

Očkovanie
Paradoxne dr. Piják, ktorý sa nechal zaočkovať proti koronavírusu, aby potom na koronavírus ochorel, mi vyčíta, že som najväčší propagátor očkovania proti chrípke. Ja uznávam klasické očkovania, ktoré sú imunoterapiou (proti chrípke, proti tetanu, žltačkám, pneumokokom…), ale očkovanie mRNA vakcínami za očkovanie nepovažujem. Proti chrípke sa očkujem každý rok už viac ako 30 rokov a chrípku som ešte nikdy nemal. Proti koronavírusu „očkovaný“ nie som, ale napriek masívnej každodennej expozícii akútnym pacientom s kovidom som toto ochorenie nezískal.
Ako dôkaz neúčinnosti očkovania proti chrípke dr. Piják prezentuje túto štúdiu:
https://m.facebook.com/photo.php?fbid=626387902821966&id=100063522854161&set=a.605676922849168&eav=AfZIKJkRfuS8AKK_0ysZkkpZz8_eYZbAM1ceI5Rq6U_oltqyb-XHwng9RkzwMdbpypQ&paipv=0&source=57

V tejto štúdii zo zaočkovaných ochorelo 54% z nezaočkovaných 56%. Avšak štúdia nehovorí nič o závažnosti infektov,  ani o tom, či išlo etiologicky o chrípku alebo o bežný vírusový KHCD, či aj o „nasadajúcu“ bakteriálnu pneumóniu, sinusitídu alebo otitídu. Áno, táto štúdia nám niečo zistila, máme peknú tabuľku, ale nič nehovorí o účinnosti protichrípkovej vakcíny proti chrípke. Je všeobecne známe, a moja prax to jednoznačne potvrdzuje, že chrípkové ochorenie u zaočkovaných, najmä v prípade seniorov, prebieha tak ľahko, že nepotrebujú ani vyhľadať lekára. Preto moja čakáreň v čase chrípok už 30 rokov zíva prázdnotou. Okrem toho sa pacienti vyhnú tzv. vláčiku, teda, že po oslabení chrípkou nastupuje ďalších niekoľko infektov a pacient je chorý v kuse až do jari. Ja som praktik a preto na veci hľadím inou optikou ako vedec dr. Piják. Vyzerá to tak, že oni (vedci) si potrebujú vypočuť predpoveď počasia (štúdie),  ja (všeobecný  praktik) sa však riadim najmä tým, čo vidím z okna (prax). Pozdravujem kolega, treba hľadať win-win riešenia, spájať svoje potenciály a nie stavať proti sebe vedu a prax.

Rúška
Dr. Piják je fanatický stúpenec nosenia rúšok
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=pfbid02D6JYeH8s6J4aGsdvmnFAjEJ6ZAxhnuhGqVMjPS3MpmmauzXBcMtnLBPyhrRb9x1Tl&id=100063522854161

Rúška boli podľa mňa pôvodne vymyslené, aby chránili pacientov pred lekármi, ktorí chodia od pacienta k pacientovi, a mohli by tak byť vektorom prenosu infekcie z pacienta na lekára a potom z lekára na ďalších pacientov. Čiže lekár nosí rúško najmä vtedy, keď potrebuje pred svojimi biologickými výlučkami chrániť svojich pacientov, napríklad na operačnej sále.
Ak vyjdeme z dogiem, koronavírus a aj ďalší pôvodcovia respiračných infekcií sa pri použití rúška hromadia na jeho vonkajšej strane. Ale niektorí pacienti (väčšina) majú až taký tik, že sa neustále dotýkajú rúška rukami. V TV sme to videli napríklad u politikov, okrem našich, (Čaputová…) aj u zahraničných (Johnson, Leyenová…), ktorí s obľubou manipulujú s rúškom, keď nevedia čo povedať a po interview si ho dokonca poskladajú do vrecka.
Je známe, že niektorí pacienti nosia jedno rúško možno aj mesiac, a vidí sa mi, že to isté robia aj niektorí politici.
Ak prijmeme fakt, že na vonkajšej strane rúška sa hromadia vírusy a baktérie, čiže z rúška vzniká  nebezpečný biologický odpad, prečo nevenujeme pozornosť likvidácii rúšok? Spoločnosť nerobí žiadne zmysluplné opatrenia, aby sa  po použití rúška bezpečne likvidovali. Prečo aspoň na zastávkach MHD nie sú špeciálne koše, aby použité rúško mohli ľudia zahodiť. Špeciálne, to  znamená, že by v nich mohla byť aspoň chlórová dezinfekcia, ak nie UV žiarič. Dokonca aj v stredoveku si  ľudia pri morových epidémiách a  pri zneškodňovaní infekčného materiálu počínali lepšie než to zorganizovala naša vláda a ÚVZ SR, hoci o existencii mikróbov ešte ani nevedeli.
Z uvedeného vyplýva jasný záver, že nesprávnym používaním sa rúška stávajú špinavou handrou na ústach, v ktorej sa hromadia infekční pôvodcovia respiračných a gastrointestinálnych infekcií. Táto handra navyše upcháva dýchacie cesty, obmedzuje dostupnosť kyslíka a je zdrojom ochorení dýchacieho a tráviaceho traktu. A to nielen pre jej nositeľa, veď znečistenými rukami sa infekty šíria aj na jeho rodinu, deti, či starých rodičov. Okrem respiračných infekcií sa takto zvýšene prenášajú aj fekálne infekcie. Všeobecná populácia nevie rúška používať, a podľa môjho názoru sa to ani nikdy nemôže naučiť.
Preto rúška jednoznačne a zásadne neodporúčam používať. To, že nejaké skleníkové štúdie vyšli v prospech ich nosenia,  neznamená nič. Lebo prax je celkom iná, a bežný človek či bežný politik nie je predsa vyškolený zdravotník. No a aj zdravotníci sa v tomto aspekte od seba veľmi líšia, nie všetci sú schopní dodržať skleníkové študijné postupy. Ja v ambulancii rúško nepoužívam, uprednostňujem plnohodnotnú komunikáciu s pacientom, pričom bezpečnosť vdychovaného vzduchu mi zabezpečuje na prvom mieste ozonizér, ktorý dezinfikuje aj povrchy, a teda aj rúška pacientov ak v nich sedia v čakárni. Potom sa istím aj uzavretými UV žiaričmi a filtroventilačnými zariadeniami. Áno, bezpečne čistý vzduch v čakárni a v priestoroch ordinácie kladiem na prvé miesto. Navyše sa chránim aj Ivermektínom, a to podľa protokolu FLCCC. Tu mám trochu problém, lebo aj protokol FLCCC odporúča rúška. A nemyslím si, že americkí pacienti sú iní ako slovenskí. Asi ide o to, že aj špecialisti stojaci za týmito vynikajúcimi protokolmi sú dosť vzdialení od všeobecnej praxe.
Víťazstvo nad strachom tým, že určíme rúškam ich skutočné miesto a dôležitosť považujem aj za základný predpoklad úniku z dnešnej psychiatrie symbolizovanej na Slovensku osobami Matoviča a najmä Čaputovej, ktorá pokračovala aj dnes vo svojich zlomyseľnostiach, keď sa postarala o druhý návrat toho deštruktívneho cvoka.
Problematike nosenia rúšok som sa venoval v mojich deviatich blogoch:
https://liptakpeter.blog.pravda.sk/category/rusko/

Existencia koronavírusu
Dr. Piják diskutuje o existencii koronavírusu, pričom moje meno dáva do súvislostí so spochybňovaním jeho existencie:
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=pfbid0bzjeYkdbDACyLWAhXXfoe4sRfUYvzsXrGe35gWsNeJ86tQmg6BKyrCCD6eVTq7M3l&id=100063522854161

Ja sám som existenciu koronavírusu nikdy nespochybňoval. Ako praktický lekár nepotrebujem poznať do detailu všetky súčasné vedecké poznatky z virológie, celkom mi stačí spoľahnúť sa  na vedecký názor uznávaných odborných autorít, ktoré zaraďujem do svojho pomysleného odborného tímu.  Konkrétne tu sa opieram o dr. Pekovú, virologičku, ktorú v tejto oblasti uznávam najviac, a vôbec si neviem predstaviť, že ako virologička by sama existenciu vírusov neuznávala. To by bolo fakt absurdné.
Keby som však spochybňoval existenciu koronavírusu, nemohol by som tvrdiť, to o čom som ako bývalý vojenský lekár skalopevne presvedčený, že totiž celý koronavírus je biologický útok na ľudskú populáciu, a to najmä na Rusko, pričom vakcína Pfizeru je súčasťou tohto útoku. Aj preto si myslím, že Rusi prišli obratom s protizbraňou, s vakcínou Sputnik. Potvrdením môjho názoru je skutočnosť, že zloženie vakcíny Pfizer, ale aj zloženie vakcíny Sputnik, sa prísne utajujú. No zaznamenali sme, napríklad v Maďarsku alebo v Mexiku, až 30x viac úmrtí po vakcíne Pfizer než po vakcíne Sputnik. Základnou vlastnosťou vakcíny musí byť preukázanie jej účinnosti a bezpečnosti. V prípade štandardných, doteraz používaných vakcín, sú odbornej verejnosti dostupné vždy všetky existujúce informácie.  Dnešná situácia je takmer komická, v zmysle motta: smiech cez slzy. Ako môžeme dať pacientovi podpísať informovaný súhlas a s pokojným svedomím ho zaočkovať, keď informácie, o ktorých ho máme v informovanom súhlase informovať, sú utajené? Z tohto pohľadu vlastne  žiaden z informovaných súhlasov, aj napriek tomu, že ho pacienti podpísali, nemôže byť platný. Pacienti boli  podvedení lekármi, ktorí vedeli, že nie sú dostatočne informovaní a to ani o účinnosti, ani o bezpečnosti týchto injekcií. Ak z takéhoto postupu vyplynula nejaká ujma, je treba sa súdiť a  požadovať nápravu.
Ďalšia vec je testovanie. Tu skutočne spochybňujem metodiku testovania, tak pomocou testov PCR alebo antigénových testov. Som toho názoru, že ak testovať, tak len chorých. Jednoznačne som proti testovaniu zdravých osôb, z ktorých potom vyrábame falošne chorých pacientov. Podrobnejšie som sa tomu venoval v niekoľkých svojich blogoch:
https://liptakpeter.blog.pravda.sk/2020/12/18/bludy-a-klamstva-siri-policia-a-ta3/ a tiež tu https://liptakpeter.blog.pravda.sk/2020/09/08/papagaj-matovic-svojou-chorobnou-hlupostou-ohrozuje-celu-spolocnost/

Vitamín D
Dr. Piják uvádza túto štúdiu, ktorá má preukazovať neúčinnosť podávania vitamínu D na prevenciu respiračných infekcií:
https://www.facebook.com/photo?fbid=628678099259613&set=a.2240076882742489

Táto štúdia má výraznú slabinu, keď koreluje účinnosť vitamínu D k veľkosti deklarovanej podávanej dávky, pričom skutočné skonzumované množstvo  mohlo byť celkom odlišné. Prečo výskumníci nekorelovali účinnosť vitamínu D na objektívne zistiteľnú sérovú koncentráciu vitamínu D u týchto pacientov?
Každý človek potrebuje svoju individuálnu dennú dávku vitamínu D. Ja dnes odporúčam svojim pacientom pravidelné užívanie vitamínu D v jednej dávke 2000, 4000, alebo 6000 jednotiek(IU) ráno,  pričom veľkosť dávky upravujem podľa zistenej koncentrácie vitamínu D (25-OH vitamín D) v krvi. Často sa stretávam s paradoxom, keď napríklad pacient, ktorému som   odporučil užívať 6000 IU denne, má koncentráciu vitamínu D pod 10 μg/l. Správne by mala byť v rozmedzí 20-60 μg/l a optimálne nad 40 μg/l. Keď to s pacientom rozoberiem, často napríklad zistím, že užíva vitamín D iba 1x týždenne, nie však 6000 IU, ale len 2000 IU. Keď s ním znovu všetko prediskutujem a vysvetlím mu to, najmä v prípade zistenej objektívne nízkej hladiny vitamínu D, je pacient ochotný upraviť si dávkovanie podľa môjho odporúčania. Pri kontrole o tri mesiace už napríklad zistím koncentráciu 40 μg/l, ale aj to nie vždy. Niektorých pacientov sa mi jednoducho získať pre pravidelné užívanie tabletiek nepodarí. Stavať vedecké závery na odporúčaní užívania bez objektívnej kontroly? To nepovažujem za dostatočne vedecké.

Dr Piják uvádza, že koncentrácia (nie hladina!) vitamínu D(25-OH vitamín D, hydroxykalciferol, kalcidiol) vypovedá len málo o skutočnej koncentrácii aktivneho vit.D (1,25 OH vitamín D, dihydroxykalciferol, kalcitriol), pretože môže byť ovplyvnená mnohými faktormi. Ja si však myslím, že koncentrácia vitamínu D v krvi lepšie koreluje s účinnosťou vitamínu D než spoľahnutie sa na dodržanie dohodnutého dávkovania pacientom. Pritom existujú ešte ďalšie premenlivé faktory potrebné na to, aby sa veľkosť skonzumovanej dávky premietla do konkrétneho množstva aktívnej formy vitamínu D, ktorá zabezpečuje protiinfekčnú ochranu.

Dr. Piják dokonca varuje pred užívaním vitamínu D a uvádza štúdiu z augusta 2022, ktorá preukazuje vyššie riziko Alzheimerovej choroby u ľudí, ktorí užívajú vitamín D
https://www.facebook.com/photo?fbid=629471785846911&set=a.604889429594584
Je zrejme možné, že túto štúdiu zafinancovali firmy, ktoré potrebujú predávať lieky proti demencii.
Po skúsenostiach s firmou Pfizer, ktorá pretláčala svoje mRNA injekcie proti kovidu a blokovala používanie Ivermektínu,  musí už lekár myslieť na všetko. Veď iná,  novšia štúdia z decembra 2022, zistila o vitamíne D pravý opak.
https://alz-journals.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/alz.12836?fbclid=IwAR23yZ2lAX1ZJeW2iiiITEHl05C6C8NpdJqpuMDa23ZucTVTqxhT07oZMQI

Celá situácia s podobnými medicínskymi štúdiami smeruje k poznaniu, že je čas na opatrnosť, keď musíme predpokladať, že časť výskumu v oblasti zdravia je podvod. Veľmi detailne sa tomu venuje profesor Richard Smith, ktorý dlhé roky predsedal Výboru pre dohľad nad  rešpektovanou inštitúciou vedeckej medicíny Cochrane Library vo Veľkej Británii v tomto článku:
https://anaksvengorkkarpit.substack.com/p/je-cas-predpokladat-ze-vyskum-v-oblasti?fbclid=IwAR2TcsOdtHI_MaxU4lIAvcJMpWiolmaVK6vwFwPF1fExByV2QT9EN1oZJyg

Dôveryhodnosť štúdií je dnes ohrozená
Pri realizácii vedeckých štúdií sa stále častejšie stretávame s  konfliktom záujmov. Ide predovšetkým o nevhodný vplyv obchodných záujmov farmaceutického priemyslu na výsledky klinických štúdií.
To čo platí dnes o vedeckých štúdiách platí aj o odborných postupoch, ktoré vznikajú na základe takýchto štúdií. Je potrebná istá opatrnosť pri ich aplikácii v praxi, pretože skleníkové podmienky sa nie vždy dajú uplatniť v praxi, pri liečení problémov konkrétneho pacienta.
Vedecké štúdie a odborné liečebné postupy(guideliny), tak ako celý zdravotný systém, musia byť založené na potrebách pacientov. Pozrite celé vyjadrenie prof. Michaela Kidda, ktoré predniesol v Bratislave v marci 2017 v rámci konferencie o inováciách v zdravotníctve k tvorbe a validite medicínskych odborných postupov.
https://www.vpl.sk/files/file/odborne%20postupy/kidd%20ba%202017.pdf