MATRIX pravdy, alebo ako Barack Obama doviedol západnú civilizáciu na okraj útesu (3/4)

Ešte zaujímavejší ako prílev novej energie v spojení s poznaním (riešené v časti 2/4 tejto série blogov) je energia spojená so stvorením, do tejto kategórie patria vizionárske videnia zjavenej pravdy prorokov, poznanie materstva a altruizmus prameniaci z nesebeckého/asymetrického sebaobetovania sa jedinca v prospech druhého človeka bez očakávania akejkoľvek reciprocity zo strany obdarovaného beneficienta obety. Subjektívna imaginácia je proces „vnútorného spytovania sa svedomia“ respektíve permanentného ničím nerušeného vnútorného predstavovania/premýšľania o nejakej skutočnosti v úplnej množine všetkých možných stavov, pričom až „uhladením problému“ cez súčasné/synchrónne nájdenie materiálnej pravdy, morálnej integrity a všeobecného prospechu umožňuje vznik prílevu kreacionistickej energie/vnútorného svetla. Ak na základe procesu vnútorného predstavovania si, dospeje jedinec len k parciálnemu poznaniu materiálnej pravdy, morálnej integrity alebo všeobecného prospechu získa len pokoj na duši, čiže upokojenie vnútorného nekľudu, ktorý núti človeka rozmýšľať nad problémom, ktorý ho sužuje.

Opakom kreacionistickej energie je deštrukčná energia vysávajúca životnú energiu z človeka, predovšetkým syndróm „vyhorenia“ je spojený s nezáujmom dnešných ľudí o zjavenú pravdu, materstvo a službu blížnemu, takže si ľudia musia vystačiť s energiou, ktorú majú len z potravy/hmotných statkov, čo keď sa spojí so životom plným kompromisov so svojim svedomím, tak máme obraz dnešnej civilizácie, ktorá je unavená a frustrovaná. V ľudskej spoločnosti najnižší sociálny status, respektíve najvyššiu rezistenciu vyvoláva smrť a parazitizmus, čo je logické, pretože smrť vlastne predstavuje informáciu bez energie, preto ak niekto zabije druhého človeka, tak smrť odčerpá z vraha jeho životnú energiu, až sa stane „čiernou dierou“, informáciou bez životnej energie, emócie. Pre prípad života je ekvivalentom negatívnej energie verifikácie pravdy, individuálna existenčná hrozba, čiže strach. Parazitizmus je systémovou formou odčerpávania energie z ľudí, ide o ekvivalent fyzickej smrti ako spôsob kolektívneho násilia na členoch spoločnosti. Kolektivizmus ako všeobecný parazitizmus každého na každom, je založený na osobnej pasivite členov spoločnosti, ktorá je dosahovaná cez verejnú verifikáciu skupinovým vydieraním, existenčnou hrozbou voči všetkým, hlavne na ktorých záleží jedincom, ktorí majú byť systémom donútení k pasivite. Paraziti na rozdiel od dravcov viažu okrem svojej existencie aj reprodukciu na telo hostiteľa, preto ovládnutie psychiky/uvedenie do kľudového stavu pasivity hostiteľa je mimoriadne dôležité. Paraziti pre dosiahnutie cieľa spraviť z ľudí biologické stroje, vytvorárajú v rámci spoločenských korporačných štruktúr neformálne klientelistické skupiny/kliky (z franc. clique, znamená v sociológii uzavretú neformálnu skupinu vo vnútri formálnej organizácie, ktorá presadzuje vlastné záujmy, často v rozpore so záujmami celej organizácie. Spravidla je založená na neformálnych vzťahoch medzi určitými osobami, má dlhodobý charakter a súperí s inými klikami. Často má povahu nátlakovej skupiny, pretože sa jej členovia obávajú o svoje postavenie a preto aj ich pôsobenie je zamerané na udržanie alebo posilnenie nemennosti ich spoločenského statusu.), ktoré potom imitujú v štátnej správe parazitický vzorec svojej reprodukcie, čiže správajú sa ako rakovina štátneho aparátu. Paraziti, predovšetkým vírusy, u mnohobunkových zložitých organizmoch spôsobujú podľa posledných dánskych výskumov zmeny psychiky a sú spúšťačom mnohých psychických chorôb, rovnako sú spúšťačom mnohých typov rakoviny, čiže priamo vlastné bunky biologického tela preberajú model prežitia parazitov. Podobne aj zložité spoločenské štruktúry sú pod tlakom parazitov schopné podľahnúť parazitickým/civilizačne deštrukčným ideológiám mimo verifikácie materiálnej pravdy a rovnako ako časť telesných buniek zmutuje do rakoviny, tak aj časť štátneho aparátu preberá parazitický model svojej reprodukcie, čo spôsobuje autodeštrukčné pôsobenie podobne ako je to vidieť na príklade reakcie štátnej administratívy  v USA voči prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Egoizmus ako kritérium verifikácie výroku, t. j. „dobré/pravdivé je iba to čo prospeje mne“, je veľmi tenkým a ostrým nástrojom pravdy, podobne ako laserový skalpel. Egoizmus nie je zlý pri dodržaní bezpečnostných podmienok jeho použitia. Predovšetkým jeho použitie musí byť spojené s podporou jedinca/alfa samca a takáto podpora môže byť nekritická/nespravodlivá, avšak uspokojením jeho egoistických potrieb/pohnútok sa vytvoria podmienky, ktoré znamenajú zlepšenie pozície, či už hmotné alebo duchovné (sloboda, pravda, spravodlivosť, ľudská radosť, šťastie, krása a podobne) a vlastne tento altruistický počin znamenajúci dosiahnutie spoločenského pareto optima umožňuje eliminovať dopad negatívnej energie na alfa samca/vodcu v pozitívnom zmysle slova cez prílev kreacionistickej energie prameniacej z oblasti bytia, dokonca takýto jedinec môže zažiť až „vnútorné svetlo prorokov“. Ak sa egoizmus nevyužije kreacionistickým spôsobom a stane sa bezbrehým egocentrikom, potom jedinec „ide bez bŕzd“ a negatívna energia sa prejavuje neovládateľnou potrebou násilia, čo z neho vysaje životnú energiu, až sa stane živým mŕtvym, bezcitnou násilnou beštiou v ľudskej koži, ktorej už niet pomoci ako nejaký sériový vrah. Egoizmus na obranu pred zombifikáciou využíva niekoľko stratégií, prvou je akademický ateizmus, tzn. ide o snahu napojiť sa na pozitívnu energiu prameniacu z poznania, ktorá potom neutralizuje negatívnu energiu prameniacu z egoizmu a takýto jedinci navonok vyzerajú pokojní a pevní ako skala, dokonca ak sa zrieknu násilia, tak budú aj vnútorne vyrovnané a silné osobnosti. Všetci egoisti propagujú poznanie, milujú techniku, nové technológie a zaujímavosti zo sveta vedy, čo im dáva pocit progresivizmu/ nadradenosti/elity a preto majú presvedčenie o svojej morálnej nadradenosti nad ostatnými ľuďmi, čo je však len virtuálna pravda/ideológia, preto sa musia segregovať, aby nemohla nastúpiť verifikácia materiálnou pravdou a došlo by k zrúteniu ich mentálnej stability. Verifikácia pravdy sa skladá z energie a informácie, preto aby nedochádzalo k úniku životnej energie z tela egoistu „(-)“, tak si egoista vytvorí ducha, privátneho boha/mnohoboha (podstata slobodomurárskeho mystéria Veľkého architekta vesmíru), ktorý je negáciou „(-)“ skutočného Boha a cez neho, keďže dva záporné náboje (-)/(-) sa odpudzujú, je možné zabrániť úniku životnej energie, čím si egoista udrží mentálnu stabilitu a tomu zodpovedajúcu životnú energiu počas svojho života, avšak v dobe smrti musí svoju energiu odovzdať „pánovi Svetla“, teda nemôže sa stať súčasťou diela skutočného Boha. Celkovo je možné konštatovať, že polyteizmus a poverčivosť sú techniky osobnostnej stabilizácie egoisticky zameraných jedincov cez kolektívnu verifikáciu/tabuizovanie osobnej „nezodpovednosti“ za svoje jednotlivé neduhy a ich projekcia do systému „zodpovedných pokušiteľov“ bôžikov a démonov, čím sa dosahuje virtuálna integrita osobnosti egoistu bez takto vytesnených zlých charakterových stránok. Ešte je jeden spôsob ako môže egoista naložiť so životom v oblasti „0“ životnej energie z „Matrixu verifikácie pravdy“, kedy egoizmus vnútornú negatívnu energiu/násilie obráti voči sebe, avšak pri tomto „prežívaní“ života je jedinec potom nesvojprávny, pretože podľahol závislosti hmotnej (mamon, drogy, zlozvyky), ktorá sa mu stáva predmetom jeho „morálnej integrity“, teda dosiahnutie svojej dávky závislosti je verifikáciou pravdy, alebo sexuálnej (obchodný, ukájací alebo násilný sex), čiže segreguje/vylučuje dobrovoľný sex medzi jedným mužom a jednou ženou a naopak preferuje inaký sex, ktorého praktizovanie sa stáva osobnou posadnutosťou, čo vyústi do sebadeštrukcie respektíve domáceho násilia s logickým dôsledkom nájdenia jedinej „životnej istoty“ v kulte smrti, ktorá ukončí vnútorné utrpenie posadnutosťou vyprázdneného človeka.

Kolektivizmus ako kritérium verifikácie pravdy na základe „rozhodnutia väčšiny“ je vždy spojené s násilím voči menšine respektíve „mlčiacej väčšine“, ktorej je znemožnené organizovať sa a preto je atomizovaná na jednotlivcov, ktorí nesúhlasia s „väčšinovým“ ideologickým názorom. Prípustnosť kolektivistického spôsobu verifikácie je dovolená len dočasne a striktne adresne/konkrétne/určito, inak jej aplikácia bez dočasnosti sa mení na diktatúru a bez adresnosti na anarchiu. Kreacionistické uplatnenie kolektivizmu súvisí s „informačným pilierom“ spoločnosti, ide o pamäť národa zahrňujúcu najlepšie praktiky, ktoré sú predmetom kolektívnej fixácie svetonázoru inak povedané jedná sa o zjavenú pravdu tvoriacu podstatu náboženstva a strážcami tejto pamäte sú kňazi združený do cirkvi. Výhodou svetonázoru je, že takto mentálne synchronizovaní ľudia sú ochotní plniť svoje povinnosti voči svojej komunite dobrovoľne, čím svojou nesebeckosťou zabezpečujú/tvoria/kreujú integritu vlastnej spoločnosti a dokonca aj činnosť tých ľudí, ktorí nesúhlasia a inak by spôsobili disynchronizačnú zmenu spoločnosti na anarchiu, vedia korigovať a zmeniť ich inak deštrukčné správanie na tvorivú inšpiráciu pre vlastný rozvoj. Náboženstvo a cirkev ako strážny mechanizmus hodnotového základu spoločnosti musí synchronizovať potencionálne konflikty súkromného života a „verejného verifikovania pravdy“/vôle väčšiny, aby z toho nebola svojvôľa respektíve kolektívny teror voči jednotlivcom. V rámci spoločenského vývoja sa ustálili hodnotové pravidlá, ktoré sa začali vynucovať verejnou mocou, čiže začalo platiť právo v spoločnosti. Právo predstavuje verejnú verifikáciu z oblasti pozitívnej energie „Matrixu verifikácie pravdy“, čím dochádza k eliminácii negatívnej systémovej energie kolektivizmu, a ak má byť právo spravodlivé, tak musí na podobné situácie respektíve konflikty dávať podobné/rovnaké rozhodnutia bez ohľadu na to, akí rozdielny účastníci, svetonázorovo, sociálne a podobne, sa dožadujú práv a aký súd/štátny orgán aplikoval právo. Z požiadavky konzistentnosti aplikácie práva vyplýva nutnosť dodržať zásadu výstavby právneho poriadku v súlade s materiálnou pravdou, ktorá energetizuje spoločnosť tým, že sa táto vyvíja v režime najnižších nákladov, ale zároveň zamedzí akúkoľvek pozitívnu alebo negatívnu diskrimináciu, ktorá je vždy zdrojom spoločenskej nespravodlivosti, pretože „morálne ospravedlnenie“ diskriminácie je založené na nepravde/ideológii. Vonkajším prejavom právneho štátu je potom zastupiteľská demokracia, ktorá vždy na základe pravidiel/práva umožňuje dočasne, na volebné obdobie, pripustiť hegemóniu väčšiny nad menšinou, čím ľudská spoločnosť získava dosah na kreacionistickú energiu efektívneho využitia všetkých ľudských zdrojov. V prípade straty národnej/svetonázorovej/mravnej pamäte nebude existovať nesebecké dobrovoľné plnenie si povinností zo strany jednotlivých členov, ale presadí sa individuálny egoizmus, ktorý spôsobí „revolučnú anarchiu“ a začnú sa vytvárať násilné gangy, ktoré terorom budú presadzovať svoju „kolektívnu pravdu“, ale okrem fyzického násilia v obdobiach a teritóriách, keď nemá kto vynucovať právo, je nutné do tejto kategórie verifikácie pravdy zaradiť aj systém špicľovania a psychického zastrašovania/prenasledovania, s cieľom vytrhnúť človeka zo systému vzťahov založených na prirodzených korporáciách ako rodina, cirkev a národ. Systém kolektívneho násilia formou progresívnej/revolučnej anarchie je dlhodobo neudržateľný a jeho uplatnenie vedie vždy k totálnej deštrukcii/preformátovaniu/zániku celej civilizácie, ktorá stratí svoju pamäť. Násilie ako systémová negatívna energia kolektivizmu má svoju informačnú a energetickú stránku. Kolektívna verifikácia cez negatívnu energiu predstavuje štátny terorizmus rozsievania existenčného strachu medzi „svojimi“, t. j. politicky činnými členmi spoločnosti, v prípade systému apolitických vojenských diktatúr sú existenčne likvidovaní oponenti režimu s politickými ambíciami, pri ideologických diktatúrach ako fašistické alebo komunistické režimy je potrebné aj po odstránení opozície udržiavať „ducha strachu“, preto musia začať s likvidáciou aj vlastných kádrov, tzv. virtuálnych oponentov. Takýto na terore založený režim, ak chce byť relatívne stabilný, musí dať aspoň propagandisticky presvedčivú nádej bežným ľuďom, aby sa cez nekritické prejavy lojality voči vodcovi mohli vyhnúť perzekúcii. Elitársky kolektivizmus najčastejšie využíva informačnú bázu negatívnej energie skupinového egoizmu vyvolených aristokracia/oligarchia/ klika/kmeň/ gang/mafia verifikácie „svojej pravdy“, čiže všetko je pravdivé, čo slúži pre udržanie kolektívnych výhod a cez propagandu, formálnu charitu a politický marketing založený na ideológii, ktorá vytvára dojem nemennosti a teda aj prirodzenosti elitárskeho parazitizmu, čím chráni/tvorí dymovú clonu pre elitami/vyvolenými súkromne/neverejne prevádzkovaný klientský systém závislosti, vďaka ktorému v spoločnosti je uplatňovaná dvojitá/segregovaná morálka. Elitárstvo vo verejnom sektore uplatňuje systém morálnych očakávaní od hostiteľov a formálnych deklarácií od elity, ale v súkromí sa uplatňuje systém privatizácie verejných zdrojov, korupcie, protekcionizmu a nespravodlivosti. Najstabilnejším systémom kolektívneho násilia je čínsky paternalizmus, ktorého podstata spočíva v ochrane tradičnej čínskej rodiny, na čele ktorej má výsostné postavenie otec, ktorému prináleží všetka úcta a vyžaduje sa bezpodmienečná lojalita pod hrozbou sankcie vylúčenia rebelujúceho člena. Spoločenský tlak permanentnej kontroly a udavačstva v Číne požaduje „morálnu“ integritu paternalistickej lojality a povinnosti voči cisárovi/komunistickému vodcovi. Rafinovanosť takejto spoločenskej štruktúry spočíva v tom, že síce poskytuje človeku bezpečné útočisko v rodine, kde môže každý požívať benefity pozitívnej kreacionistickej energie, ale zároveň sú takto jedinci atomizovaní pod hrozbou ujmy v rodine na úrovni celej spoločnosti, ktorá vydiera negatívnou energiou kolektivizmu „existenčnou“ hrozbou členom rodiny, čím sa politicky pacifikuje celá čínska spoločnosť. Zavedením systému sociálneho scóringu dôjde ešte viac k zatlačeniu členov čínskej spoločnosti do pasivity, pretože nikto na nich už nemusí vyvíjať otvorené násilie, ale úspešnosť a kvalita života členov rodiny bude závisieť od kolektívnej prospešnosti, t. j. sociálne scóre každého jednotlivca donúti samého seba podriadiť autocenzúre/sebanásiliu, čoho dôsledkom bude absolútne vysatie životnej energie z človeka. Čínsky systém chovajúci sa ako dokonalý parazit nikdy nemôže byť porazený segregovanými kolóniami elitárskych parazitov, preto predstava niektorých amerických elít okolo Barracka Obamu a z Demokratickej strany, že by si USA s Čínou mohli rozdeliť svet bola naivná, pretože nimi presadzovaný systém totálneho parazitizmu bez možnosti oddychu pre ovce/hostiteľov/obyčajných ľudí, by znamenal zrútenie sa západnej civilizácie a jej odovzdanie vrátane celého sveta Číne, pričom svet by sa stal jedinou kolóniou mravcov.

Pre parazitov sú nebezpečné iba dravce, pretože sa živia najslabšou korisťou. Paraziti zase potrebujú pasívnych hostiteľov, preto dravci, keď lovia tak donútia potencionálnu korisť ísť na kyslíkovo-energetický dlh, čím sa jasne oddelia zdraví jedinci od napadnutých parazitmi. USA po vládnutí texaských prezidentov, ktorí pristupovali k regulácii hostiteľov na báze „násilia a mnohoboha“, Clintonovci spriaznení s technologickými firmami a sociálnymi sieťami respektíve s kalifornskou elitou regulovali hostiteľov cez „závislosti“, Obama zase cez „akademický ateizmus“. Tridsaťročná deformácia amerických a západných hodnôt počas vlády týchto prezidentov spôsobila rozbujnenie rakoviny v štátnej administratíve vo forme kliky, ktorá je rakovinou štátneho aparátu. Výsledkom je 22 biliónov verejného dlhu USA, ktorý musia splácať „hostitelia parazitov“, t. j. americkí občania, a to vrátane ich detí v budúcnosti. Politika Donalda Trumpa ako alfa samca, má záujem o vyriešenie problémov USA, preto podobne ako dravci nepreferuje horúcu vojnu ako nástroj svojej politiky, aj keď dravci sa nevyhýbajú ostrému boju, ak sú napadnutí fyzicky alebo ich teritóriá alebo sú ohrozené ich samice, čiže je ohrozená reprodukcia. USA pod jeho vedením budú skôr nútiť všetkých ísť na kyslíkový dlh, aby bolo zrejmé, kto je úplne „prehnitý“ a kto zdravý. Pravdepodobne nijaký suverénny štát nezačne likvidovať občanov USA alebo by napadol územnú celistvosť USA, preto jediným dôvodom pre horúcu vojnu by mohla byť ropa, pretože súčasná ekonomika je z hlavnej časti založená na rope a cez ropu sa reprodukuje hodnota/bohatstvo v čase respektíve uchováva hodnota kapitálu. Morálnu integritu ukázal Donald Trump počas iránskej krízy, keď rozhodol, že bez materiálnej pravdy o útoku na životy nevinných ľudí respektíve na americké ciele nebude riskovať životy nevinných, teda nechce byť ideologickým vrahom, aby sa nedostal na morálnu úroveň svojich nepriateľov. Kandidátmi na „úhradu“ účtu prezidentovania medzi Ronaldom Reganom a Donaldom Trumpom sú Čína a Európska únia. Prioritu má Čína, pretože v EU a aj v jednotlivých členských krajinách EU sú v politických funkciách nepodarené deriváty „tridsaťročných amerických prezidentov“, teda EU nikam „neutečie“. Po vyriešení čínskych nekalých obchodných praktík nastúpi EU do pozície platiča, a to tak, že Nemecko bude nútené podpísať „obchodnú dohodu“, čo môže byť zdôvodnené reálnou morálnou zodpovednosťou za politické rozhodnutia Angely Merkelovej, ako Kosovo, Turecký puč, Ukrajinský majdan, porušenie Lisabonskej zmluvy spôsobením migračnej krízy, vydieranie Východnej Európy migračnými kvótami a Brexit. Následne Nemecko vysaje zvyšok EU. Ak Čína pristúpi na obchodnú dohodu s USA, tak úhradu amerického „parazitického“ verejného dlhu si Čína rozloží na dlhé obdobie, inak s veľkou pravdepodobnosťou ju čaká osud bývalého Sovietskeho zväzu, ak nenájde asymetrickú odpoveď. Pre ľudstvo sa črtajú nasledujúce scenáre; ak by svet pokračoval v obamaway, tak by sme evolučne ako ľudstvo paraziticky vysali našu planétu a aj ľudia by skončili ako vecný zdroj, podobne ako vo filme Matrix, alebo s rovnakým výsledkom, avšak s rýchlejším priebehom. Ak sa Číne podarí reagovať na tlak spriechodnením projektu Hodvábna cesta a dedolarizáciou svetovej ekonomiky, čím stratí dych USA, tak zanikne západná civilizácia ako ju poznáme a ľudstvo sa zmení na mravenisko s „čínskou kráľovnou“. Čína, ak chce odolať tlaku USA, potrebuje silnú EU, ale pre Rusko je taká situácia nevýhodná, lebo by došlo k roztrhaniu Ruska medzi silnou EU a silnou Čínou. Rusko má spoločný záujem s USA udržať EU chronicky chorú. USA však musia zadržiavať Rusko, lebo by parazitmi prehnitú EU ovládlo, nakoľko sa jedná o spoločnosť dravcov bez ideologických deviácií, podobne ako Izrael. Rusko má záujem, aby Čína odolala tlaku USA, lebo spriechodnením Hodvábnej cesty po území Ruska môže nahradiť Moskva Londýn ako svetové finančné centrum, ale zároveň Rusko má záujem, aby USA nezoslabli, lebo Rusi sami by Čínu nezvládli. USA zase majú záujem v projekte Hodvábnej cesty Čínu zadržiavať, na to potrebujú Rusko. Všetky tieto scenáre sú katastrofické a preto je nevyhnutné vykonať systémovú zmenu pre záchranu západnej civilizácie a kresťanských hodnôt zavedením protiparazitickej legislatívy, ktorá bude spojená s takým rastom, že bude možné vyriešiť dlhovú krízu aj bez vojny.