Dúhového pride sa zúčastní a prehovorí na ňom aj naša „ombudsmanka“

Nominantka Most-Híd, verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, je len odborníčkou na obchodné právo, nie na širokú oblasť ľudských práv „regulárne“ ako „produkt“ deľby moci a rezortov medzi členmi vládnej koalície tak, ako minister školstva Plavčan…
Článok píšem ako reakciu na komunikáciu medzi Jaroslavom Paškom (SNS), Bélom Bugárom (Most-Híd) a verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou (nominantka Most-Híd), deň pred Dúhovým pride, ktorý sa zo svojej „slobodnej a nezávislej“ pozície „verejnej ochrankyne práv“ rozhodla podporiť, a tak „ošetriť základné ľudské práva“ údajne na základných ľudských právach diskriminovaných, utláčaných LGBTI osôb a skupín, ktorým údajne neboli priznané a sú im odopierané ich „základné ľudské práva“ aj svojím osobne prítomným aktivistickým podporným verejným prehovorom v sobotu na LGBTI dúhovom pride 19.8.2017.

Ochrankyňa práv ale riadne pletie piate cez deviate, deklarované európske hodnoty zamieňa s európskymi (transatlantickými) trendami, ktoré ale európskymi hodnotami nikdy neboli, iba sú za ne vydávané a nám podsúvané  (vydieranie na údajne „pozitívnych príkladoch“).
Tieto “ľudsko-právne trendy” a “hodnoty” chcú ich protagonisti dostať aj s LGBTI osobami a ich skupinami do režimu základných ľudských práv ako “sexuálne menšiny”, pričom také menšiny v portfóliu ľudsko-právnych menšín nie sú definované ako menšiny (oblasť základných ľudských práv pozná len rasové, etnické a národnostné, nie “sexuálne” menšiny).
Pojem “sexuálna menšina” sa v žiadnom zo základných ani odvodených medzinárodne platných a záväzných dokumentoch, teda ani v Listine základných práv a slobôd, v Európskom dohovore o ľudských právach, a teda, ani v Ústave Slovenskej republiky a následne v žiadnom slovenskom zákone nenachádzajú.
V znalostiach problematiky ľudských práv má “naša verejná ochrankyňa našich základných ľudských práv” zjavne hokej, o čom svedčia jej zmätočné polopravdivé a nepravdivé vyjadrenia v odpovedi na dobrý podnet Jaroslava Pašku, hoc hroziaci “odvetou” a právom veta pri výbere a “inštalácii” nových budúcich politických nominantov na úrovni SNS vs. Most-Híd, ak táto koalícia “dovládne”, alebo sa stretnú prípadne v novej koalícii, po parlamentných voľbách 2020…
Za “inštaláciu” nekompetentnej verejnej ochrankyne práv je ale značne spoluzodpovedná aj strana SMER. Všetci, rukou spoločnou a nerozdielnou.

Verejná ochrankyňa práv Slovensko vníma celostne ako jeden nesvojprávny a Bruselu neposlušný balík, ktorý chce celý podriadiť Bruselu, a to vo všetkom, čo si Brusel zasníva a zapraje, a ak nie Bruselu, tak (!) euro a transatlantickým trendom spojeného „neo proletárskeho“ úsilia novej ľavice neomarxistov v časti ideológia rodu, rovnosť pohlaví a rodov, rovnosť práv a rovnaké zaobchádzanie, ktoré sú súčasťou údajných „európskych hodnôt“, ktoré aj podľa verejnej ochrankyne práv Slovensko ignoruje, nerešpektuje a neimplementuje do svojho právneho poriadku…
A nielen Bruselu, pretože “nové trendy” v poňatí diverzifikovanej a rôznorodej sexuality a jej ľudsko-právnej tolerancie, akceptácie a rešpektu, prichádzajú spoza oceána z USA, ako “vlajkovej lode” liberálnej, všetkých a každého tolerujúcej demokracie, ktorá na prelome milénií začína mať vážne problémy sama so sebou a v medzinárodnom rozmere sa nevie vmestiť do vlastnej kože… (pretože to tak nefunguje a nebude, a všetko má svoje medze).

Ochrankyňa práv pritom zjavne odmieta nielen Preambulu Ústavy SR, ignoruje ústavnú deklaráciu samostatnosti a suverenity Slovenska v časti: „Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo“ aj tým, že v rozpore so zákonom o verejnom ochrancovi práv verejne podporuje rodovú ideológiu, a zároveň Slovensko „zaväzuje“ jeho viazanosťou na medzináropdné zmluvy a dohovory, aj tie, ktoré Slovensko ani neuzavrelo ani nedohodlo (tiež v opore o ústavu).
Čl.1 Ústavy SR
(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Otázka – v čom Slovensko vo veciach základných ľudských práv LGBTI osôb a skupín, porušuje medzinárodné právo, medzinárodné zmluvy a svoje ďalšie medzinárodné záväzky?

Pozoruhodné je, že nominantka Most Híd (ochrankyňa práv) sa tým zjavne rozchádza aj s rozhodnutím vlády na návrh tiež „kolegyne“ nominantky Most-Híd (ministerka spravodlivosti Žitňanská), vo veci vládou s porozumením prijatého návrhu na dočasné a dôvodné pozastavenie procesu ratifikácie Istanbulského dohovoru.
Podpis ID  v roku 2011 znamená len vzatie dokumentu na vedomie, nič viac. Záväzkom sa pre Slovensko stane (stane?) až jeho ratifikáciou.
Poznámka – Česko ID ani nepodpísalo. V roku 2006 ale uzákonilo inštitút registrovaných partnerstiev. Dnes, po desiatich rokoch čelí rozšíreným adopciám plus dopytu po ošetrení surogáneho materstva zákonom, vecami sa zaoberá ústavný súd a ESĽP Štrasburg. Potrebuje toto všetko (salámová metóda) Slovensko? Až odkiaľ a kam..?
Účasti na dúhových pride sa dopytujú už aj pedofili, žiadajúci dekriminalizáciu a rehabilitáciu pedofílie…
K slovu sa (v duchu „európskych a transatlantických hodnôt“) sa zatiaľ potichu „opačujúc“ (skúšajúc) hlásia aj nekrofili…
Istanbulský dohovor bol vyhlásený a prezentovaný v tureckom Istanbule. Turecko dnes smeruje k klerikálnemu sunnitskému štátu. Iróniou je, že násilníkov, odsúdených pedofilov, chce „v duchu ID“ rehabilitovať tak, že by mohli byť oslobodení spod výkonu trestu odňatia slobody, ak by si so súhlasom nimi znásilnenej alebo sexuálne zneužitej maloletej dievčinky a jej rodičov, vzali takéto dieťa, prípadne tehotné, za manželku („oslobodzujúci a rehabilitujúci sobáš“). Lebo vraj, aj, títo násilníci, by nemali podaromnici sedieť v base, ale starať sa o rodinu a svoju ženu s ich dieťaťom.
Hmm…

Takzvaná nezávislá a slobodná „ombudsmanka“ si vzájomne pletie a mieša základné ľudské práva a práva.

Dúhového pride má právo sa zúčastniť len ako súkromná osoba (ako subjekt, nositeľ základných ľudských práv tak, ako účastníci dúhového pride, s právom na verejné zhromažďovanie, právom na slobodu slova, názoru a presvedčenia, petičné právo atď.) ale nie ako „slobodný a nezávislý“ politický subjekt, pretože takým subjektom je (nie je). Lebo je viazaná ústavou a zákonom.
Garantom jej „slobodnej a nezávislej“ činnosti a ľudsko-právneho aktivizmu je strana Most-Híd a koaličná vláda SR, ktorá ako celok, pod vedením predsedu vlády a šéfa najsilnejšej koaličnej vládnej strany, má zodpovednosť nielen za vládnutie, ale aj za činnosť vládnych inštitúcií a orgánov.

Jej osobná Patakyovej účasť na pride má ale háčik – pre osobu v jej postavení sa to nepatrí, hoc takýto kódex pre verejného ochrancu práv neexistuje a zákaz účasti na podobných podujatiach ani zákon výslovne nezmieňuje. A v zmysle zákona o verejnom ochrancovi nič, žiadne porušenie alebo oslabenie, či odňatie základných práv LGBTI osôb riešiť nebude. Nemá kde, s kým a o čom.
Toto je ale na osobnom posúdení „ombudsmanky“ a jej „chlebodarcov“ (Most-Híd a vláda). Sa uvidí, ako zákon a osobný aktivizmus posúdia ONI…
Mantinely pôsobnosti verejného ochrancu práv sú dané zákonom o verejnom ochrancovi práv, nie slobodnou a nezávislou svojvôľou. Ak sa chce, ako uvádza, správať slobodne, nezávisle a apoliticky, nesmie vykonávať politický aktivizmus na verejnosti ani v súkromí.
Zo zákona je povinná riešiť podozrenia z porušenia základných práv na podnet, preverením podnetu a podaním vlastného podnetu na nápravu chybného alebo diskriminačného rozhodnutia tomu orgánu štátnej, verejnej správy, ktorý práva dotknutých poškodených osôb svojím konaním a rozhodnutím porušil, obmedzil alebo odňal. To je všetko. Nič viac ani menej (zákon je v prílohe).
(1) Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na
a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy,
c) právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, alebo do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy inak zasahujú.
(2) Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), prezidenta Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, spravodajské služby, na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru, prokuratúru a na súdy s výnimkou orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu a prokurátora.
(3) Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje tiež na veci operačnej a mobilizačnej povahy.
Teda, pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na dúhové pochody, pretože tam nedochádza k porušovaniu ale pozitívnemu napĺňaniu základných ľudských práv vo veci práva na verejné zhromažďovanie, spolčovanie, slobodu verejného slova, prejavu, názoru a presvedčenia, ak takýmito zhromaždeniami a pochodmi neprichádza k porušovaniu verejného poriadku a práv iných osôb a skupín na verejnosti, alebo ak takéto zhromaždenia a pochody nevyzývajú na porušovanie právneho poriadku, ústavy, a nenavádzajú na porušovanie alebo obmedzovanie, odňatie, ujmu na právach iných osôb, subjektov základných ľudských práv a práv… (príznačné pre extrémizmus sprava aj zľava).
Mária Patakyová (príloha k článku) vraj pripomenula, že verejný ochranca práv je nezávislý ústavný orgán, ktorého hlavnou úlohou je ochrana základných práv a slobôd. Lebo Ústava SR jej v článku 151/a garantuje nezávislosť, a zároveň ju od nej vyžaduje (hmm…):
„Preto na výroky politikov, prípadne na politické predstavy o tom, ako mám vykonávať prácu nezávislého ústavného orgánu, nebudem reagovať,” uviedla.
Tento nezávislý orgán si ako „nezávislý“ nemôže robiť, čo chce, úplne nezávisle, ale len to, čo mu ukladá zákon. Ostatok, a to, prečo sa „slobodne a nezávisle“ táto pani, ktorá sa rozhodla byť nad zákonom, a osobne zúčastniť dúhového pride aj s jej posolstvom dúhovému pride, by mal byť legálnym dôvodom pre odvolanie z funkcie verejnej ochrankyne práv, pretože porušila zákon.
A keď už tak, pred budovou parlamentu sa stretnú zástancovia a podporovatelia tradičnej rodiny, založenej na manželstve muža a ženy a obhajcovia prirodzených základných práv detí (Dohovor o právach dieťaťa) na rodičov, otca a matku s príslušenstvom, plus podpora aktívnych a pozitívnych pre rodinných politík. Prirodzene sa dá očakávať, že verejná ochrankyňa práv „prehovorí“ aj na tomto zhromaždení. Nuž, je „slobodná, nezávislá“, nech sa rozhodne a prizná farbu ona sama… (potom sa rozhodneme my).
Ak počty “dúhovo pridujúcich” v Prahe a v Blave každoročne stúpajú, to je dôsledok ich výdatnej saturácie “dúhovo pridujúcimi” LGBTI turistami zo zahraničia, a kvalitnejšou prípravou a organizáciou protagonistov, ktorými sú naše slovenské dúhové mimovládky, štedro dotované štátom a ľudsko-právnym “filantropom” miliardárom Georgeom Sorosom.
Aliancia za rodinu podobného Sorosa nemá…

To, čo viac chystá „naša ombudsmanka“, urobila to aj jej predchodkyňa pani Dubovcová, nad rámec ústavy a zákona konalo aj ministerstvo zahraničných vecí, podporou dúhového pride v Budapešti v roku 2016.
Dubovcová „len“ vyvesila dúhovú vlajku z okna svojej kancelárie a rovnako tak urobili pracovníci veľvyslanectva SR v Budapešti.
Dubovcová sa odvážila „len“ vyvesiť vlajku, Patakyová ide ďalej – bude verejne hovoriť.
Nominanta strany Smer, ministra Lajčáka to stálo „len“ vysvetľovanie, bez osobných konzekvencií a Dubovcovej „len“ riadne skončilo funkčné obdobie.
Poslankyňu SDKÚ na post ombudsmanky nominovala jej materská strana, SaS a Most-Híd (mlčali).
Predchodkyňa novo zvolenej ombudsmanky Patakyovej si zákon o verejnom ochrancovi práv vysvetľovala a konala tiež svojsky, aj nad rámec a mimo zákon, ako „ľudskoprávna aktivistka“ hoc v súlade so zákonom inak, vykázala aj viacero pozitívnych výsledkov, ktoré sa ale minuli účinkom (konanie príslušníkov PZ pri zásahoch…).

Parlament správy ombudsmanky beztak len „trpí“ a „berie na vedomie“. Alebo nie je „zrelý“ akceptovať a rešpektovať inštitút verejného ochrancu práv, ktorý si ako zákonodarný zbor parlament sám schválil, alebo – inštitút verejného ochrancu nie je vykonávaný dobre, správne a korektne tak, ako vyžaduje problematika ľudských práv…

Tým, že Slovensko nepriznalo párom rovnakého pohlavia právo na manželstvo a registrované partnerstvo, ani akcesorické právo rozšírenej adopcie detí, neporušuje tým základné ľudské práva LGBTI skupín, a neporušuje európske právo ani Európsky dohovor o ľudských právach, lebo sa riadi vlastnou Listinou základných slobôd a práv, ktorá je v súlade s Chartou práv EÚ, jadrom slovenskej ústavy a Európskym dohovorom o ľudských právach.
Preto ani v jadre veci (požiadavky LGBTI osôb a skupín) nemôže byť Slovensko postavené pred Európsky súd pre ľudské práva pre porušenie práv zmienených subjektov.

Manželstvo párov rovnakého pohlavia ani registrované partnerstvo, tobôž manželstvo muža a ženy nie sú základným ľudským právom, ale akcesorickým právom, s možnosťou jeho nadobudnutia, po splnení stanovených podmienok a predpokladov, ak také právo ústava a právny poriadok daného štátu pozná.

Ústava SR pozná len právny inštitút manželstva muža a ženy, ktorý je definične precizovaný ústavou a podrobnosti o ňom upravuje zákon o rodine.
Zákonodarca perspektívne uvažuje o úprave občianskeho zákonníka v časti spoločná domácnosť, kde je možné istými úpravami priblížiť práva osôb si blízkych žijúcich v spoločnej domácnosti párom, žijúcim v manželstve.
Ak Slovensko uzná inštitút registrovaných partnerstiev, dostane sa do režimu a moci ESĽP na pozadí nutnosti dodržiavania zásady rovnosti práv, rovných a rovnakých práv a teda aj rovnakého zaobchádzania vo všetkých položkách…
Slovenský právny poriadok aj ak nepozná inštitút registrovaného partnerstva, pozná ale inštitút úradu notára (…). Ak by reálne chceli, poznajú a využijú ho aj “neregistrované” páry nielen rovnakého pohlavia ale aj hetero páry…
Občiansky zákonník pozná pojem spoločná domácnosť. A tú je možné “ošetriť” notárskou zmluvou takmer vo všetkom…
Ústava SR nepozná manželstvo párov rovnakého pohlavia ani registrované partnerstvo.
Ide o ideológiu, ktorú jej protagonisti chcú presadiť ako základné ľudské právo, a na tento „lep“ si ako mucha na mucholapku sadla aj „ľudsko-právne“ horlivá aktivistka „ombudsmanka“ Mária Patakyová.

Všetky požiadavky, ktoré budú na Dúhovom pride 19. augusta 2017 v Bratislave vyslovené, budú a stanú sa politickými požiadavkami, ktoré, ak budú chcieť, do svojich politických programov si zapracujú existujúce a nové politické strany pre ich čas, pre čas, za normálnych okolností, ak nebudú nahradené predčasnými voľbami, po parlamentných voľbách v roku 2020.
Otázka: Akú politickú stranu zastupuje „slobodná a nezávislá“ ochrankyňa práv, nominantka Most Híd, splnomocnená vládnou koalíciou Smer-Most-híd-SNS? A koná v súlade s vládnym programom? Alebo je voči nemu v politickej opozícii?

Európsky dohovor o ľudských právach, Článok 12, Právo uzavrieť manželstvo
„Muži a ženy, ktorí sú na to vekom spôsobilí, majú právo uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.“
Zmienka o registrovanom partnerstve, tobôž registrovanom partnerstve ako o základnom ľudskom práve sa v dohovore nenachádza.
Poznámka: Ľudsko-právni aktivisti napr. Inakosť, LGBTI-Slovakia, registrované partnerstvo zmenili na životné partnerstvo, ktorého význam, zmysel a obsah je totožný s pojmom registrované partnerstvo.

Preskúšanie z teórie problematiky ľudských práv ani doškolenie neobstojí. Bolo by zdĺhavé a zrejme by sa minulo s pozitívnym účinkom. Slovensko potrebuje akútne reálneho, teoreticky a prakticky dobre pripraveného nie aktivistického ombudsmana/ku so živou praxou v oblasti ľudských práv, ktorou nie je ani ombudsmanka pre ochranu práv detí Tomanová (práva detí sú pre ňu vedľajšie, hlavný je pre výnosný džob a vysoký dôchodok).
Podobne aktivistická v zlom zmysle a význame slova a pojmu aktivizmus je česká ombudsmanka Věra Šabatová (tandem s bývalým ministrom „pro lidská práva a legislativu“ Jiřím Dienstbierom ml. Ibaže pravým, skutočným a úžasným ombudsmanom bol jedine Otakar Motejl (právnik par excelence!).

Ako ochrankyni práv by som ombudsmanke (odborníčke na obchodné právo) položil túto otázku (výrok prezidenta SR): Ako sa máte k výroku prezidenta SR Andreja Kisku, že „Ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom“?

Vo svojom FB statuse sa „naša“ ombudsmanka odvoláva na frázu, floskulu a zaklínadlo, nepripúšťajúc diskusiu: : „Som presvedčená o tom, že Slovensko hodnotovo patrí do Európy, a preto by malo chrániť základné práva a slobody všetkých párov, ako je to vo vyše dvoch desiatkach členských štátov EÚ. Ak zdieľame európske hodnoty postavené na rešpektovaní a ochrane základných práv, potom prirodzene musíme zabezpečiť uznanie a ochranu aj párov osôb rovnakého pohlavia. Keďže na Slovensku táto skupina stále nemá plnú ochranu práv jej členov, prijala som pozvanie a v sobotu prídem na Hviezdoslavovo námestie.“

Naša „ombudsmanka“ základných ľudských práv LGBTI osôb a skupín zjavne tára a z titulu svojej autority zavádza a manipuluje nevinnú laickú čitateľskú a ostatnú verejnosť.
Ihneď v pondelok by mala zasadnúť koaličná rada vo veci verejný ochranca práv a konať…

Autor článku: Juraj Režo
Príloha:
https://www.napalete.sk/paska-kritizoval-ombudsmanku-za-podporu-duhoveho-pochodu/
https://www.hlavnespravy.sk/vlada-odlozila-ratifikaciu-istanbulskeho-dohovoru-diskusia-bude-pokracovat/1104492
https://www.hlavnespravy.sk/riaditelka-prague-pride-tolerancia-nam-uz-nestaci-chceme-viac/1101042
https://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-564

Dovetok:
Ombudsman sa má zo zákona právo verejne vyjadrovať k veciam, ktoré ako podozrenia z porušenia základných ľudských práv rieši alebo vyriešil, ale vždy diferencovane, prípad od prípadu, s rešpektom voči ochrane základného ľudského práva na súkromie dotknutých osôb.
Vystúpenie Márie Patakyovej na dúhovom pride nemá oporu v zákone ako vec, ktorú rieši, preto nie je žiaduce ani potrebné, mimo rámec zákona.
Jej verejná podpora alebo nepodpora LGBTI osôb a skupín a dúhového pride „ombudsmankou“, ktorá sa vydáva za apolitickú, slobodnú a nezávislú, je verejným prejavom, ktorým popiera svoju apolitickosť verejne činnej osoby, v úrade, ktorý zastáva, reprezentuje a vedie.
Jej vyjadrenie podpory dúhovému pride a požiadaviek osôb a skupín LGBTI je politikum.
Porušuje tým zákon o verejnom ochrancovi práv a prísahu, ktorú vložila do rúk prezidenta SR.