Ekonomické teórie bludov na Slovensku od 1989 časť 4

Ekonomický blud č. 4.: najspravodlivejšie dane v štáte sú rovné dane, lebo všetci platia relatívne rovnako

Tento blud má 2 veľké muchy (asi aj viac ale 2 rozoberiem)

Prvou muchou je vzťah rovnej dane k príjmom ľudí. Je iné platiť 20% daň z 500 Eur a iné z 5000 Eur. Čo je na tom iné? To koľko vám ostane na míňanie po zaplatení daní a nevyhnutných výdavkoch na prežitie. Nechcem sa veľmi venovať tejto časti, pretože je obrovské množstvo modelov progresívnejších daní a spoločensky prijateľnejších v tomto zmysle. Opačný efekt zase príliš progresívne dane viedli politikov vo Francúzsku k schváleniu zákona, že v zmysle „dane nemôžu byť vyššie ako samotný príjem“. Čo chcem povedať je, že rovné dane vedú všeobecne k plateniu daní väčším počtom ľudí. Keďže je demokracia a v slobodnej spoločnosti by sa jednoducho našla +50% väčšina, pre ktorú je optimum zdaňovania vyššie ako je rovná daň, teda v progresívnej dani, z hľadiska ich príjmov a hlasovania v demokracii. Pri rovnej dani obrovská masa ľudí sa dobrovoľne necháva zdaňovať viac ako by mohla voči bohatším jednotlivcom, lebo je buď neslobodná, nemá vplyv na rozhodovanie, alebo tak robí zámerne alebo sleduje nejaký cieľ (síce je to čudné, ale táto možnosť tu je). Tak či tak je tento model v spoločnosti maximálne výhodný pre vysokopríjmových ľudí a firmy na úkor veľkej masy ľudí.

Druhá obrovská mucha v dnešnom systéme je, že niektoré spoločnosti napriek rovnej dani neplatia žiadne, alebo len minimálne dane. Treba priznať, že aj progresívne zdaňovacie systémy majú v tomto podobné problémy

Spoločnosti ako Apple, Google, Amazon a množstvo iných platia minimálne, alebo žiadne dane. Sám zakladateľ Apple Steve Wozniak tu priznáva, že spoločnosť platí percentuálne menej daní ako on sám platí na osobných daniach. Cez daňový systém Írska platil Apple dane iba 12,5%. Cez 2 írske dcérske spoločnosti dokonca platili iba 2% daň! Len Apple samotná jedna firma si vytvorila rezervu 200 miliárd USD v offshore pobočkách.

Tu by som sa pristavil pri jednom kľúčovom bode, na ktorý nás nikto v mainstreame neupozorní. Kde sú Apple dane zo zisku za výrobky, ktoré si kupujú slovenskí zákazníci? Kde na Slovensku sú dane zo zisku Amazonu generované z predajov na Slovensku? Kde sú ostatné priame dane generované z predaja na Slovensku veľkými nadnárodnými korporáciami? Tie z Apple vieme, že aspoň časť z nich išla do rozpočtu Írska.

Sme členmi EU. Počuli ste už niekedy, že EU by malo záujem nejakým spôsobom bojovať s nadnárodnými korporáciami aspoň na svojom EU území, aby tieto platili nejaké rozumné dane? Aby z toho mali občania EU osoh? V tomto nie sme v EU osamotení. Podľa všetkého väčšina EU štátov má z pôsobenia Apple čo sa týka daní z príjmu veľkú nulu. Snáď len Írsko si prilepšilo za všetkých. Všeobecne platí, že daň z príjmu platí podnikateľ tam, kde má daňový domicil. Je však tento prístup správny pri toľkých miliardách a pri tak obrovskom počte nadnárodných spoločností? Nechýbajú tieto peniaze v národných rozpočtoch? Kto potom dorovnáva tieto národné rozpočty? Žeby bežní ľudia v daných krajinách?

Aby sme sa nemýlili, tak k týmto spoločnostiam pre naše Slovensko treba pripočítať aj dane korporácií, ktoré u nás pôsobia priamo. Síce máme platný zákon o transferovom oceňovaní, avšak pri „správnom“ odôvodnení spoločnosti nájdu dostatok spôsobov ako výsledok preliať inam. Naše daňové úrady sú potom bezzubé, pretože aj naše zákony v tomto smere musia byť v súlade s EU a tie to jednoducho umožňujú

U nás viac rozšírený model sú aj schránkové firmy a odvod ziskov na Cyprus, či iné daňové raje. Bežný človek na to nemá, pretože jeho príjem nemusí stačiť ani na cestu tam a späť. Ale spoločnosti s miliónovými obratmi? Myslíte, že platia seriózne dane? Áno, pár takých určite je

Chcelo by to serióznejšie posedenie a výskum o veľkosti akých čísel v akom rozmere je tento problém, avšak osobne si myslím, že pri správnej výberovej politike EU by sa len samotnému Slovensku v rámci EU ušla +1 miliarda Eur ročne, možno aj viac. Pre porovnanie slovenský príspevok do EU je ročne 625 mil. Eur. Celá EU by mohla žiť len z tejto dane a ešte aj štátom ako doteraz rozdávať

Tu by som sa vrátil k aplikácii toho ako som písal o prvej muche. Optimum zdaňovania v tomto prípade nadnárodných korporácií nie je rovná daň alebo tá nízka, ktorú platia korporácie, ale je vyššie. Obrovská masa EU ľudí sa necháva dobrovoľne zdaňovať viac ako by mohla. Robí to preto, lebo je buď neslobodná, nemá vplyv na rozhodovanie, alebo tak robí zámerne alebo sleduje nejaký cieľ …

Hlavnými vojakmi v boji za aspoň „normálne“ zdanenie nadnárodných korporácií by mohli byť predstavitelia EU a ako silný blok by mohli v tomto mohli aj niečo dosiahnuť. Avšak pozrime sa na hlavného predstaviteľa EU – predsedu Európskej komisie – p. Jean Claude Junckera ako on k tomu prispel. On sám, ešte ako predseda vtedy vlády Luxemburska tu pomáhal spoločnosti Amazon v znížení dane z príjmu v prospech daňových príjmov v Luxemburgu a v neprospech daňových príjmov v iných Európskych krajinách. Tých jeho pomocí bolo viac, stačí vygúgliť J. Ako môžeme vedieť, že tento človek pracuje v prospech EU, keď sám roky zneužíval populáciu iných krajín EU v prospech ktorej bol premiér?

Pre ekonóma je jednoducho zarážajúce, že v EU, tváriacom sa silne sociálne sú samotné dane nastavené pre najbohatšie firmy hlboko pod optimom spoločnosti. Je prekvapujúce, že tak mocné spoločenstvo ako EU pripúšťa tak obrovskej mase vlastných ľudí zdaňovanie vyššie ako je optimálne

Na pokračovanie …