Šikanovanie je jav, ktorý sa často skrýva v tieni každodenného školského života. Mnohí ho vnímajú ako „normálnu, bežnú“ súčasť dospievania. No nie je to tak. Jeho následky môžu byť hlboké, dlhodobé a traumatizujúce. Nie je to len o fyzickom ubližovaní. Šikana má mnoho podôb. Spomenieme napr. psychická manipulácia, sociálne vylúčenie, kyberšikana či verbálne útoky. Všetky uvedené zanechávajú stopy, ktoré si deti a mladí ľudia často nesú do dospelosti. Ako psychológ som sa stretol s mnohými prípadmi, kde šikana nebola len epizódou zo školských lavíc, ale spúšťačom vážnych psychických ťažkostí v čase dospievania aj v neskoršej dospelosti.
Z psychologickej praxe si spomínam na štrnásťročného chlapca, ktorého rodičia priviedli do poradne po tom, čo sa začal uzatvárať do seba, vyhýbať sa škole a trpel silnými úzkosťami. Po niekoľkých sedeniach sa ukázalo, že bol dlhodobo terčom posmechu a ponižovania zo strany spolužiakov na základnej škole, ktorú navštevoval. Hoci učitelia situáciu nevnímali ako vážnu, pre neho to bola denno-denná trauma. V následnej terapii sme tak pracovali na obnove jeho sebavedomia, spracovaní bolesti a hľadaní bezpečia. A to nielen doma, v škole, ale predovšetkým v sebe samom. Z uvedeného tiež plynie, že šikana nie je len problém jednotlivca. Je to zrkadlo vzťahov, atmosféry a kultúry tak v školskom prostredí, ako aj v spoločnosti …“
„Deti si pamätajú, ako sa cítili. Nie len to, čo sa stalo. Šikana bolí najmä tam, kde nie je nikto, kto by počúval …“
Každé z nás, každé jedno dieťa si počas školského života prejde rôznymi pozitívnymi aj negatívnymi skúsenosťami. Jednou z týchto negatívnych skúseností je práve fenomén „šikany“. Pojem šikanovanie sa v súčasnosti stáva rozšírenejším, o probléme sa čoraz častejšie hovorí (vďaka za to). Problematika šikany sa už stáva predmetom verejných diskusií. Avšak …stále chýbajú napr. výskumy. Napriek tomu sa tento problém sleduje, hovorí sa o možných nových formách agresie-šikany. Je to problém, ktorý začína počas školskej dochádzky, a to hlavne vo vyšších ročníkoch základných škôl, stredných škôl …a v niektorých prípadoch pokračuje počas celého života. Vzhľadom na charakter, výskyt a následky šikana je problém spoločenský, pedagogický, psychologický a v neposlednom rade tiež právny. Následky šikanovania môžu mať dohru aj pre samotných aktérov, ktorí si neraz neuvedomujú negatívnosť svojich činov. Z praxe vieme, že akákoľvek forma šikany zanecháva na človeku napr. psychické stopy. Málokedy si však uvedomujeme, že to platí pre všetkých jej účastníkov. Je preto nevyhnutné, aby na tomto probléme spolupracovali všetci účastníci výchovného procesu. Teda deti, rodičia, pedagógovia, psychológovia atď.
,,Slovo šikana pochádza z francúzskeho slova chicane, čo znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie či prenasledovanie …“
Šikana a agresivita sú úzko prepojené javy, no nie sú totožné. Agresivita predstavuje širší pojem. Môže byť impulzívna, obranná alebo reaktívna. Šikana je z tohoto pohľadu cielene zameraná forma agresie, ktorá sa vyznačuje úmyselnosťou, opakovaním a nerovnováhou síl medzi agresorom a obeťou. V kontexte šikany nejde len o jednorazový výbuch hnevu, ale o systematické ubližovanie, ktoré má za cieľ ponížiť, zastrašiť alebo izolovať druhého človeka. Psychologicky je šikana často prejavom vnútornej frustrácie, potreby kontroly alebo nedostatku empatie. U obetí môže viesť k vážnym následkom. Od úzkosti a depresie až po poruchy správania či psychosomatické problémy. Prevencia a včasná intervencia sú kľúčové, najmä v školskom a pracovnom prostredí, kde sa šikana môže rozvíjať nenápadne, no s hlbokým dopadom.
Okrem genetických dispozícií ovplyvňuje mieru agresivity i vplyv vnútorného prostredia. Prostredie pôsobí na jedinca rôznymi spôsobmi, záleží na osobnosti každého človeka. Pravdepodobne najvýznamnejším sociálnym faktorom je rodina. Rodina agresívneho dieťaťa nenaplňuje obvyklé citové potreby svojho dieťaťa a to potom prejavuje známky citovej deprivácie. Ďalším dôvodom väčšej agresivity u detí je tiež nečitateľnosť vo výchove. To znamená, že vo výchove nie sú nastavené jasné pravidlá, odmena, či trest za určitý čin sú závislé na nálade rodičov. Dieťa sa v tejto situácií dostáva do neistoty a z psychologického hľadiska …,každá neistota budí napätie a agresiu“. Na vznik agresie u detí má tiež vplyv členstvo v nevhodnej partii. V školskom prostredí zase na deti pôsobí negatívne …nečitateľnosť učiteľa, podobne ako v rodine nečitateľnosť rodičov. Deti potrebujú isté pravidlá, ktoré neohrozí samotná zmena nálady učiteľa. Iným faktorom ovplyvňujúcim vývoj detí je voľný čas. Deti v dnešnej dobe už netrávia toľko času vonku s kamarátmi. Doma často sedia pri počítači alebo pred televíziou. Tá je dnes dostupná takmer všetkým deťom, avšak niektoré programy sú pre deti nevhodné a môžu negatívne ovplyvniť ich vývoj …aj v oblasti agresívnych foriem správania.
„Najväčšou tragédiou nie je krutosť zlých ľudí, ale mlčanie dobrých …“ Martin Luther King Jr.
Šikanovanie nie je len problémom jednotlivca. Je to výzva pre celú spoločnosť. Deti, ktoré zažívajú šikanu, často mlčia zo strachu, hanby alebo pocitu bezmocnosti. Práve preto je dôležité, aby sme ako dospelí, rodičia, učitelia, odborníci, boli vnímaví, citliví a pripravení konať. Prevencia začína rozhovorom, dôverou a ochotou počúvať aj to, čo nie je vyslovené nahlas. Z psychologickej praxe viem, že aj malé gesto podpory môže mať veľký význam. Dieťa, ktoré zažilo šikanu, potrebuje bezpečný priestor, kde môže hovoriť o svojich pocitoch, kde je prijaté bez hodnotenia a kde sa môže postupne uzdravovať.
Terapia je jednou z ciest, no rovnako dôležitá je aj podpora v rodine, škole a komunite. Ak chceme, aby sa školy stali miestom, kde sa deti učia nielen vedomosti, ale aj vzájomnému rešpektu, musíme vytvárať prostredie, kde je šikana neprípustná. To si vyžaduje systematickú prácu, vzdelávanie, otvorenú komunikáciu a jasné pravidlá. Každý z nás môže byť súčasťou zmeny. Či už tým, že si všimneme tiché volanie o pomoc, alebo tým, že budeme hlasom, ktorý sa postaví za spravodlivosť. Pretože mlčanie šikanu živí. A odvaha ju dokáže zastaviť 🙂 Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:
– Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook. UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483
– Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102
– Geiser J. Lehrbuch Allgemeine Psychologie. Outlook Verlag, 2024. ISBN 3368659308
.jpg)
.jpg)
