„Nie je dôležité, koľko toho zvládnete. Dôležité je, či vám to prináša zmysel a radosť …” Viktor E. Frankl
V dnešnej dobe plnej náročných požiadaviek, neustáleho tempa a vysokých očakávaní sa čoraz viac ľudí stretáva s pocitom vyčerpania, ktoré presahuje obyčajnú únavu. Tento stav, známy ako syndróm vyhorenia, nie je len dočasným poklesom energie, ale hlbokým emocionálnym, mentálnym a fyzickým vyčerpaním, ktoré môže ovplyvniť všetky oblasti nášho života. Či už ste zamestnancom, podnikateľom, rodičom, alebo študentom, vyhorenie si nevyberá. Môže zasiahnuť kohokoľvek, kto dlhodobo prekračuje svoje limity. V tomto článku sa pozrieme na to, čo syndróm vyhorenia vlastne je, ako ho rozpoznať a čo môžeme urobiť, aby sme mu predišli alebo sa z neho dostali.
Čo vlastne vyhorenie je ? Ako vzniká a prejavuje sa ? Prečo je dôležité nastaviť si správne životné tempo ? Aj na tieto otázky sa spoločne pozrieme v dnešnom článku, ktorý úzko súvisí s oblasťou „duševného zdravia„. V originálnom znení burn-out (z ang. to burn = horieť). V súčasnosti je táto téma veľmi aktuálna. Svedčí o tom fakt, že vyhorenie sa stalo oficiálnou zdravotnou diagnózou. Svetová zdravotnícka organizácia zaradila syndróm vyhorenia do Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH). Odborníci tak môžu syndróm vyhorenia diagnostikovať v prípade, ak človek má pocit nedostatku energie a vyčerpania, čoraz viac sa vzďaľuje od svojej práce, prípadne u jedinca prevažujú negativistické pocity a cynizmus, a zamestnanec má zároveň znížený aj pracovný výkon. Kým sa však určí presná diagnóza, musia sa vylúčiť iné ochorenia. Patria sem napríklad úzkostné poruchy či poruchy nálady. Zároveň platí, že diagnózu vyhorenia možno vzťahovať iba na pracovné prostredie (teda nie na súkromný život).
„Vyhorenie je signál, že ste sa vzdialili od seba samých. Návrat k sebe je jediná cesta, ako sa z toho dostať …“
V druhej polovici sedemdesiatich rokov americká psychologička a autorka Christina Maslachova skúmala u zdravotníckeho personálu a pracovníkov pomáhajúcich profesií stratégie vyrovnávania sa so zvýšenou emočnou záťažou v zamestnaní. Profesionálne vyhorenie následne definovala ako syndróm emočného vyčerpania, depersonalizácie, ale aj poklesu spokojnosti s pracovnými úspechmi. Christina Maslachova sa stala poprednou odborníčkou na predmetnú problematiku. Je tiež autorkou známych psychodiagnostických metód, týkajúcich sa syndrómu vyhorenia, konkrétne dotazníka „Maslach Burnout Inventory“, v skratke MBI (Maslach, Jackson). Ten umožňuje takzvanú meranie a kvantifikáciu troch signifikantných faktorov (emočné a telesné vyčerpanie jedinca, depersonalizácia a cynizmus, a nakoniec strata osobného a profesijného uspokojenia). Najväčšia pozornosť bola a stále je, tomuto javu venovaná v pracovnej oblasti. Ako uvádzajú autori Rupert, Kent, syndróm vyhorenia je predovšetkým sociálno-psychologický pojem, vyskytujúci sa často v pomáhajúcich profesiách. Predovšetkým u pracovníkov pôsobiacich v interakcii s inými ľuďmi. Radíme sem okrem iného lekárov, zdravotné sestry, sociálnych pracovníkov a poradcov, ošetrovatelov, terapeutov či psychológov pôsobiacich v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach a inštitúciách.
Zhruba od deväťdesiatich rokov sa psychológovia aj sociológovia venujú syndrómu vyhorenia aj u iných skupín zamestnaní. Tesne po zmenách režimov v našich končinách v deväťdesiatich rokoch, prebehla prvá vedecká konferencia venujúca sa syndrómu vyhorenia, a to konkrétne v poľskom Krakove. Od tej doby sa venuje problematike vyhorenia stále viac pozornosti, aj keď skôr okrajovo. Najčastejšie je súčasťou odborných kníh, zaoberajúcich sa psychológiou zdravia človeka, psychoterapiou či psychosomatikou. Relevantných odborných poznatkov, ktoré môžeme dnes o syndróme vyhorenia získať, je relatívne dosť. Syndróm vyhorenia nie je len problémom jednotlivca, ale odrazom náročných požiadaviek, ktoré na nás kladie moderná spoločnosť. Je výzvou, aby sme sa zastavili, prehodnotili svoje priority a naučili sa starať sa o seba s rovnakou starostlivosťou, akú venujeme svojim povinnostiam. Vyhorenie nie je hanba ! Je to signál, že naše telo a psychika potrebujú pozornosť a priestor na regeneráciu.
Cesta z vyhorenia nevedie cez dokonalosť, ale cez pochopenie vlastných hraníc, schopnosť povedať nie“ a nájsť zdravú rovnováhu medzi prácou, odpočinkom a radosťou. Pamätajte, že starostlivosť o seba nie je sebeckosť, ale nevyhnutný predpoklad pre zdravý a naplnený život. Ak sa v tomto článku rozpoznali, zoberte si z neho hlavné posolstvo: nie ste na to sami a vždy existuje cesta von. Nech tento článok bude pre vás prvým krokom k zmene. Teda k životu, v ktorom sa cítite opäť plní energie, zmyslu a radosti. Vyhorenie nie je koniec, ale začiatok novej cesty k sebaúcte a vnútornej sile.
Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:
Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook. UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483
Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102
.jpg)
.jpg)
