Darwinova evolučná teória a stredoškolská matematika.

V predošlom článku, Na Slovensku zlyháva inteligencia, dlhodobo, som skritizoval slovenskú inteligenciu v podstate za to, že v dôležitých momentoch zlyháva a niekedy dokonca kolaboruje. A deje sa to aj práve teraz pri Ukrajinskej kríze.

Viaceré reakcie na článok však boli pre mňa „nečitateľné“ najmä tým, že neobsahovali nijaké vecné protiargumenty. Nedalo sa z nich spoľahlivo rozpoznať, či daný „diskutér“ je len urazený, lebo sa do tej kritizovanej inteligencie sám radí, alebo naopak, či je to jednoducho reakcia nejakého táraja alebo provokatéra, ak chcete neinteligenta. Podľa tónu odhadujem skôr to druhé. Apelujem preto na vecnosť pripomienok a komentárov k dnešnému článku. Upozorňujem, že na tykanie alebo drzosť nereagujem, veď husi sme spolu nepásli, to viem isto.

Už predtým som v článku Problémy dnešnej doby vymenoval problémy, ktoré podľa mňa prispievajú k dezorientovanosti dnešných ľudí, a preto by sa malo o nich hovoriť. Dnešný článok o Darwinovej evolučnej teórii je v tomto duchu a spadá pod bod 7. (Moderná veda) daného článku. Túto tému považujem za kľúčovú pre tých, ktorí hľadajú príčiny chaosu v spoločnosti. Použijem pritom jednoduchú stredoškolskú matematiku.

**************

Charles Darwin evolúciu druhov nevynašiel, ale vo svojej teórii k nej len pridal chýbajúci mechanizmus. Dosiahol to prevzatím myšlienky iného biológa tým, že koncept odstránenie slabých a nespôsobilých prekrútil na koncept spôsobilejší sa presadia, čo všetci poznáme pod názvom prirodzená selekcia. Pôvod prvého života považoval za triviálny.

Podľa Darwinovej teórie, ako je dnes už známe, prirodzenej selekcii vždy predchádza náhodná mutácia v DNA. Jedná sa, technicky povedané, o „výhodnú poruchu v DNA“, ktorá podľa tejto teórie potom vedie k novému typu proteínu. (V Kulturblogu v relácii Umelá inteligencia a transhumanizmus som stručne popísal vytváranie proteínov z DNA).

Teraz sa na prirodzenú selekciu pozrime pomocou stredoškolskej matematiky. Ale najprv uvediem výsledok jednej doktorskej práce (Douglas D. Axe, Cambridge, zostručnené): „Pravdepodobnosť, že náhodná zmena v DNA povedie k výhodnému proteínu môže byť tak malá ako 1 ku 10⁷⁷“. (https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0022283604007624). Pritom, na porovnanie, v našej galaxii, Mliečnej ceste je odhadom „len“ 10⁶⁷ atómov. Rozdiel je teda ešte 10 núl. Inými slovami, pravdepodobnosť náhodnej zmeny v DNA vedúca k výhodnému proteínu je porovnateľná s tým, že by ste na prvý pokus našli 1 určitý atóm v 10 miliardách galaxií veľkosti našej galaxie!

A teraz sa pozrime napríklad na „evolučný“ prechod ryby na súš, pričom táto „evolvovala“ na nejakého suchozemského cicavca. – K tomu bol potrebný úplne nový typ bunky, nové tkanivá, orgány a systémy orgánov. Žiabre museli „evolvovať“ na pľúca, šupiny na kožu, plutvy na končatiny a oči si museli „prievolvovať“ slzenie (nie z toho, čo tu videli, ale kvôli prachu). … A to všetko v dvoch pohlaviach.

Koľko takýchto náhodných, poruchových, ale zároveň výhodných krokov sa muselo v danom evolučnom príklade udiať? Tisíc? Stotisíc? Milión? A každý s pravdepodobnosťou približne 1 ku 10⁷⁷! A to ešte nezvažujem evolučné zmeny od jednobunkových organizmov po človeka!

Chcem tým povedať, že Darwinova evolučná teória je matematicky vylúčená. Je to logický aj matematický nezmysel, okrem iného. Napriek tomu je táto teória jedným zo základných pilierov tvorby dnešného západného svetonázoru.