Tak ako čert – ani mediálni cenzori u nás nikdy nespia a zase pokúšajú!

Už viac ako 100 rokov platí sloboda slova, ktorej celosvetovým garantom pod hlavičkou UNESCO je spisovateľská organizácia PEN International. Ako jej dlhoročný predstaviteľ a úspešný veterán boja za slobodu slova na celom svete, môžem záväzne potvrdiť, že toto ľudské právo je nedeliteľné! Buď platí pre všetkých a bez obmedzení, alebo neplatí. A nie ako si neoliberálni extrémisti zmysleli, že táto spoločnosť bude tehotná len selektívne – porodíme hlavičku s telíčkom, ale bez zadočku, lebo ten smrdí? V tejto divnej ideológii neoliberáli kopírujú myslenie a konanie starých boľševikov. A tak tu máme nových mediálnych komsomolcov. Sú nekompromisní, lenže len jedným smerom. Na nich by tá kontrola šírenia dezinformácií, konšpirácií, hoaxov a fake-news zjavne nemala platiť? Hrajú sa na bič, ktorý plieska len jedným smerom.

Špina v ich hniezde

   Už od roku 1993 platí Rezolúcia Rady Európy o etike žurnalistiky. Tú si adoptovala ako základný podnet svojej činnosti Aliancia za etiku novinárov (AZEN) založená na Slovensku vo februári 1997. AZEN bola lakmusovým papierikom priepastného rozdielu teórie a praxe novinárskej etiky u nás. Školenia redakcie podporovali nadšene, ale riadiť sa aj naučenými pravidlami, čo ste „pipi“? A tak sa organizácia AZEN stala prvou obeťou tejto pokrútenej dvojakej morálky. V tichosti zanikla…

Medzičasom nám totiž mediálna scéna zvlčila. Do hry vstúpila žltá tlač, ako extrémne ideologické mediálne kladivo neoliberalizmu bez zábran a mantinelov. A etiku novinárov porušovali až tak, že to museli riešiť súdy.

Lukáš Milan, ktorého sa samotná redakcia promptne zbavila, bol trestným rozkazom sudcu odsúdený na 18 mesiacov väzenia s trojročnou podmienkou a rovnako dlhý zákaz novinárskej činnosti za trestný čin ohovárania, ktorého sa mal dopustiť v článku „Košická chobotnica“ s podtitulom „Výpalník Paška“…

V prípade odporne nenávistných prejavov extrémistu Michala Havrana sa nesmelo ozvala Tlačovo-digitálna rada SR: „Etického kódexu novinára v článku autora zo dňa 27. 6. 2018 publikovaného na www.sme.sk pod názvom Pošlite Kuffu do cirkusu – s podtitulom Prelátom vyhovujú čo najdebilnejší veriaci a medzititulkom Mária ako Barbie členovia TR SR po dôkladnom preskúmaní podnetu konštatovali porušenie v rovine etickej – slušnosť a znižovanie dobrého mena – články II ods. 1 a článok IV ods. 1. Etického kódexu novinára a vyslovili redakcii upozornenie…“ No a asi tušíte, čo si s tým v SME-čku vytreli. Veď od čias šéfredaktorovania Šimečku tam etika upadala tak, že za lživé tvrdenia sa odmietol ospravedlniť (až mu to musel nariadiť vydavateľ) a najlepšia kamarátka jeho ženy (zamestnanej v tej istej „rodinnej“ redakcii), istá Andrea Puková, sa ukázala ako plagiátorka a musela z redakcie odísť. Lenže Havranovi hrozil súd.

Notorickou porušovateľkou všetkých novinárskych noriem je líbling žltej tlače Monika Tódová, ktorá dlhodobo vykrádala živé vyšetrovacie spisy a manipulatívne z nich vyberala, čo sa hodilo, a zatajovala, čo sa nehodilo (napríklad hrkútanie Lipšica so Zsuzsovou, proti ktorej sa po čase prekabátil za advokáta protistrany a dnes veľmi špeciálneho prokurátora v Matovičových službách).

Došlo to tak ďaleko, že redaktori Denníka N Monika Tódová a Konštantín Čikovský beztrestne odkryli identitu chráneného svedka proti Kočnerovi so Zsuzsovou. Bez hanby a zákonných následkov zverejnili dokonca aj to kto v trojčlennom senáte ako hlasoval pre ich oslobodenie z absurdnej obžaloby dvojnásobnej vraždy Kuciaka a jeho snúbenice, hoci toto hlasovanie je tajné a to kto ako hlasoval zapečatené v uzavretej obálke?!!

Všetky tieto najvypuklejšie prípady porušovania novinárskej etiky na hanbu sveta zakryl vtedajší generálny prokurátor Čižnár paragrafom 363, ktorí tí istí dnes tak nenávidia, ale veľmi sa im svojho času hodil. Pripomína to časy nacistickej tlače, ktorá si tiež chránená určitými politikmi mohla dovoliť „v mene dobrej veci“ prekračovať všetky hranice zákonov a etických noriem.

Čudujete sa, že myšlienka fungovania Etickej komisie novinárov zanikla pre nezáujem vedenia určitých novinárov, hlavne a predovšetkým žltej tlače (SME-čka, Denníka N, .týždňa a aktualiy.sk), rešpektovať akúkoľvek etiku?

A tak sme sa dozvedeli, že (MediaHub.sk): „Medzinárodný tlačový inštitút – International Press institute mal svoje zastúpenie na Slovensku v podobe občianskeho združenia IPI Slovensko, ktoré viedol Pavol Múdry. Jeho úlohou je ochrana slobody médií. Za najväčší problém pre činnosť IPI na Slovensku Pavol Múdry vidí, že slovenská pobočka stavovskej organizácie novinárov nemá podporu samotných médií. K 31. decembru 2016 Pavol Múdry skončil vo funkcii predsedu IPI Slovensko.“ A čudujete sa, že to vzdal a viac o tejto medzinárodnej organizácii, garantujúcej etiku novinárov, u nás už nepočuť?

  Etický kódex pre novinárov o rok neskôr schválil Zbor zástupcov Asociácie na ochranu novinárskej etiky (ZZ AONE), ktorého členovia sú reprezentanti SSN, AVT a IAB Slovakia. No a tiež sme o nich viac nepočuli…

Vodu kážu, whisky chlastajú?

   Takže sami sa riadiť etikou, to „proaktívnym“ novinárom nevonia. Ale na druhej strane tu majú predsa úlohu umlčať každú inú než tú jedinú „pravdu“ šírenú spoza oceánu istou ambasádou za plotom. A tak takmer súbežne s tichou smrťou iniciatív za etiku pre všetkých vzniklo Občianske združenie „Konšpiratori.sk“, ktoré si dalo za jasný cieľ poučovať iných, čo sa môže a čo nemôže slobodne vyjadrovať. A nemali to iste len  vlastnej hlavy. Pretože smelo zaútočili nie na kolegov novinárov, ale na zdroje financovania alternatívnych médií v tam publikovanej reklame. A to zastrašovaním inzerentov. V krátkej dobe zverejnili na svojej web-stránke zoznam až 144 „bakaných“ médií. Tak sa prizrime bližšie, kto sa nám tu stavia za morálnu autoritu? Sami tvrdia, že vytvorili komisiu odborníkov, tak sa prizrime ich odbornosti:

Jakub Drábik, PhD. (historik?), Dominika Hajdu (analytička – čoho?), Pavol Hardoš, PhD. (politológ – prečo práve tento?), Prof. RNDr. Oto Hudec, CSc. (vedec – čo ten vie o médiách?), Michal Hvorecký (spisovateľ/prekladateľ – kam sa tento nasilu-influencer ešte nestrčil?), Mgr. Tomáš Kriššák (konzultant/politológ/aktivista – skrátka Vševedko?),  Zuzana Panczová, PhD. (etnologička – rieši mediálne čipky?), Matúš Ritomský (umelec? prečo práve tento?), MUDr. Maroš Rudnay, PhD. (lekár?), Eduard Stloukal, PhD. (biológ – robia si srandu?), Filip Struhárik (novinár – ten o etike médií vie veľa, hlavne v jej porušovaní ide príkladom!), Dávid Tvrdoň (žurnalista – takých sú len v Slovenskom syndikáte novinárov dve tisícky!) a Marína Zavacká, PhD. (historička???).

Tak toto sú tí samozvanci, čo majú tú drzosť posudzovať, kto je a kto nie je tu ten dobrý? Chvíľu medzi nimi strašil aj snaživec-udavač Mgr. Juraj Smatana, ktorý si za to vyslúžil u OLajNO spolusúdruha Budaja post štátneho tajomníka?! Asi podľa slovenského porekadla „Vrana k vrane sadá…“

Ale v prípade Hlavného denníka sa „konšpirátori“ poriadne sekli, až im to pripomenúl súd! To musela, so škrípaním zubov, priznať aj vlajková loď neliberálnych dezinformátorov zo žltej tlače, Denník N. Ozaj, ako by asi skončili, keby mali všetky nimi osočené médiá čas a prostriedky súdne sa brániť ich samozvanej cenzúre?

Orwellovské Centrum transparentnosti

   Spisovateľ Orwell vo svojom románe „1984“ predvídal v budúcnosti existenciu fenoménu „double-speak“ – takže v jeho románe šírilo najväčšie lži Ministerstvo pravdy a nenávisť zasa Ministerstvo lásky. Orwell netušil, že sa jeho vízia neblaho naplní práve u nás a práve v týchto časoch. Najnovšie tu totiž máme „Centrum transparentnosti“, ktoré má za úlohu tú transparentnosť zlikvidovať, respektíve rozdeľovať kto môže byť transparentný, teda viditeľný, a kto viditeľný nesmie byť! Noví samozvanci potláčania slobody slova s novou energiou veľkohubo vyhlásili: „9. februára 2023 spustili signatári Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií nové Centrum transparentnosti, od ktorého sa očakáva výrazné zlepšenie prehľadu o reálnom plnení záväzkov tohto kódexu. Kódex prijatý v roku 2022 je samoregulačným nástrojom a predstavuje významný míľnik v oblasti boja za vyššiu transparentnosť digitálnych platforiem.“ Neoliberálnych extrémistov totiž veľmi rozčuľuje, že tu ešte existujú sociálne siete, ako posledné útočisko demokracie a ľudských práv. Už dlhšie na ne útočia a snažia sa ich cenzurovať – napríklad v zatajovaní informácií o vedľajších účinkoch experimentálnych vakcín, alebo o zverstvách americkej armády v minulosti, či neonacistických výčinoch ukrajinských extrémistov podporovaných priamo štátom (viď ukrajinský štátny sviatok oslavujúci masového vraha Banderu, ktorého poskokovia za II. svetovej vojny pribili tehotnú ženu na vráta stodoly a rozrezali jej brucho, pričom sa rehotali, že plod ešte žije, viď nedávno odvysielaný dokument ČT „Volyňští“). Je pre týchto našich mediálnych komsomolcov príznačné, že sa nedopátrate, kde na Slovensku je toto Centrum a kto v ňom slúži neoliberálnemu extrémizmu potláčajúcemu v mene „lepšej demokracie“ základné ľudské práva. Toto veľkohubo ohlasované „Centrum…“ nemá ani vlastnú web-stránku, len odkaz za oceán? Možnože sa noví komsomolci už po právu začínajú hanbiť za to, čomu slúžia a tak nechcú, aby ich mená boli známe…

Čo bude ďalej?

   Starý boľševik Biľak raz vraj vyhlásil: „V politike viac ako vo fyzike platí, že akcia vyvoláva reakciu“. Ak to naozaj vyslovil, tak na toho primitíva to bol nadľudský výkon. Ale ten výrok je pravdivý a napĺňa sa práve v týchto dňoch.

   Nový pokus dlhodobo potláčať slobodu slova v alternatívnych médiách novelou zákona v slovenskom parlamente v týchto dňoch zmietla výrazná ústavná väčšina 107 hlasov, teda aj poslancov z koalície odvolanej vlády!

   A aj o samozvancoch z Konšpiratori.sk už dlhšie nie je počuť. Či to nebude tým, že ich pravzor spoza oceánu sprostredkovaný u nás ambasádou za ohradou, potom, čo republikáni ovládli Kongres, otočil o 180 stupňov. Nový majiteľ Elon Musk odblokoval cenzurované účty na Twitteri a v Kongrese prebieha vyšetrovanie bývalých predstaviteľov Twitteru zodpovedných za neprípustné cenzorské zásahy. Že by svitlo na lepšie časy? Uvidíme…