Učíme sa celý život. Nemám na mysli iba školu. Najviac nás naučí vlastná skúsenosť. Z vlastnej skúsenosti viem, že slová nestačia. Múdre vety nestačia. Príslovia nestačia. Mnohých poučí až horúca platňa na šporáku. Viem, čo tvrdím, lebo sám som sa snažil odovzdať skúsenosti, ale iba zanedbateľné množstvo ľudí ich prevzali. Hovorím o škole pre majiteľov psov. Po čase mnohí prišli a žiadali pomoc, alebo aspoň radu. Zbytočne. Je ťažké napraviť, čo je najmä vlastou vinou zanedbané.
To platí všeobecne. Túto realitu, platnú v našich zemepisných šírkach, využívajú aj politici. Dôkazom nad slnko jasnejším boli aj naše ostatné Komunálne voľby. Sú to politici, čo určili pravidlá. Nakoľko nie je stanovené ani množstvo, ani percento voličov, kandidát je zvolený ak získa aspoň jeden hlas. Úžasné.
Neverím, že nedošlo k vedomej manipulácii. Termín volieb, volebné programy kandidátov až vo volebnej miestnosti, súbežné hlasovanie, skrátený čas volieb a najmä tridsať ročná negatívna skúsenosť voličov s prácou zvolených politikov musela zákonite ovplyvniť chuť ísť k voľbám.
Výsledok – minimálna účasť a množstvo neplatných volebných lístkov. Nevadí. Voľby sú platné a zvolení reprezentanti sú spokojní. Systém je overený, ale dá sa ešte vylepšiť. Napríklad termín určiť na koniec decembra od siedmej do deviatej. Ak sa presvedčenie občana, že voľbou môže niečo zmeniť bude limitne blížiť k nule, šanca delegáta sa bude rovnať absolútnej hodnote. To je smerovanie vývoja.
Neverím, že sme sa poučili. Ešte stále máme čo jesť a ešte stále nemrzneme. Možno, keď sa tieto dve životne dôležité hodnoty zmenia začneme rozmýšľať kam nás politici doviedli a kam smerujú. Možno potom budeme dôslední a zobudíme sa. Sľub politika bude záväzný a výhovorka neplatná. To je jediná cesta. Prvý politik, ktorý bude súdený a odsúdený za nesplnený sľub (napríklad dvojnásobné platy, švajčiarske dôchodky) odradí neschopných, nevzdelaných, nezodpovedných jedincov žiadať voličov o hlas. To sa týka miestnych, ale najmä „veľkých“ zastupiteľstiev. Čím vyššia funkcia, tým väčšia zodpovednosť, lepšia odmena, ale aj väčší trest za pochybenie.
Komunálne voľby sú platné, ale iba ťažko sa dá povedať, že boli aj úspešné. Pýtam sa našich „excelentných“ politológov, sociológov, mediálnych komunikátorov čo ste robili? Prečo ste nekričali, neprotestovali, nerebelovali? Či ste nevedeli, že Táto krajina stĺka ďalšiu búdu na občanov? Nevidíte, že k moci sa dostávajú jedinci buď úplne submisívni, buď absolútne dominantní, najmä však bez škrupúľ a sociálneho cítenia?
Osobná skúsenosť sa nedá delegovať. Prežívame obdobie, keď funkcionári takmer na všetkých postoch objavujú teplú vodu, keď aj reprezentant štátu má dve tváre. Doma žula, vonku blato. Beztrestne zapredá aj vlastnú mater. Ospravedlňuje to akousi korektnosťou. Voči komu? Koho reprezentuje a komu musí byť zodpovedný? Ktorý politik žiadal dopadovú štúdiu proti ruských krokov? Ktorý politik sa zaujímal o vplyv zeleného údelu presadzovaného mocou EU na klímu planéty? Kto vyhodnotil súvislosť medzi obmedzeniami a dopadom na atmosféru? Kto je zodpovedný za všeobecný prepad životnej úrovne občanov EU všeobecne a Slovenska zvlášť? Je jasné, že politika víťazí nad reáliami získanými vývojom a životnými skúsenosťami.
Je najvyšší čas skončiť s ostrakizovaním nositeľov iného názoru. Je najvyšší čas komunikovať prostredníctvom argumentov. Nestačí iba niečo tvrdiť a opačný názor vylúčiť bez argumentácie. Argument – s tými sa nebavíme, vedie do pekla. Rovnaký smer má aj vyhlásenie – to je hoax. Takýto prístup môže mať fatálne následky a často aj má. Ľudí znechutí a úroveň ich frustrácie narastá úmerne s biedou do ktorej padajú.
Výrok „moc pochádza od občanov“ je hoax, lebo v skutočnosti mocou vládnu politici. Politici naplnili parlament. Politici rozhodli o najdôležitejších orgánoch štátu. Politici určili pravidlá pre všetky voľby, obecnými zastupiteľstvami počnúc, cez NRSR až po zastúpenie v EU. Preto sú to politici, čo sú aj za život občanov zodpovední. Strany používajú ako nepriestrelné vesty, ale za každým rozhodnutím, pod každou listinou je podpísaný konkrétny človek. Strany môžu stratiť tvár, ale osoba je reálna, hmotná preto sa zodpovednosti nesmie vyhnúť.
Je najvyšší čas hľadať nový systém riadenia štátu, jeho hospodárenia a jeho bezpečnosti.
3. november 2022