Začnem krátkym poučným príbehom: Veľmi dlho nepršalo a miestny farár vyzval dedinčanov, aby prišli do kostola a modlili sa za dážď. Prišli úplne všetci, a ako tak sedeli v kostole a modlili sa, farár po nich prechádzal svojim pohľadom, až uvidel male dievča, ktoré si so sebou prinieslo dáždnik.
V tej chvíli si farár s trpkosťou uvedomil, že všetci, čo prišli a modlili sa majú síce vieru, ale jedine to malé dievča malo čosi viac. Malo presvedčenie! Presvedčenie, totožné s istotou! Presvedčenie, v ktorom niet ani tých najmenších pochýb, že keď ideme prosiť Hospodina o dážď, je si so sebou nevyhnutne zobrať aj dáždnik.
Viera je predpoklad, ale presvedčenie je istota! Ide o dve vnútorné kvality, ktoré síce nevidieť, pretože do vnútra človeka nikto nevidí, avšak vnímavý človek ich môže pomerne ľahko rozpoznať podľa vonkajších znakov. Tak, ako to napríklad veľmi jednoducho dokázal rozpoznať vyššie spomínaný farár podľa obyčajného dáždnika.
To znamená, že na základe vonkajšieho správania človeka, na základe toho, ako rozpráva, ako žije a o aké hodnoty usiluje, môžeme tiež aj my pomerne ľahko rozpoznať, či je dotyčný skutočne presvedčený o dominantnom postavení hodnôt ducha, alebo či v tieto hodnoty iba verí.
Ten, kto je hlboko presvedčený o existencii Stvoriteľa a o absolútne nadradenom postavení hodnôt ducha v našom živote, si na týchto princípoch postaví celý svoj život. Je to pre neho prvoradé a všetky ostatné veci sú pre neho až druhoradé.
Neodsudzuje hodnoty matérie, ani sa ich nezrieka, ale sú pre neho až na druhom mieste, pretože ako prioritné uznáva hodnoty ducha. Hodnoty spravodlivosti, cti, dobra, ľudskosti, ohľaduplnosti a lásky k ľuďom i k Pánovi.
Kto v tomto zmysle uvažuje, kto v tomto zmysle jedná a kto si v tomto zmysle zariadi celý svoj život, ten je človekom, majúcim presvedčenie. Neotrasiteľné presvedčenie o nadradenosti hodnôt ducha nad všetkým! Neotrasiteľné presvedčenie v konečné víťazstvo týchto hodnôt, znamenajúce pád a zrútenie všetkého hodnotovo falošného!
Na takejto pozícii absolútneho presvedčenia by už v dnešnej dobe mali stáť všetci veriaci! Ale žiaľ nestoja, pretože oni sú iba veriaci! Veria síce, že niečo vyššie jestvuje, ale nejdú týmto smerom s plným nasadením. Nevsadili na to všetko! Nevsadili na to celé svoje bytie a celú svoju pozemskú existenciu! Hodnoty ducha nie sú pre nich absolútnou a bezkonkurenčnou prioritou!
To má však žiaľ za následok, že sa im v ich životoch tlačia do popredia hodnoty vedľajšie. Viera takýchto ľudí je potom len určitou alternatívou v zmysle slov: „čo keď náhodou“. Je to len akási poistka pre prípad, že by Stvoriteľ a jeho Pravda po smrti skutočne existovali.
Toto však už dnes nestačí! Toto je málo! Toto je v prenesenom slova zmysle iba modlitba za dážď, chápaná ako alternatíva, ktorá by snáď mohla vyjsť. Niet v tom zásadnej sily presvedčenia a neotrasiteľnosti istoty!
Na svete sú milióny ľudí, nie len kresťanov, ktorí veria v hodnoty ducha, avšak náš svet sa napriek tomu zmieta v horúčke materializmu, konzumu a s tým spojených pseudo hodnôt. A to preto, lebo len viera v hodnoty ducha nestačí! Lebo táto viera je tak slabá, že ňou prerastajú hodnoty matérie. Že sa skrze ňu vo vnútri ľudí tlačia do popredia hodnoty materializmu. A takáto polovičatosť a nedostatočnosť je takmer toľko, ako nič.
Len neotrasiteľnosť presvedčenia, rovnajúca sa istote, je tým jediným, čo je treba! Lebo len neotrasiteľnosť presvedčenia, rovnajúca sa istote, môže zmeniť svet k lepšiemu! Môže prenášať hory a robiť zázraky! Zázraky, spojené s pozdvihnutím ľudského ducha, a s ním spojeným skutočným pozdvihnutím našej civilizácie. Lebo len civilizácia, bohatá na hodnoty ducha, je civilizáciu v pravom slova zmysle. Ale tú možno vybudovať len ľuďmi, stojacimi v neotrasiteľnosti živého presvedčenia.
Civilizácia, bohatá iba na hodnoty matérie, peňazí, majetkov a konzumu, bez hodnôt ducha tak, ako je tá naša, musí nevyhnutne dospieť ku skaze, pretože je hodnotovo prázdna. Pretože je dutá! Pretože stojí na hlinených nohách! Pretože v duchovnom stvorení, v ktorom žijeme, je všetko neduchovné už vopred odsúdené k zániku.
Hrozba tohto zániku visí nad ľudstvom ako ťažké a hrozivé búrkové mračno. A až sa nespamätáme a viera veriacich nedospeje k presvedčeniu a istote, toto mračno tak oťažie, že prerastie v búrku, akú svet nepoznal. A zachrániť sa v nej budú môcť len tí, ktorí budú duchovní! Len tí, ktorí budú držať v ruke onen pomyselný dáždnik neotrasiteľnej istoty vo víťaznú silu hodnôt ducha, ktoré sú jednými pravými hodnotami! Preto ich naozaj múdry človek stavia vo svojom živote, vo svojom myslení a vo svojom jednaní na prvé miesto. Lebo len takto vnútorne stojaci bude môcť byť pripočítaný k Svetlým silám víťazstva. Všetko ostatné padne, aby už viac, vo svojej falošnej a pokrivenej hodnotovej orientácii, nikdy nepovstalo!