Svojho času prišiel na zem Ježiš Kristus, aby nám priniesol Božie Slovo. Slovo, pochádzajúce od Stvoriteľa, mohol totiž pozemským ľuďom čistým a neskresleným spôsobom sprostredkovať jedine ten, kto sám prichádza priamo od neho.
Na zemi bolo v tej dobe mnoho duchovných učení, ale vinou ľudí, vinou ich vlastného vylepšovania a pozmeňovania, stratili tieto učenia schopnosť viesť nahor k Stvoriteľovi. Stali sa slepou uličkou, vedúcou kamsi do stratena. A preto, ak malo byť ľudstvo duchovne zachránené, musel prísť niekto, kto by mu ukázal stratenú cestu k spáse.
Preto prišiel samotný Syn Najvyššieho a priniesol na zem Otcovo Slovo. A v tomto Slove nám bolo jasne ukázané, ako máme správne žiť, myslieť a jednať, aby sme kráčali cestou k duchovnej spáse, a aby sme viedli šťastný, mieru plný a plnohodnotný život už tu na zemi.
Ľudstvo tej doby bolo však duchovne nezrelé. Jeho nezrelosť spočívala v tom, že nebolo schopné spoznať veľkosť a výnimočnosť Slova, prichádzajúceho od Stvoriteľa. V tej dobe totiž existovalo v Izraeli množstvo duchovných učiteľov a ich učení, a duchovná nezrelosť ľudí by spôsobila, že učenie Ježiša by bolo len jedným z nich. Preto si Kristus spolu s Božím Slovom prinášal na zem aj Božiu moc, prejavujúcu sa schopnosťou konať neuveriteľné činy, nazývané zázrakmi.
Skutočným účelom schopnosti konať zázraky bolo podporiť váhu a dôležitosť Kristom prinášaného učenia. Zázraky mali byť dôkazom toho, že Ježiš nie je len nejakým obyčajným duchovným učiteľom, ako mnohí iní, ale je výnimočným, a preto je výnimočným aj jeho učenie.
Duchovná nezrelosť ľudí vtedajšej doby teda vyžadovala oporu zázrakov. Dokonca i niektorí Ježišovi učeníci boli k nemu privedení takýmto spôsobom. Napríklad Šimon Peter a jeho spoločníci Jakub a Ján, ktorí boli rybármi. Stalo sa to tak, že ich raz Pán vyzval, aby vyplávali na more a vhodili doň sieť. Ale oni mu povedali, že je to zbytočné, pretože celú noc sa snažili a nič neulovili. Veľkosť úlovku ich však tak ohromila, že po výzve, aby sa odteraz stali rybármi ľudí a Ježiša nasledovali, neváhali, a stali sa jeho učeníkmi.
Zázraky, a najmä zázraky uzdravovania, boli teda neoddeliteľnou súčasťou Ježišovho poslania, a pôsobili ako podporný prvok jeho Slova, ukazujúceho ľuďom cestu k spáse.
Žiaľ, dôsledkom duchovnej nezrelosti ľudí bolo však aj to, že učenie Ježiša Krista chápali v mnohých veciach nesprávne a nedostatočne. Toto nedostatočné a nesprávne pochopenie bolo problémom nie len u obyčajných ľudí, ale dokonca aj u jeho vlastných učeníkov. Svedectvom toho sú Ježišove slová, zaznamenané v evanjeliách: „Ešte aj vy mi nerozumiete?“
Pán Ježiš chcel v skutočnosti ľuďom povedať oveľa viac, než im povedal. Chcel im povedať celú Pravdu. Celú Pravdu o Stvoriteľovi, o jeho stvorení, o zákonoch Božích v ňom fungujúcich, o bytí človeka i o kráľovstve nebeskom. Ale Ježiš videl, že ľudia by tieto veci vôbec nepochopili, vzhľadom k ich vtedajšej duchovnej nezrelosti. Preto im povedal:
„Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli /nepochopili/. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy! On Ma oslávi, lebo z Môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je Moje. Preto som povedal, že z Môjho vezme a zvestuje vám!“ Jn 15, 26-27; 16, 12-15.
To teda znamená, že Kristus ľudstvu zasľúbil príchod duchovného pomocníka, ktorý má pokračovať v jeho poslaní a priniesť svetu plnú Pravdu, ktorú im ešte on priniesť nemohol.
A stalo sa! V splnení dávneho prísľubu Ježiša Krista Duch Pravdy skutočne prišiel. A prišiel v dobe, v ktorej mali byť ľudia už natoľko duchovne zrelí, aby plne pochopili Pravdu, prichádzajúcu z Výšin. Mali byť už natoľko zrelí, že Pravdu mali poznať samu osebe, bez podpornej sily zázrakov. Mali ju poznať v tom, ako bola formulovaná a čo prinášala. Mali v nej poznať pokračovanie diela Ježiša Krista a jeho zavŕšenie. Sila Posolstva Ducha Pravdy sa mala prihovárať zrelému duchu človeka priamo a bezprostredne. Hĺbka, dôraznosť, veľkosť a ucelenosť jeho Posolstva mala zasiahnuť ľudí tak silne, že okrem toho už nebolo potrebné žiadnych iných dôkazov, ani zázrakov.
Posolstvo Ducha Pravdy bolo tiež ľuďom sprostredkované v správnom čase. V čase, kedy sa k našej časti stvorenia začína blížiť doba posledného súdu. V čase začínajúceho sa procesu posledného súdu ľudia obdržali Posolstvo Pravdy preto, aby boli znalí celej Pravdy, a v duchovnej opore tohto poznania mohli bezpečne prejsť mlynskými kameňmi posledného súdu.
Význam a dosah Posolstva Ducha Pravdy však spočíva aj v tom, že neprichádza len v čase začínajúceho posledného súdu, ale ono samo je súčasťou tohto súdu. Ono samo je kameňom uholným, na ktorom sa bude lámať duchovný osud každého človeka. A to v tom zmysle, či človek dosiahol takej duchovnej zrelosti, že v tomto Posolstve pozná pomoc, prichádzajúcu zhora a tejto pomoci sa radostne chopí, alebo vo svojej duchovnej nezrelosti zaostal natoľko, že v tomto Posolstve nie je schopný rozpoznať Kristom zoslanú Pravdu, prichádzajúcu zhora.
Je to teda celé presne tak, ako povedal Ježiš: „Kto verí vo mňa a v moje Slovo, nebude súdený! Kto však neverí vo mňa a v moje Slovo, už je odsúdený!“
No a v dnešnej prelomovej dobe po dvetisíc rokoch platí: Kto verí v Ježiša Krista, v jeho Slovo a v Posolstvo ním zvestovaného a zoslaného Ducha Pravdy, ten nebude súdený. Kto však neverí v Ježiša Krista, v jeho Slovo a v Posolstvo ním zvestovaného a zoslaného Ducha Pravdy, už je odsúdený!
Ľudí teda nebude nikto súdiť! Sudcami si budú oni sami! A to tým, aký postoj zaujmú k osobe Ježiša Krista, k jeho Slovu a k Ježišom zvestovanému Duchovi Pravdy a jeho Posolstvu.
Akýkoľvek postoj, ktorý my sami k týmto trom kľúčovým bodom zaujímame, dopadá totiž okamžite na nás samotných. Ľahostajnosť, ignorovanie, posmech, odsudzovanie, hanobenie a podobne, to všetko je odsúdením nás samých. Ale rovnako v pozitívnom slova zmysle aj prijímanie, premýšľanie, skúmanie, snaha o pochopenie, a snaha o formovanie vlastného života v súlade s týmito princípmi.
Vo všeobecnosti totiž vždy platilo a platí, že vo všetkom, o čom človek vyjadruje svoju mienku, je možné spoznať to, aký on sám vnútorne je. A preto každý súd, ktorý vynášame o iných, je pre bystrého pozorovateľa vždy odhalením nášho vlastného vnútra. Odhalením toho, akí my sami vnútorne sme a ako uvažujeme. A v prípade problematiky, ktorou sa zaoberáme, to platí dvojnásobne.
V splnení zasľúbenia Ježiša Krista bola teda na zemi zakotvená Pravda, a táto Pravda sa pre ľudí môže stať spásou, alebo naopak súdom a odsúdením. Záleží len na nich. Záleží len na ich vlastnom postoji. Dokonca aj tí, ktorí o týchto veciach vôbec nič netušia, k ním týmto spôsobom zaujímajú svoj postoj, pretože ak by boli duchovne sviežejšími a čulejšími, nemohol by ich v dnešnej vážnej dobe vôbec minúť kontakt s Pravdou. Ak ich ale minul a míňa, je to len ich vlastná chyba. Je to len ich vlažnosť, ľahostajnosť a absolútny nezáujem o duchovný vzostup.
Tak, ako kedysi Kristus nekompromisne kritizoval zákonníkov, farizejov, ako aj iné duchovné autority židovské národa, za všetko chybné, pokrivené a nesprávne, tak isto bolo i Ježišom zvestovaným Duchom Pravdy označené všetko nesprávne a pokrivené, čo sa nachádza v kresťanských cirkvách.
Tak, ako duchovné elity židovského národa brojili proti Ježišovi a označovali ho za rúhača, presne tak isto odsúdila vrchnosť kresťanských cirkví Posolstvo Ducha Pravdy.
Tak, ako hlavní predstavitelia židovskej viery vytýkali Ježišovi, že jeho učenie nie je v mnohom v súlade s Mojžišovým Zákonom, pretože pre vlastnú duchovnú skostnatelosť neboli schopní vybadať v rozdielnosti formy totožné jadro, presne tak isto zástupcovia kresťanskej cirkevnej vrchnosti vytýkajú Posolstvu Ducha Pravdy, že nie je v súlade s Ježišovým učením, pretože v rozdielnosti formy nie sú schopní vybadať to isté jadro.
A tak všetci tí, ktorí sú dnes proti Posolstvu Ducha Pravdy, sú presne tým istým typom ľudí, ktorí by v dobe Ježiša Krista kričali: „Ukrižujte ho!“
Je však len chybou ľudí, že Ježišovo učenie neučinili v sebe skutočne živým, a preto nedospeli do takej duchovnej zrelosti, ktorá by im umožnila rozpoznať v Posolstve Ducha Pravdy Slovo, prichádzajúce z Výšin.
V skutočnosti to však vôbec nie je tak zložité! V skutočnosti k tomu vôbec netreba nijakého náročného dlhoročného teologického štúdia. V skutočnosti k tomu treba len čistého, voľného, otvoreného a dogmaticky nezviazaného ducha. Človek takéhoto vnútra je schopný nájsť v Posolstve Grálu od Ducha Pravdy veľkosť, pochádzajúcu Zhora a prichádzajúcu na zem v naplnení zasľúbenia Ježiša Krista.
Avšak človek vnútra, zakaleného nečistotou, úzkoprsosťou, vnútornou neslobodou a bojazlivo zviazaného najrozličnejšou dogmatikou, v Posolstve Grálu od Ducha Pravdy nenájde nič, pretože sa bude báť otriasť klamlivou istotou najrozličnejších právd, ktoré sú v tomto Posolstve odhalené a demaskované ako nepravdy.
Len odvážne vpred je Bohu milé!
Majte teda odvahu konfrontovať vaše terajšie duchovné poznanie s poznaním, obsiahnutým v Posolstve Ducha Pravdy a sami uvidíte, či to, čo ste doteraz považovali za pravdu, bude schopné obstáť Vo Svetle skutočnej Pravdy.
Odvážne vpred je Bohu milé!
Nebojte s preto podstúpiť túto konfrontáciu! A to každý sám za seba, pretože jedine každý sám za seba nesie duchovnú zodpovednosť. Nespoliehajte sa v tomto smere na názory iných bez toho, že by ste sami skúmali. Kto totiž sám neskúma a riadi sa radmi iných, zostáva navždy neslobodným duchovným otrokom v područí druhých. A my predsa nemáme byť otrokmi! My máme byť slobodnými! Preto slobodne a samostatne skúmajme, lebo teraz ide skutočne o všetko. O celé naše bytie, alebo nebytie, pretože nezvratný proces posledného súdu už začal.