V dnešnej dobe si je mimoriadne náročné zachovať národnú hrdosť. Aj v spoločnosti najlepších priateľov je ťažké vysloviť vetu “Som hrdý Slovák”. Ako náhle sa tak aj stane, okamžite sa spustí spŕška výčitiek zo všetkých strán, veď koncentračné tábory, mafia, Tiso, Mečiar, Fico.. atď. Keď toto okolo seba sledujem, tak mi je jasné, že globalistická propaganda priniesla svoje ovocie. Ako sa im to podarilo? Myslím si, že toto svojim spôsobom vie každý z nás. Uvediem pár príkladov, pilierov propagandy.
Propaganda na školách. Už od detstva sme programovaní, nadmerne sa učíme o západných dejinách, a o slovenských málo a o východných ešte menej. Na školách sú masívne rozdávané príručky protislovenského Denníka N, no slovenský branci majú do škôl zákaz vstupu. A aj tie mimovládky majú dvere do škôl otvorené.
Ďalším príkladom sú médiá. Sú všade. Priestor v nich dostávajú najmä ľudia s protislovenskými názormi. Propaguje sa EÚ, eurofondy, NATO, a démonizujú sa osobnosti Slovenska. Slovenské tradície sú podľa nich xenofóbne. Točia sa protivládne filmy. Ľudia s pro-slovenským vnímaním sú v médiách nálepkovaný ako extrémisti.. v zmysle hesla kto nieje s nami, ten je proti nám. Treba si uvedomiť, že médiá niesú slovenské, sú globalistické, a preto je logické, aké záujmy budú presadzovať.
Ďalším pilierom globalizmu je samozrejme politika. Liberálne strany držia spolu, proslovenské sú roztrieštené. Máme tu výbory pre podporu rómov, národnostných menšín, no nemáme žiadny štátny orgán pre podporu Slovákov, a slovenských mladých rodín. Štát podporuje medzinárodné korporácie, a znevýhodňuje malých a stredných podnikateľov. Máme tu definíciu antiseminizmu (paradoxne ju presadila SNS), no nemáme definíciu antislovakizmu. Keď Slovák zabije cudzinca, je tu medzinárodný škandál, no keď cudzinec zabije Slováka, nič sa nedeje. Politici sú obsadení do funkcií na základe mediálnej publicity, marketingu, a členstve v mimovládnych organizáciach. A preto, že sú známi, tak sú aj zvoliteľní. A samozrejme, propagujú ich ne-slovenské médiá.
Je toho určite oveľa viac. Démonizuje sa slovenská história. Prelomové udalosti, ktoré znamenali slobodu pre Slovákov, sú zámerne vykreslované príliš negatívne.
Je z toho cesta von? Určite áno. Národná hrdosť by mala vznikať v rodinách. Rodičia musia hovoriť o pozitívach Slovenska a slovenských dejín. Rodičia by sa mali aktívne venovať výchove detí, a nenechať štát a mimovládky to robiť za nich. Deti potrebujú správne a trváce hodnoty. Ja som hrdý Slovák, som hrdý na to, že slovenský národ prežil viac ako tisícročné utláčanie, maďarizáciu, či čechoslovakizáciu. Prežili sme. Máme svoju štátnosť, jazyk, kultúru a dedičstvo. Máme svoje osobnosti. Nenechajme si to zobrať. Iné národy majú svoju hrdosť, a zámerne prehliadajú svoje minulé a súčasné hriechy. Američania vyvraždili sto miliónov Indiánov a dodnes drancujú svet, no patriotizmus je tam na vysokej úrovni. Rusi nikdy neodsúdili počínanie Stalina, či Lenina, akceptujú svoje dejiny a sú na ne hrdí. Nemci sa snažia moralizovať, no v minulosti rozpútali dve svetové vojny. Maďari vyviedli násobne viac židov ako Slováci, a stále sú hrdí na svoj pôvod. Každý národ má svoje neresti, ale to neznamená že by tam bola potláčaná národná hrdosť. Nenechajme si ju potlačiť ani my.
Máme na výber. Buď budeme hrdí Slováci, hrdí na svoj pôvod a dejiny, alebo sa budeme celý život za svoj pôvod, za seba hanbiť. Je to na nás, je ľahké si nájsť dôvody. To ako sa rozhodneme, ovplyvní náš život.
Ja som si už vybral.