Na túto tému bolo popísané veľa, ale vždy išlo len o hmlisté a neurčité predstavy. Išlo len o obrazné opisy čohosi, čo vyzerá ako nejaká dávna povesť, alebo rozprávka. Ako niečo bájne a mystické, čo si človek síce vypočuje, ale nevie si s tým rady.
Odsuňme preto všetko toto bokom a skúsme sa pozrieť na danú problematiku s vecnosťou, bez zvyčajného zahmlievania. Lebo čas k tomu dozrel a ľudstvo by malo konečne poznať, čo je to vlastne Svätý Grál.
Pri našom objasňovaní sa ale musíme preniesť do nesmierne dávnej doby, kedy ešte neexistovala planéta Zem, ani hmotné univerzum, ba ani nijaké stvorenie. Existoval iba Stvoriteľ samotný a vedomé bytosti, nachádzajúce sa v jeho bezprostrednom vyžarovaní v božskej ríši.
Stvoriteľ je večne jestvujúca entita, ktorú v jej skutočnej, pravej podstate, nikdy nikto nevidel a nikdy nikto neuvidí. Stvoriteľ je večné, na nikom nezávislé bytie, vymykajúce sa akejkoľvek ľudskej predstave. A z tohto večného bytia, z tohto zdroja všetkého života sa šíri obrovská žiara a obrovský tlak.
Žiara Svetla a sila tlaku vyžarovania Stvoriteľa sú tak obrovské, že v ľuďom nepredstaviteľnej diaľave od neho nie je schopné vôbec nič vedomého existovať. Až v nedozerných diaľavách, kde sa sila Svetla začne pozvoľna zmierňovať, sa v božskej ríši začínajú formovať prvé vedomé bytosti. Bytosti, schopné obstáť a vedome jestvovať v diaľavami zmiernenom, ale aj tak stále obrovskom tlaku Božieho Svetla.
Sú to v prevažnej miere bytosti, majúce krídla, pretože krídla sú manifestáciou ich bezvýhradného zachvievania sa vo Vôli Najvyššieho. Lebo v podstate, v tlaku sily jeho Svetla, ani nič iného nieje možné. Takto tomu bolo od vekov, dávno pred stvorením sveta. Jestvoval iba Stvoriteľ a vedomé bytosti, žijúce v jeho Svetle a v jeho sile v božskej ríši.
Ak si to teda veľmi stručne zrekapitulujeme, jestvuje Stvoriteľ a potom z neho vychádzajúca, nikým nepreklenuteľná žiara Svetla jeho súcnosti. Potom máme božskú ríšu, v ktorej už v trochu zmiernenom tlaku sily Svetla žijú rôzne vedomé bytosti, bezvýhradne slúžiace Stvoriteľovi a naplňujúce jeho Vôľu.
No a na samom konci božskej ríše, čiže na samom konci vyžarovania Svetla Stvoriteľa, sa nachádza pevnosť. Nachádza sa tam hrad, ktorý je poslednou baštou Svetla.
Je to hrad Grálu! A v ňom sa nachádza posvätná nádoba, zvaná Grál. Práve ona je konečný bodom, do ktorého prúdi sila Svetla Najvyššieho. V tejto nádobe neustále vrie a vlní sa do nej prúdiaca sila Pána. Prúd Svetla z nej preteká a smeruje opätovné nahor, transformovaný do podoby jasavej vďaky a radostného tvorivého velebenie Stvoriteľa všetkými vedomými bytosťami, žijúcimi v božskej ríši.
Jestvujú teda dva rozhodujúce body. Stvoriteľ na jednej strane a Svätý Grál, ako konečný a najvzdialenejší bod jeho vyžarovania na druhej strane. A medzi nimi sa rozkladá večná božská ríša.
Ale ako, a hlavne prečo vzniklo stvorenie?
V božskej ríši sa okrem vedomých bytostí, schopných odolávať nesmiernosti tlaku Svetla, nachádzal v najväčšej vzdialenosti od Stvoriteľa, dá sa povedať že v blízkosti hradu Grálu, istý energetický potenciál. Energetický potenciál, ktorého jednotlivé nevedomé čiastočky boli schopné dosiahnuť sebauvedomenia a stať sa vedomými bytosťami.
Avšak tento energetický potenciál to nedokázal priamo v božskej ríši, kvôli obrovskému tlaku Svetla v nej panujúcom. Jeho túžba po vedomom bytí však stále pretrvávala a vznášala sa až k Stvoriteľovi, ako tichá prosba.
Až sa napokon Stvoriteľ, dovtedy jestvujúci ako samojediný, spolu s jeho božskou ríšou, končiacou pevnosťou Grálu, rozhodol vyhovieť tomuto, neustále po vedomom bytí túžiacemu, energetickému potenciálu, a umožniť mu vedomé jestvovanie. K tomu však mohol byť využitý jedine priestor mimo božskej ríše. Tam by sa totiž obrovská sila Svetla ešte viacej ochladila, znížil by sa tlak, a tým by sa umožnila vedomá existencia energetickému potenciálu z okraja božskej ríše. A práve preto došlo k aktu stvorenia a Stvoriteľom boli prednesené známe slová: „Buď Svetlo!“
Tieto slová sa stali pokynom k tomu, že v pevnosti Grálu, stojacej na samom okraji vyžarovania Stvoriteľa, sa otvorila od vekov vždy zatvorená brána, a z posvätnej nádoby Grálu sa vylialo Božie Svetlo do vonkajšej temnoty.
Vyliatím Svetla do ničoty došlo automaticky k jeho ochladeniu a k zmierneniu jeho tlaku, čo vytvorilo priestor k sformovaniu a vedomú existenciu pre spomínaný, energetický potenciál z okraja božskej ríše.
Postupným ochladzovaním vznikla duchovná ríša s duchovnými bytosťami, a nakoniec i hmotné univerzum s planétou Zem, ktorá dáva priestor pre vedomú existenciu pozemskému človeku.
Svätý Grál je teda posvätná nádoba, naplnená silou Svetla Stvoriteľa, z ktorej sa na pokyn Pána vylialo Svetlo do ničoty, a tým vytvorilo životný priestor pre miliardy vedomých bytostí, pretože tieto sa mohli prebudiť k svojmu jestvovaniu jedine v zmiernení sily Svetla mimo božskej ríše.
A odvtedy sa každý rok, v ten istý deň vždy znovu otvára zlatá brána pevnosti Grálu, a z posvätnej nádoby sa vylieva dolu do stvorenia prúd sily Božieho Ducha, ktorý celé stvorenie udržuje a obnovuje. Deje sa tak každý rok presne 30. mája!
30. mája sa z posvätnej nádoby Grálu vylieva do stvorenia žiarivá sila Svätého Ducha Božieho a obnovuje stvorenie! Približne v tento deň oslavujú kresťania Turíce, ktoré nazývajú aj dňom Sylvania Ducha Svätého. V tento deň, ako je zaznamenané v evanjeliách, vystúpil Kristus po svojom zmŕtvychvstaní na nebesá. Stalo sa tak štyridsať dní po jeho smrti.
Štyridsať dní čakal Pán na chvíľu, keď sa 30. mája otvorí brána pevnosti Grálu, čím sa uvoľní cesta, umožňujúca mu vystúpiť zo stvorenia do božskej ríše, až k svojmu Otcovi. Stalo sa tak preto, lebo Pánovo stvorenie sa riadi nie ľubovôľou, ale presnými zákonmi, ktoré nakoniec aj sám Ježiš rešpektoval. Hovoril totiž, že neprišiel zákony rušiť, ale napĺňať.
Na základe týchto skutočností nám je možné presne zistiť, v ktorý deň bol Pán Ježiš ukrižovaný. Ak totiž od 30. mája odpočítame 40 dní, a potom ešte tri dni, kedy bol Pán v hrobe, vyjde nám 18 apríl.
Ježiš Kristus bol ukrižovaný presne 18. apríla! Po troch dňoch vstal zmŕtvych a po 40 dňoch vystúpil 30. mája k Otcovi! Lebo v tento deň, v ktorom sa do stvorenia vylieva obnovujúca sila Svätého Ducha, je priechod do božskej ríše cez bránu pevnosti Grálu otvorený.
A tento deň sa opakuje každý rok! Každý rok sa otvára zlatá brána pevnosti Grálu a z posvätnej nádoby Grálu prúdi dolu do stvorenia Božia sila Ducha Svätého, aby ho obnovila. Keby každoročne nebola odhalená posvätná nádoba Grálu a nebola z nej vyliata obnovujúca sila, stvorenie by vyschlo a zhynulo.
Aj ty, malý pozemský človeče, ktorý si bol v týchto veciach doposiaľ tak fatálne nevedomý, môžeš v spomínaný vzácny deň do svojej duše vrchovato načerpať blahodárnej obnovujúcej sily Ducha Svätého, ak sa k jej prijatiu dokážeš v čistote a v pokore vnútorne otvoriť.