Rodáci – Móric Beňovský – kráľ Madagaskaru (3 – dokončenie)

S vďakou pani Eme Maggiovej, primátorke Vrbového, za poskytnutie výnimočne cenných informácií.

(Pokračovanie článku z minulého týždňa.)

Na pamätníku Mórica Beňovského na námestí vo Vrbovom je na štylizovanom glóbuse vyobrazený aj George Washington. Právom. V roku 1782 sa Móric Beňovský doplavil do Ameriky s odporúčajúcim listom pre Georga Washingtona od Benjamina Franklina a so svojim projektom cudzineckej légie naverbovanej medzi protestantmi v severnom Nemecku. Beňovského projekt sa zachoval v archíve Kongresu, spolu s ponukou krvi, znalostí a odvahy do boja po boku Američanov za nezávislosť. George Washington bral túto ponuku veľmi vážne. V jeho korešpondencii s vojenskými veliteľmi sa zachovalo niekoľko listov, v ktorých analyzovali Beňovského projekt a jeho vojenské využitie. Kongres nakoniec ponuku Beňovského zdvorilo odmietol, lebo po dobytí Yorktownu a porážke britského loďstva s prispením francúzskej flotily už bol koniec vojny na obzore a už sa na kontinente nepredpokladali pozemné boje väčšieho rozsahu.

Po šiestich rokoch márnej snahy o získanie štátnych prostriedkov na vybudovanie obchodnej kolónie na Madagaskare od niektorej európskej mocnosti sa Beňovský rozhodol, že kolóniu vybuduje ako súkromný podnik. V Baltimore sa zoznámil s obchodníkmi Zollichoferom a Messonierom, ktorí boli ochotní vložiť prostriedky do obchodnej spoločnosti a získali za to na šesť rokov výhradné práva na obchod s Madagaskarom. Listiny spoločnosti Beňovský začal nadpisovať ako Ampansakabe. Prostriedky na misiu, hlavne zásoby, náradie a zbrane, zhromažďoval Beňovský ešte asi rok v Európe aj v Amerike. Zbrane boli určené na vyzbrojenie domorodcov a vypudenie Francúzov z ostrova.

V roku 1783 pre spoločnosť získal vplyvného človeka a vedca v Anglicku. Bol ním Jon Hyacinth de Magellan, potomok slávneho moreplavca, ktorého výprava prvá oboplávala zemeguľu. Magellan sa z poverenia Beňovského stal veľvyslancom, ministrom zahraničných vecí aj ministrom hospodárstva Madagaskaru. Beňovský zveril Magellanovi aj svoje pamäti z ciest a práve Magellanovi vďačíme za ich vydanie a mnohé prvé preklady.

Ako neoverená informácia sa traduje, a na tomto mieste to uvádzam len ako historickú anekdotu, že pri hľadaní dôstojníkov a mužstva do svojej výpravy sa Beňovský v belgickom meste Spa stretol aj s Giacomom Casanovom a údajne nechýbalo veľa, aby sa svetoznámy sukničkár k výprave pripojil.

Všetky plánované prostriedky na výpravu mal Beňovský pohromade v Baltimore v júli 1874. Všetko naložil na loď Intrepid (Neohrozený) a popri pobreží Brazílie sa vydal na Madagaskar. Zdroje zhodne tvrdia, že Francúzska vláda Beňovskému nedôverovala, pretože sa choval príliš nezávisle. Získala preto na spoluprácu kapitána lode Intrepid, istého Davisa, takže bola veľmi dobre informovaná o všetkých Beňovského krokoch. Je pravdepodobné, že kapitán sa zaslúžil aj o trojmesačné zdržanie na ostrove Juan Gonzales, lebo loď narazila na plytčinu a bolo nutné ju opraviť.

Na Madagaskar, do zátoky Antongil na severovýchode ostrova, sa Intrepid doplavil v januári 1785. V zdrojoch píšu, že Beňovskému sa dostalo nadšené privítanie od niekoľkých zhromaždených kmeňov a kapitán Davis ešte počas ceremoniálu zdvihol kotvy a odplával s časťou Beňovského mužstva a s väčšinou nákladu. Beňovský sa však napriek tejto strate pustil do diela a začal budovať ako svoje sídlo pevnosť Mauritánia (podľa svojho krstného mena).

Aj za týchto nepriaznivých podmienok, keď Beňovskému chýbalo veľa zásob a náradia, sa mu do Septembra 1785 podarilo postaviť malú pevnosť, dvadsať míľ cesty do vnútrozemia a nadviazať so susednými kmeňmi spojenectvo ako pri predchádzajúcom pobyte. Reverend Ellis v histórii Madagaskaru píše, že náčelníci okolitých kmeňov boli Beňovského priatelia.

Aj na tejto ceste, ako na všetkých od jeho návratu zo Sibíri, Beňovského sprevádzala manželka. Tu na Madagaskare sa Beňovskému narodili dve deti. Syn Karol Móric, ktorý ešte ako dojča zomrel na niektorú z tropických chorôb, a dcérka, ktorej meno sa nezachovalo a zomrela krátko po pôrode. Detské úmrtia však boli na Madagaskare bežné. Domorodci mali vo zvyku sami ich usmrcovať, ak sa narodili v „nešťastné dni“. Reverend Ellis sa v histórii Madagaskaru vyslovuje pochvalne o grófovi Beňovskom, ktorý tieto zvyky dôsledne potieral a zakazoval. No bez manželky by sa mu to nepodarilo. Ženy vraj odmietli Beňovského príkazy s tým, že čo on môže vedieť o rodení detí. Nuž sa so vzbúrenými ženami musela porozprávať Beňovského manželka.

Beňovský obmedzoval obchod s otrokmi, ktorý vykonávali Francúzi, a zrušil niektoré ich obchodné stanice na ostrove. Vyslal dokonca mužov, aby zničili a spálili francúzsku základňu v prístave na severe ostrova, no tí od útoku upustili, keď si v prístave všimli francúzsku vojnovú fregatu. Beňovský vedel, že Francúzi sa pokúsia jeho osadu napadnúť a zničiť, preto od spriatelených kmeňov vyžadoval vytvorenie aspoň malej armády z 1200 mužov na obranu pred náhlym útokom.

Francúzskej kolónie na Isle de France sa Beňovský obávať nemusel, no nemal tušenia, že ministerstvo námorníctva bolo už dávno podrobne informované kapitánom Davisom a medzičasom prepravilo vojenské posily z Pondichery vo francúzskej Indii. V máji 1786 z Isle de France vyplávala smerom k Madagaskaru fregata s komandom zo 60 dobre vyzbrojených najatých žoldnierov, aby uskutočnili náhly prepad Beňovského osady.

K Beňovského pevnosti, obohnanej palisádou a s kanónom v strážnej veži, sa komando priblížilo 23. 5. Beňovský mal v tom čase v osade len malú strážnu posádku, ale do boja sa pustil okamžite. Kapitán Larcher, ktorý velil útočnému komandu, vo svojich pamätiach o útoku napísal, že jeho oddiel mal veľké šťastie a všetko rozhodol jeden šťastný zásah z muškety. O rozhodujúcom momente bitky píše toto: „V jednom momente som zazrel grófa Beňovského, ako sa snaží vystreliť z jedného z kanónov, ale nepodarilo sa mu to. Boli sme už pri pevnosti tak blízko, že takýto výstrel by zabil alebo zranil väčšinu mojich vojakov. Pochopil som, že toto je rozhodujúci moment a vydal som mojim mužom rozkaz, aby okamžite vnikli do pevnosti. Bol som stále ešte niekoľko krokov od palisády, keď som znovu zazrel Beňovského, ako na nás páli z pušky. Vzápätí ju odhodil na zem, ľavicou si siahol na srdce a pravou rukou urobil široké gesto smerom k nám. Urobil ešte niekoľko krokov smerom nadol z valu, ale spadol medzi koly, ktoré val spevňovali. Preskočili sme palisády a pevnosť sme dobyli. (…) Guľka prenikla grófovi naprieč hrudníkom z jednej strany na druhú.“

Podľa zdrojov spolu s Beňovským padli aj niekoľkí jeho priatelia – Rusi z jeho sibírskej anabázy, ktorí sa od neho už neodlúčili. Po Beňovského smrti sa jeho manželka s pomocou Benjamina Franklina vrátila cez USA na Slovensko do Beckovskej viesky. Zomrela 1. 3. 1826. Historickou zaujímavosťou je, že evanjelický obrad pri pohrebe viedol Pavol Hurban, otec Jozefa Miloslava Hurbana.

Aby som sa na záver vyhol patetickej samochvále, zacitujem zo životopisu Beňovského, ktorý napísal Poliak Miecyslaw Lepecki: „Bez cudzej pomoci a bez finančných prostriedkov, vystrojený len vlastnou inteligenciou a vrodeným vodcovským talentom, bol schopný doplaviť sa z odľahlých brehov Ochotského mora, a v priebehu niekoľko málo rokov sa mu podarilo nasadiť si korunu vlastného kráľovstva. Jeho odvaha, predstavivosť a vytrvalosť je obdivuhodná. Práve vďaka takýmto ľuďom získalo Anglicko, Francúzsko, Španielsko a Portugalsko svoje obrovské impériá – boli to do istej miery dobrodruhovia a rojkovia, ale vždy sa vyznačovali odvahou, podnikavosťou a nezlomnosťou.“

Pamätník Beňovskému blízko miesta jeho smrti je dielom Ing. Machovčáka.

Zdroje:

Vrbovská ročenka 2013: Vrbové a Beňovský, autori Ľubomír Bosák a Patrik Kýška

https://archive.org/details/memoirsandtrave01olivgoog

https://www.wdl.org/en/item/2547/

https://clevelandmemory.org/ebooks/Polish/part02.html

https://atlas.usv.ro/www/codru_net/CC16/1/05_Kunec.pdf

https://poland.pl/tourism/history-poland/how-beniowski-became-ruler-madagascar/

https://books.google.sk/books?id=JLEWAAAAQAAJ&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false

https://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1760704-cestovatel-moric-benovsky-kral-madagaskaru-a-pycha-slovenska

https://www.dobrodruh.sk/historia-slovenska/moric-benovsky-slovensky-dobrodruh-s-tulavymi-topankami

https://dromedar.zoznam.sk/cl/100073/1298796/Po-stopach-grofa-Morica-Benovskeho

https://s3.amazonaws.com/gs-waymarking-images

https://zastupitelstvo.egov.sk/samosprava/getItemFile/id:8673/iframe

https://books.google.sk/books?id=o48aDhNAEQ0C&pg=PA165&lpg=PA165&dq=madagascar+louisburg&source=bl&ots=glzpFd4cdf&sig=GkI7mbuzA0qIP-yEXj–DIbrLEI&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjQk7aylu7WAhUFI1AKHRk6CTE4ChDoAQg2MAI#v=onepage&q=madagascar%20louisburg&f=false

Predchádzajúce články o rodákoch:

Vojtech Alexander – rádiológ svetového významu

Móric Beňovský – kráľ Madagaskaru

Žofia Bosniaková – blahoslavená hradná pani

Jozef Dekret Matejovie – muž, ktorý sadil stromy

Ladislav Škultéty Gábriš – večný vojak

Vojtech Gerster – staviteľ prieplavov a železníc

Andrej Hadik – poľný maršal s husárskym kúskom

Matej Hrebenda – slepý milovník kníh

Dionýz Ilkovič – siahol si na Nobelovu cenu

Jozef Kiss – stíhacie eso

Adam František Kollár – slovenský Sokrates

Jozef Maximilián Pecval – ovládol svetlo

Ján Adam Rayman – prvý imunológ

Aurel Stodola – Einsteinov učiteľ

Ľudmila Šapošniková-Aujeská – prvá slovenská pilotka

Milan Rastislav Štefánik – astronóm a dôstojník francúzskej Čestnej légie

Vladimír Ján Žuffa – všestranný lekárnik

———————————————————————

Písané pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)