Rodáci – Vladimír Ján Žuffa

Narodil sa 1. 6. 1893 v Liptovskom Mikuláši a zomrel 1. 12. 1974 tiež v Liptovskom Mikuláši. Ak ste získali prvý dojem, že chlap strávil celý život na rodnej hrude, tak nič nie je ďalej od pravdy. Vladimír Žuffa bol hlavne (a okrem mnohého iného) lekárnikom a za svojich osemdesiat rokov stihol prežiť tých životov niekoľko. Gymnázium vyštudoval v Kežmarku a farmaceutické vzdelanie získal v Budapešti. Hneď po vypuknutí Veľkej vojny musel narukovať a na fronte bol zranený. Neskôr pôsobil vo vojenských farmaceutických skladoch.

Žuffovci boli odjakživa stúpencami myšlienky slovensko-českej vzájomnosti a tak hneď po vyhlásení Československej republiky sa prihlásil do služieb Slovenskej národnej rady. Ukázal sa ako schopný organizátor a v prvých rokoch na Liptove organizoval národnú gardu. Jeho profesiou však bola farmácia a vrátil sa k nej, len čo sa dalo. Jeho ambíciou bolo vybudovať na Slovensku farmaceutické školstvo, vydávať odborný časopis a založiť stavovskú organizáciu. Všetko sa mu podarilo a ako najagilnejší slovenský farmaceut bol až do roku 1938 predsedom Zväzu lekárnikov.

Po rozpade Československa sa zapojil do odbojovej organizácie Obrana národa a vplyvom svojich známostí, hlavne s gen. Rudolfom Viestom, plnil často nebezpečné a dôležité úlohy aj mimo Slovenska na území protektorátu. V priebehu roka 1940 sa o jeho činnosti dozvedeli bezpečnostné úrady a Žuffa musel v tajnosti emigrovať. Zapojil sa do organizovania lekárnickej služby československého exilového vojska, najskôr na Blízkom východe, kde pôsobil aj ako redaktor v československom vysielaní rádiostanice Levante. Neskôr sa mal preplaviť na lodi okolo Afriky do Londýna, no loď v Atlantiku torpédovala nemecká ponorka a Žuffa prežil v záchrannom člne niekoľko strastných dní takmer bez jedla a vody, kým stroskotancov zachránila britská cisternová loď. V tom čase už bol kapitánom a pri ceste mal na starosti aj zaplombovaný kufrík s tajnými dokumentami. Toto svoje dobrodružstvo opísal v knihe Zdá sa, že sme torpédovaní.

V Británii naďalej pracoval na organizovaní farmaceutickej služby a zásobovaní liekmi aj československej vojenskej jednotky v Sovietskom zväze. Vedel, že obyvatelia Československa budú potrebovať fungujúce zásobovanie liekmi aj po vojne a tak bol ako vedúci predstaviteľ Československého červeného kríža jedným z prvých organizátorov zdravotníctva v povojnovej vláde. Neprijal však ponúkané členstvo v komunistickej strane a tak napriek nespornej odbornosti, zásluhám a schopnostiam mu vyvlastnili dom v Bratislave a vysťahovali ho do Dobšinej. Žuffove celoživotné dielo ocenili až v roku 1968, no zas len nakrátko.

Vladimír Žuffa mal aj veľa záľub, v ktorých vynikal. Bol aj vášnivým filmárom, fotografom a poľovníkom. V Jánskej doline vybudoval poľovnícku chatu, ktorá po rekonštrukcii stojí dodnes. Ako prekladateľ prepísal do slovenčiny z maďarčiny Ľudskú tragédiu od Imre Madácha, jeho obľúbené dielo, a to len preto, aby ho sprístupnil viacerým čitateľom.

Moje prvé stretnutie s dielom Vladimíra Žuffu bolo cez knižku Podnik – živý organizmus, ktorú napísal v rokoch 1938 – 40, keď pôsobil ako riaditeľ tlačiarne v Žiline. V tejto knižke veľmi podrobnými lekárskymi analógiami popísal, ako má fungovať zdravá firma rovnako ako zdravé ľudské telo. „Podobne, ako je možné podnik prirovnať k najkomplikovanejšiemu organizmu človeka, celkom tak možno prirovnať menší podnik k organizmu primerane nižšieho tvora, postupne až primárnu symbiózu niekoľkobunkového živočícha, a napokon najmenšieho remeselníka, ktorý si robí všetko sám, k jednobunkovému životu bez žiadnej špecializácie, lebo si sám vykonáva všetky životné úlohy.“

Táto knižka, hoci ju odborní ekonómovia sporadicky citujú až v dnešných časoch, je inšpiratívna svojim celostným prístupom. Žiadna časť „ekonomického organizmu“ nie je zbytočná tak, ako nie je zbytočný žiadny ľudský orgán. Aj pre ekonomické organizmy je na prežitie najdôležitejšia homeostáza a rovnováha. Ak sa telesné médium (analogicky peniaze) hromadí len v jednom orgáne, vždy to skončí chorobou, podobne nadmerný rast a prosperita niektorých buniek a tkanív môže byť pre celok zhubná.

Zdroje:

https://www.mjk.sk/files/muzejne-starinky-2010.pdf

https://www.databazeknih.cz/zivotopis/vladimir-jan-zuffa-96540

https://www.czsk.net/dotyky/6_2006/zuffa.html

Predchádzajúce články o rodákoch:

Vojtech Alexander – rádiológ svetového významu

Jozef Dekret Matejovie – muž, ktorý sadil stromy

Ladislav Škultéty Gábriš – večný vojak

Matej Hrebenda – slepý milovník kníh

Dionýz Ilkovič – siahol si na Nobelovu cenu

Jozef Kiss – stíhacie eso

Adam František Kollár – slovenský Sokrates

Jozef Maximilián Pecval – ovládol svetlo

Ján Adam Rayman – prvý imunológ

Aurel Stodola – Einsteinov učiteľ

Milan Rastislav Štefánik – astronóm a dôstojník francúzskej Čestnej légie

———————————————————————

Písané pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)