Ak konáme tak, ako konať máme, tak príde z toho dobrý pocit. Ťažko prenosný na iných. To si treba všímať. Sebapozorovaním prídeme na mnohé podstatné veci.
Keď konáme inak, ako sa má, čiže nekonáme plán neba s nami, príde smútok. Prázdnota. Pocit, že život nemá zmysel. To sú dôležité signály, ktoré si vedomý človek nezabudne všimnúť. Prinúti ho to niečo zmeniť, veci robiť inak. Inteligencia ho nabáda neopakovať zbytočne nejaké chyby. Tým sebadeštruktívnym opakovaním robíme zo seba idiota. Týmto smerom nás ťahajú iba nízke pudy a IQ 88. Záujem o zohavenie našich životov majú aj čerti. Ani ich nemusíte vzývať. Stačí iba opakovať hriechy a pritiahne ich to ako muchy na lajno.
Aj keď sa okolo nás dejú negatívne veci, netreba sa v nich neustále čvachtať. Stále o nich zbytočne rozprávať. Kradneme si tak radosť zo života. Deje sa aj iných desať pozitív.
Hlupák si svoje viny v zásade neprizná. Ani si ich asi neuvedomuje. Sám sa vytuneluje od radosti zo života. Čo mu zostane je škodoradosť. Inému ubližovať a sa z toho rehliť. Ak to niekto trénuje, ten sa chystá do pekla. Stupeň jeho falošnej vrajradosti je aj stupeň jeho etickej úbohosti.
Najväčšia radosť je vraj škodoradosť. Asi aj áno, ale iba u tých, čo ukazujú Bohu chrbát.
Ak existuje svätý hnev, tak určite bude aj svätá škodoradosť. Ešte ju nevlastním. Asi nebudem vlastníkom toho najkvalitnejšieho spirituálna. Skúsim na sebe popracovať…