Môžu družstvá vytesniť kapitalizmus?

Podľa pohľadu mainstreamových médií a pápežov voľného trhu to Argentína jednoducho nechápe. Tento rok v máji bola táto krajina tvrdo zkritizovaná medzinárodnou tlačou orientovanou na biznis za zoštátnenie spoločnosti YPF. Takmer nespomenutý bol fakt, že argentínsky ropný a plynový priemysel bol “privatizovaný” práve na konci 90. rokov pod tlakom Medzinárodného menového fondu (MMF) a ďalších tvrdých vymáhačov vtedajšej módnej neoliberálnej ekonomickej politiky. Argentínsky ropný priemysel býval, tak ako v mnohých krajinách sveta, vlastnený štátom.

V roku 2001 to vyzeralo opäť na nože. Po rokoch úsporných opatrení a “štrukturálneho prispôsobovania” bola na zdroje bohatá juhoamerická krajina ochromená dlhom, infláciou, masovou nezamestnanosťou a negatívnym hospodárskym rastom. (Nepozorujete isté paralely s dnešným Gréckom a Španielskom?)

Terapia predpísaná MMF pre uvedenie ekonomiky do správneho stavu – “pružné” pracovné podmienky, deregulácia, uvoľnenie kontroly kapitálu, privatizácia štátnych majetkov, devalvácia národnej meny – situáciu len zhoršila.

S rastúcou infláciou a desiatkami tisíc robotníkov v uliciach vláda nakoniec vyhlásila, že s tým skoncuje; prestávala plniť podmienky MMF a začala devalvovať menu. Ako sa dalo očakávať, svetové finančné špičky začali zúriť a varovali, že Argentína upadne do biedy a chaosu.

K tomu nedošlo. Počas nasledujúcich desiatich rokov vzrástol hrubý domáci produkt Argentíny takmer o 90%, najrýchlejšie v Latinskej Amerike. Kým vládne výdavky do sociálnej sféry sa zvoľna zvyšovali, klesala chudoba a trvalo rástla zamestnanosť.

K tomuto obratu prispelo viacero faktorov vrátane rozhodnutí Argentínčanov zaviesť nezávislý hospodársky kurz, ktorý nebude podliehať rozmarom zahraničného kapitálu.

Takže, keď národná ekonomika skolabovala a argentínska podnikateľská trieda začala baliť kufre, zatvárala továrne a rozoberala si aktíva, robotníci mali lepší nápad. Rozhodli sa vytvoriť zamestnanecké družstvá a prevádzkovať továrne sami. Toto hnutie sa stalo známe ako Las empresas recuperadas (Obnova spoločnosti). Pozadie argentínskej krízy a príbeh jedného takého prevzatia podniku je možné vidieť v inšpirujúcim dokumentárnom filme Avi Lewisa a Naomi Kleinové, nazvaného The Take (Prevzatie).

Dnes je v Argentíne viac ako 200 prevzatých tovární – od roku 2004 ich pribudlo 161 – poskytujúcich prácu pre viac ako 9 000 ľudí. Väčšina ich je pomerne malých čo znamená, že priamy a praktický prístup možno ľahšie zvládnuť. Tri štvrtiny týchto firiem zamestnávajú menej ako 50 pracovníkov, avšak 2 percentá z nich majú viac ako 200 zamestnancov. Sú rozptýlené v celom rade odvetví od obuvníctva a textilnej výroby až po preteky na balíčkovanie mäsa a dopravné firmy.

Čo začalo ako smelý pokus po hospodárskom zrútení v roku 2001, sa stalo pulzujúcou a stabilnou súčasťou ekonomiky. Podľa výskumníka Andrésa Ruggeriho z univerzity v Buenos Aires, “Robotníci spoznali, že riadenie továrne nimi samými je realizovateľné aj funkčné. Predtým to bolo nemysliteľné … Sú to pracovníci, ktorí sa sami postavili späť na vlastné nohy. “

Tak, ako aj v argentínskej kríze roku 2001, sa družstevné cítenie často objavuje v ťažkých časoch, v centre hospodárskeho kolapsu a spoločenského rozkladu, kedy ľudia hľadajú alternatívy.

Spoločenský kritik a autor Chris Hedges napísal: “Dementný projekt nekonečnej kapitalistickej expanzie, rozmare spotreby, nezmyselného vykorisťovania, drancovania a priemyselného rastu teraz kolabuje.”

Avšak nerovnosť rastie takmer všade a tí, ktorí sú pri moci, s tým odmietajú niečo urobiť. V USA, kde viera v slobodný trh panuje najsilnejšie, vzrástli v období 1993-2010 príjmy najbohatšieho 1% Američanov o 58%, zatiaľ čo u zvyšku stúpli len o 6,4%.

Proti rozumu, vede a empirickým dôkazom si stará ortodoxia stojí tvrdo za svojím: “Trh vyrieši všetko. Našou spásou bude ekonomický rast. Technológia nás zachráni.” Napriek tomu ľudia majú pocit, že je niečo zlé, dokonca aj keď nemôžu problém úplne identifikovať. Rozpočty strednej triedy sú napäté. Mladí ľudia nemôžu nájsť zmysluplnú prácu alebo dostupné bývanie, rady chudobných sa rozširujú, sociálne služby sú redukované, kým sociálny štát je demontovaný. Ľudia stratili vieru vo usporiadanú vládu, v usporiadané banky, v usporiadaný biznis, vo Wall Street a v Londýnsku City.

Čo zásadne chýba je ekonomická demokracia. Korporátna kritička Marjorie Kelly poznamenáva: “Naša politika a ekonomika sú tak prepletené, že nerovnováha medzi bohatstvom a vlastníctvom podryli našu politickú demokraciu. Na vyriešenie tohto problému je potrebné demokratizovať ekonomický aspekt suverenity.”

Bez toho aby sme zveličovali závažnosť, družstvá pomáhajú realizovať práve toto. Ponúkajú cestu ako demokratizovať vlastníctva a ako vyriešiť rozdelenie a nerovnosti trhovej ekonomiky. Družstevný model je výzvou pre hyper konkurenčný model korporátneho kapitalizmu, kde víťaz berie všetko. Družstvá ukazujú, že existuje iný spôsob organizácie trhu, kde zisk nie je výhradným zmyslom, kde je hypoteticky inštitucionalizovaná spravodlivosť a kde sú centrom záujmu aj rozhodovania ľudí.

Avšak môžu družstvá skutočne nahradiť kapitalizmus? Sociológ Erik Olin Wright z univerzity vo Wisconsine verí, že môžu zohrávať zásadnú úlohu pri rozšírení demokratického priestoru. Družstvá pomáhajú obnoviť verejnú sféru a vrážajú klin medzi trh a štát. Wright hovorí o symbiotickej premene, pri ktorej sú družstvá pioniermi širšej demokratizačnej vlny pomáhajúcej posilniť občiansku spoločnosť a mútiť korene uchytené v trhlinách existujúceho systému.

Družstvá sa môžu stať kotvou komunity a môžu znovu oživiť lokálnu ekonomiku. Keď hliníkovej zlievarni Fonderie de l’Aisne v trela sur Marne, severovýchodne od Paríža hrozilo zatvorenie, prišla skupina 22 niekdajších pracovníkov so smelým plánom. Kúpili továreň a znova ju otvorili ako družstvo. Teraz ju prevádzkujú sami. Zamestnanci sú “reálne motivovaní a predkladajú riešenia problémov,” hovorí manažér Pascal Foire. “Pracujeme pre seba a pre našu vlastnú budúcnosť.”

A pokiaľ ide o možnosť družstiev skutočne narušiť rovnováhu, Wright poukazuje práve na potrebu niektorých kľúčových politických zmien. Tie zahŕňajú prístup k verejne financovaným úverovým trhom s nižšou, ako trhovou mierou (pre vyriešenie problému nedostatočnej kapitalizácie) a viac spoločných dotácií a zdieľania rizík medzi samotnými družstvami.

Niet pochýb o tom, že vzájomná podpora funguje. Masívne operácie Mondragónskej družstevnej korporácie v hodnote 23 miliárd dolárov v španielskom Baskicku je toho ukážkovým príkladom. Z 270 spoločností korporácie skrachovala v priebehu terajšej španielskej krízy iba jediná. A všetci jej pracovníci boli absorbovaní ostatnými družstvami.

Zavreté podniky môžu znova otvoriť zamestnanecké družstvá. Družstevné hnutie za znovu otvorenie továrni sa šíri v Latinskej Amerike. V Brazílii je 69 znovu otvorených družstevných tovární, v Uruguaj okolo 30, v Paraguaj 20 a hŕstka ich je vo Venezuele.

Máme niekoľko záverečných problémov, ktoré pred nami stoja, ako pred ľudským druhom. Problémy, ktoré od nás budú vyžadovať, aby sme spolupracovali na globálnej úrovni, ak chceme 21. storočím prejsť bez katastrofy. Klimatické zmeny, plienenie zdrojov, ekologický kolaps, rútiaci sa konzumizmus, to sú hrozby, ktorým má odvahu čeliť len niekoľko málo ekonomických či politických lídrov.

Družstvá môžu ukázať cestu smerom k odlišnému druhu ekonomického modelu, kde ľudia ovládajú kapitál, a nie opačne.
Zdroj: https://ekonomickademokracia.blogspot.sk/2016/07/mozu-druzstva-vytesnit-kapitalizmus.html

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Dávid Diczházy

O AUTOROVI

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 26

Celkové hodnotenie: 11.91

Priemerná čítanosť: 1047

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • POČASIE NA DNES

    FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    Za koľko miliárd by Ódor predal Slovensko?

    0icon

    Bratislava 26. mája 2024 (HSP/Foto:FOTO TASR-Pavel Neubauer)   „Zvoľme si odbornosť a slušnosť,“ vyzýva expremiér Ľudovít Ódor v predvolebnom videu na Facebooku. Má slušivý oblek, pokojný tón,…

    Zoroslav Kollár zverejnil ďalší pozdrav Milanovi Majerskému

    0icon

    Bratislava 26. mája 2024 (HSP/YouTube/Foto: TASR - Martin Baumann)   Zoroslav Kollár zverejnil pokračovanie videa, v ktorom sa venuje predsedovi KDH Milanovi Majerskému. Zameral sa…

    Keď prsteň je corpus delicti

    0icon

    Bratislava 26. mája 2024 (HSP/Foto:Screenshot)   Oficiálna správa z tlače: R. 1952 kopal železničiar pán František Elek základy domu č. 292 v Hrhove, okr. Rožňava,…

    Macronovo impérium sa rozpadá

    0icon

    Paríž 26. mája 2024 (HSP/spectator/Foto:TASR/AP-Christophe Ena)   Macronovo impérium sa rozpadá, píše Jonathan Miller pre britský Spectator. Francúzske zámorské územia sa obrátili chrbtom k Parížu.…

    Maďarsko blokuje podporu Ukrajiny z ruských zdrojov

    0icon

    Bratislava 26. mája 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Mehmet Emin MengĂĽarslan-Anadolu Agency)   Maďarsko zdržiava prijatie zákona, ktorý by umožnil Ukrajine profitovať zo zmrazených ruských aktív. Prvá platba do…

    Pred finále Francúzskeho pohára prišlo k stretu fanúšikov PSG a Lyonu

    0icon

    Niekoľko hodín pred finálovým zápasom Francúzskeho pohára medzi futbalistami Paríža Saint Germain a Lyonu (2:1) prišlo k stretu skalných priaznivcov oboch tímov. Na diaľnici vedúcej…

    Generál posiela odkaz koalícii: "Na dvoch stoličkách sa sedieť nedá"

    0icon

    Bratislava 26. mája 2024 (HSP/Facebook/Foto: Screenshot)   Generál Jozef Viktorín (Republika) za posledné dni vníma dva momenty, pri ktorých sa pristavil na sociálnej sieti. Prvým…

    Krátkodobé a dlhodobé dôsledky posledného samitu Putin - Si

    0icon

    Moskva/Peking 26. mája 2024 (HSP/thehindu/Foto:TASR/AP-Rao Aimin/Xinhua)   Rusko-čínske vzťahy už dávno nie sú súkromnou záležitosťou oboch krajín, píše The Hindu. Ich stav a vývoj ovplyvňuje…

    ZVJS eviduje za minulý rok 45 priestupkových vecí

    0icon

    Bratislava 26. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:Facebook)   Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) eviduje za minulý rok 45 priestupkových vecí. Vyplýva to z ročenky ZVJS za…

    Srdečné pozdravy z fronty

    0icon

    Praha 26. mája 2024 (HSP/vidlakovykydy/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)  Prezident Biden se prý nezúčastní mírového summitu o Ukrajině, který se má odehrát na začátku července ve Švýcarsku… To…

    Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

    Peter Lipták

    Miroslav Iliaš

    René Pavlík

    Marek Brna

    Peter Haršáni

    Vášeň v Tebe

    Auto Trendy

    Reklama

    Armádny Magazín

    TopDesať

    FOTO DŇA