Kedy skončí vojna s Iránom?

Určite väčšina ľudí na Slovensku, ale zrejme aj v Európe dúfa, že americko-izraelská vojna s Iránom sa zavŕši čo najskôr.

Avšak myslím si, že viacero racionálnych aj psychologických momentov nasvedčuje, že vojna skutočne môže byť krátka.

Vo vojne minulý rok v júni Izraelu dochádzali rakety protivzdušnej obrany. Odvtedy sa ich až tak veľa nevyrobilo či už v Izraeli alebo v USA. Aj teraz sa munícia protivzdušnej obrany rýchlo míňa (asi najrýchlejšie štátom ako Katar a SAE), čo hrozí vážnymi škodami z iránskych rakiet a dronov.

Zablokovanie Hormuzského prielivu priamo Američanom veľké škody neurobí – ak nepočítame politické náklady pre Trumpa spojené so zvýšením cien palív. To, že Európa nedostane ropu a plyn z Perzského zálivu a ceny týchto palív Európe značne vzrastú Američanov až tak netrápi. Veď nech EÚ čo najviac kupuje predražené palivá z USA…

Američanov skôr ako Európa zaujíma ako vojna a súvisiace zablokovanie Hormuzu ovplyvnia vývoj v Ázii, ktorá je v súčasnosti americkou prioritou.

Čína by utrpela len pri dlhodobej blokáde Hormuzu, lebo nahromadila veľké strategické zásoby ropy a plyny, pričom má možnosť zvýšiť dovoz týchto surovín z Ruska.

Avšak väčší problém je, že už pri pomerne krátkodobých výpadkoch palív z Blízkeho východu utrpia veľmi dôležití spojenci USA, ktorými sú Japonsko a Južná Kórea, ako aj India, ktorá je spojencom Izraela. Na importe ropy Japonska a Južnej Kórey sa ropa z Blízkeho východu podieľa až 70 – 75%. V prípade Indie nielen 60% ňou dovážanej ropy pochádza z Blízkeho východu, ale z tejto oblasti prichádza tiež 53% indických dovozov plynu.

Američania a Izraelci, tak ako minulý rok, zjavne nevidia realistickú možnosť v krátkodobom horizonte zrútiť politický režim Iránu. Boli by na to potrebné veľké vnútorné nepokoje, pričom zabitie náboženského vodcu skôr Iráncov zjednotilo. Z menšín iba Kurdi (aj to skôr irackí) sú ako-tak ochotní sa do niečoho pustiť, ale to je všetko nadlho. Pozemná operácia USA v Iráne naďalej nie je predstaviteľná – proste státisíce vojakov Američania v regióne nemajú a presúvali by ich tam dlhé týždne.

Prví situáciu pochopili Izraelčania, ktorí si už zvolili Libanon ako náhradného fackovacieho panáka. Tento panák je zároveň o dosť slabší ako Irán, a teda “slávne a rýchle víťazstvo” je dosť možné… Predpokladal by som, že zakrátko Izraelčania skontaktujú Irán a povedia im, že oni nebudú ďalej bombardovať Irán, ak Iránci nepodporia Hizballáh v obrane proti Izraelu.

Ešte však treba, aby Trump tiež vedel americkej verejnosti predať slávne víťazstvo nad Iránom. A ideálne, aby bolo dosiahnuté aj skôr ako za 12 dní, ako to “dokázal” Izrael minulý rok. Pravdepodobne tak Američania budú kontaktovať Irán, aby dohodli nejakú šarádu – udalosť, ktorá bude znakom veľkého amerického víťazstva. Irán tvrdí, že zablokoval Hormuzský prieliv pre plavbu akýchkoľvek tankerov. Tipoval by som, že Američania môžu zorganizovať veľký konvoj obchodných lodí, ktorý americké vojnové lode bez akýchkoľvek problémov prevedú cez Hormuz. Neklamný znak toho, že USA zlikvidovali iránske loďstvo, či akékoľvek iné jeho sily v Hormuzskom prielive…

Po dvoch vojnách realizovaných v krátkom čase po sebe však Izrael a jeho takmer večný premiér Netanyahu stratia na dlhší čas Irán ako arcinepriateľa. Veď bude ťažko presvedčiť izraelskú verejnosť, aby znova podporila boj proti Iránu – ten už predsa musí byť zničený a nie stále vstávať z popola s obnovenou hrozbou jadrovej zbrane.

Potrebný je teda nový arcinepriateľ pre Izrael, ktorý samozrejme bude pochádzať z moslimského sveta.

Kandidáti sú najmä Turecko, ktoré má podľa Izraela nepatričný vplyv v Sýrii. Má síce veľkú armádu, ale jadrovú zbraň nemá. Trochu nevýhoda je, že je členom NATO.

Ďalší potenciálny nepriateľ Izraela je Pakistan. To by sa izraelskému spojencovi Indii celkom páčilo. A Pakistan mal aj dosť silácke vyhlásenia na podporu Iránu počas minuloročnej 12-dňovej vojny. Trochu nevýhoda je, že Pakistan je dosť ďaleko a tak nemusí byť dostatočne uveriteľný ako hrozba pre izraelskú verejnosť. Fakt, že Pakistan má jadrové zbrane, je dvojznačný – posilňuje argument, že ako jediný moslimský štát s týmito zbraňami môže byť pre Izrael nebezpečný, ale zároveň sa skutočne javí ako dôstojný súper, ktorý vie nasadiť nielen konvenčné zbrane.