Referendum v čase drahoty: problém nie je hlasovanie, ale systém, ktorý stratil smer

V čase, keď väčšina domácností rieši rastúce ceny a neistotu budúcnosti, vstupuje do verejného priestoru téma referenda.

Formálne je všetko v poriadku.
Referendum je legitímny nástroj priamej demokracie.

Lenže čoraz viac sa ukazuje, že samotná formálna správnosť dnes nestačí.

Pretože medzi tým, čo je právne možné, a tým, čo je spoločensky potrebné, vzniká medzera, ktorú už nemožno prehliadať.

Politika si prestáva všímať realitu, ktorú má spravovať

Verejný priestor sa postupne zapĺňa témami, ktoré síce dokážu vyvolať konflikt, ale čoraz menej súvisia s každodenným životom ľudí.

Na jednej strane:

• rastúce náklady
• tlak na domácnosti
• potreba stability

Na druhej strane:

• politické zápasy
• mobilizačné témy
• a rozhodnutia, ktoré tieto problémy neriešia, ale prekrývajú

Tento rozpor nie je náhodný.
Je dôsledkom systému, ktorý sa naučil reagovať na seba, nie na realitu.

Legálne nestačí, ak chýba zmysel

Slovensko sa dostáva do bodu, kde sa opakuje ten istý vzorec:

• rozhodnutia sú formálne správne
• procesy sú dodržané
• ale výsledok vyvoláva pochybnosti

Nie preto, že by boli porušené pravidlá.
Ale preto, že sa vytráca ich zmysel.

A práve tu vzniká najväčší problém dneška:

právo začína fungovať bez kontaktu s realitou, ktorú má upravovať.

Referendum ako symptóm, nie príčina

Diskusia o referende sa často vedie ako spor „za“ alebo „proti“.

Tým sa však míňa podstata.

Referendum nie je problém.
Je symptóm.

Symptóm systému, ktorý:

• nedokáže prirodzene určovať priority
• reaguje skôr na politický tlak než na spoločenskú potrebu
• a stráca schopnosť rozlišovať medzi podstatným a vedľajším

Preto sa opakovane dostávame do situácií, kde:

• energia spoločnosti smeruje inam, než by mala
• a dôvera sa postupne oslabuje

Cena, ktorú nevidno v rozpočte

Každé takéto rozhodnutie má svoju cenu.

Nie len finančnú.

Ale aj cenu:

• v podobe odklonenej pozornosti
• v podobe rastúcej nedôvery
• v podobe pocitu, že systém rieši sám seba

A práve táto cena je dlhodobo neudržateľná.

Skutočný problém: absencia mechanizmov

Slovensko dnes netrpí nedostatkom zákonov.
Netrpí ani nedostatkom nástrojov.

Trpí niečím menej viditeľným, ale zásadným:

absenciou mechanizmov, ktoré by spájali právo s realitou.

Mechanizmov, ktoré by:

• oddeľovali účel od formy
• hodnotili dopad, nie len proces
• a dokázali zastaviť rozhodnutia, ktoré sú síce legálne, ale spoločensky neprimerané

Bez nich sa systém prirodzene dostáva do stavu, kde:

• formálne funguje
• ale obsahovo sa vyprázdňuje

Bez korekcie sa bude problém opakovať

Ak sa tento stav nezmení, referendum nie je posledné.

Je len ďalšie v rade.

Budú prichádzať ďalšie rozhodnutia, ktoré:

• budú právne obhájiteľné
• ale spoločensky sporné

A s každým ďalším sa bude prehlbovať rozdiel medzi systémom a realitou.

Návrat k podstate nie je politická otázka

Riešenie tohto problému nie je ideologické.
Nie je ani stranícke.

Je systémové.

Spočíva v návrate k jednoduchému princípu:

že právo nemá len existovať,
ale musí byť prepojené s realitou, ktorú upravuje.

To si vyžaduje zmenu v tom, ako:

• vznikajú rozhodnutia
• hodnotí sa ich dopad
• a kontroluje sa ich skutočný účel

Otázka, ktorá rozhodne viac než referendum

Preto dnes nestojíme len pred otázkou jedného hlasovania.

Stojíme pred otázkou:

Chceme systém, ktorý funguje na papieri, alebo systém, ktorý funguje v realite?

Kým na ňu neodpovieme,
budú sa problémy opakovať.

Bez ohľadu na to, koľko referend sa uskutoční.

Záver bez ilúzií

Referendum môže prísť a odísť.

Ale ak sa nezmení spôsob, akým systém určuje priority a vníma realitu,
zostane po ňom to najdôležitejšie:

pocit, že politika a život ľudí sa prestali stretávať.

A to je problém, ktorý nevyrieši žiadne hlasovanie.