Čas pre Hérostratov s kriedou v ruke?

   Hérostratos z Efezu bol spoločenská nula, ale trpel chorobnou ambicióznosťou. Chcel sa stať svetoznámym a keďže to nedokázal nijakým tvorivým činom, rozhodol sa, že sa preslávi odporným zločinom. Zapálil jeden zo siedmych divov sveta, Artemidin chrám, ktorý stál v jeho rodnom meste. Odvtedy poznáme tzv. Hérostratov syndróm (alebo herostratizmus), čo je chorobná túžba dosiahnuť slávu za každú cenu, aj pomocou kriminálnych alebo inak odsúdeniahodných činov.

Šialená feministka strieľa

   Prešlo viac ako 2 000 rokov a emancipácia nám priniesla ženského Hérostrata. Valéria Solanas chcela byť najskôr herečkou, potom autorkou nesmrteľných drám. Kvôli tomu oslovila vtedy svetoznámeho výtvarníka slovenského pôvodu, Andy Warhola, ktorý pri všetkej dobrej vôli nevedel jej chorobným ambíciám vyhovieť. Tak sa rozhodla, že si pomôže sama – vraždou Andy Warhola! Aby tomu dodala „revolučný“ rozmer, spísala feministický manifest pod názvom „SCUM“ (Združenie za vymiškovanie všetkých mužov) s takýmito perlami ducha (cit. z knihy „Feminizmus ako tretie zlo“): „SCUM vtrhne do smíšených vztahů (muž-žena), ať budou kdekoli a rozmetá je. SCUM zabije všechny muže, kteří nebudou v Záloze SCUMu. Muži v Záloze SCUMu jsou ti, kdo horlivě pracují na svém sebezničení…“ (tento blábol vyšiel v českom preklade feministky Berkovej).

   Potom Solanas vtrhla do Warholovho ateliéru s dvomi zbraňami v rukách a začala páliť. Trafila dvakrát, takže život svetoznámeho umelca bol doslova na vlásku a aj keď ho z toho lekári dostali, trpel doživotnými následkami. Solanas sa svojho činu ani nezhrozila, ani neskúšala utiecť, naopak! Ochotne počkala na policajtov, pretože počítala s tým, že sa práve takto stane ona sama svetoznámou a vďaka tomu konečne aj jej „dielo“. Neuspela a po hanebne krátkom väzení zomrela v blázinci. Nie je vám to silne povedomé?

Cintulov syndróm

    Tak ako Solanas aj tento zúfalec bol v každom svojom počínaní zúfalo neúspešný. Píše uletené básne, ktoré nikoho nezaujmú.

   Vstúpi do veľkej spisovateľskej spoločnosti, kde sa nedeje nič svetoborné a svetosláva tu nehrozí.

    Založí vlastný literárny klub Dúha v dobe, kedy literárne kluby ledva prežívajú a nikoho, okrem pár členov, nezaujímajú.

   Dá sa na Gándhiovský „boj proti násiliu“, ale ani tí Slovenskí branci ho nepočúvajú. Navyše je to marginálna skupinka, kde si slávu neurobí.

   Dá sa na politický aktivizmus a kdesi poskakuje s transparentom proti Robertovi Ficovi, ale tiež bez väčšej odozvy verejnosti a už vôbec nie médií.

   A on predsa chce, aby o ňom svet vedel! Ale ten ho ignoruje a roky mu bežia…

   Pritom jeho ambície na sebaprojekciu sú nebotyčné. V jednej básni sa sám charakterizuje ako „rebelant, burič. Človek skazený, dobrom a zlom hýbem na zemi“.

   A odrazu príde „spásna“ myšlienka. Vyrieši to plný zásobník a atentát na premiéra Fica. To jediné sa mu „podarí“, aj to len kvôli fatálnemu zlyhaniu operatívcov ochranky.

   Na súde sa prezradil – žiadna ľútosť, naopak hrdinsky napína hruď, máva víťazným gestom?! Veď, čo keď mu nejaké „progresívne“ vydavateľstvo teraz vydá jeho mizerné básne a on sa stane „progresívne“ nesmrteľným?

Hérostratovi pubertiaci v akcii

   Ale tá istá „sláva“ sa dá dosiahnuť aj bez streľby.

   Stačí nepodať prezidentovi Pellegrinimu ruku! Pritom je to u nás za posledné desaťročia najmenej konfliktný politik. Zásadne zmierlivý, ústretový, usmievavý – no ale je to prezident. Veď keby ten študentík nepodal ruku Babke Trajbalke, kto by si to všimol?

   No a nedávno sa pridal gymnazista „umelec“ z Popradu. Zúfalý exhibicionista dovtedy bez úspechu a odrazu aká „sláva“! Sláva? Veď o tomto jeho výtvarnom „atentáte“ premiéra Robert Fico ani nevedel!

   A sme doma, stará mama – ako sa hovorí. Novinárske hyeny splietli bič, podľa ktorého mal popradský študentík odradiť premiéra od prednášky. Absurdné, ale mediálne vďačné. V TV JOJ dokonca z tohto duševne plochého chudáka urobili instantnú hviezdu, keď jeho bľabotaniu dali aktívne priestor v hlavnom večernom vysielaní?!!!

  Tu sme pri zásadnom rozdiele chovania súčasníkov Hérostrata a súčasných mediálnych mrchožrútov. Hérostrata odsúdili a jeho meno malo byť navždy zabudnuté. My zažívame pravý opak. Akýkoľvek prd je novinárskym rýchlokvaškám vhod, len nech poriadne smrdí. A novodobí nasledovníci Hérostrata nie sú odsúdení, dokonca ani morálne. Takže popradský junáčik nevyletel z gymnázia, ktoré svojim exhibicionizmom pošpinil, a naše žlté médiá sa už postarajú, aby bol vzorom ďalším „progresívnym“ komsomolcom. A hrôza je, že tá mediálny forsáž spôsobila v týchto dňoch priam lavínu exhibicionizmu ďalších zabudnuteľných pubertálnych Hérostratíkov.

   Len dážď tú hanbu zmyje…