Vzťahy tvoria podstatu našich životov. Každý deň sa spoliehame na iných ľudí. V práci, v rodine, medzi priateľmi či v partnerskom živote. Možno ste sa už pristihli pri otázkach: Prečo niektorým ľuďom robí blízkosť radosť, zatiaľ čo iní sa jej vyhýbajú? Prečo niektorí z nás dôverujú ľahko a iní majú problém pustiť si niekoho k sebe? Odpoveď na tieto otázky často leží hlboko v našej psychike, v niečom, čo psychológovia nazývajú vzťahová väzba (attachment).
Vzťahová väzba nie je len odborný pojem, ktorý nájdeme v učebniciach psychológie. Je to živá sila, ktorá formuje spôsob, akým myslíme, cítime a prežívame vzťahy počas celého života. Prvé skúsenosti s blízkymi osobami, najmä v detstve, môžu na nás zanechať stopy, ktoré ovplyvňujú naše budúce vztahy. Od toho, ako prežívame lásku, až po to, ako zvládame konflikt či samotu.
Vedeli ste, že typ vašej vzťahovej väzby môže ovplyvniť nie len vaše partnerské šťastie, ale aj vaše zdravie, pocit vlastnej hodnoty a schopnosť zvládať stres ? To, čo sa javí ako „osobnostná črta“ alebo „povaha“, môže byť často výsledkom vzorcov, ktoré sme si osvojili už v ranom veku. A práve pochopenie toho, aký typ vzťahovej väzby v sebe nesiete, vám môže pomôcť lepšie porozumieť sebe aj svojim blízkym. A tiež možnoť nájsť spôsoby ako svoje vzťahy prežívať vedomejšie, pokojnejšie i radostnejšie.
„To, ako sa správame vo vzťahoch, je odrazom našej dávnej túžby po blízkosti …“ John Bowlby
Vzťahová väzba bola autormi definovaná ako „silné puto medzi dvoma osobami“, väčšinou medzi matkou a dieťaťom. Je preto sprevádzaná silnými emóciami a tesnou väzbou. Odlúčenie osoby na ktorú je dieťa pripútané, pôsobí rôzne. S. Freud videl teóriu pripútania v uspokojovaní potrieb. Dieťa sa podľa neho naviaže na tú osobu, ktorá mu jeho potreby uspokojuje. Vzťahová väzba tak vzniká a vytvára sa s jednotlivcom, ktorý s ním najčastejšie komunikuje a stimuluje ho. Podľa Johna Bowlbyho sú prvé vzťahy detí kľúčovou témou pre porozumenie ďalšieho vývinu jedinca. Prvé vzťahy si jedinec vytvára s rodinou. Pomocou rodinných vzťahov sa zoznamuje s láskou, intimitou, dôverou a rôznymi zákonitosťami vzťahov. Bowlby sa síce venoval predovšetkým vzťahom v detstve, svoju teóriu však rozvinul a aplikoval aj na dospelé vzťahy. Aktuálne vzťahy vychádzajú zo vzťahovej väzby a zo vzťahu medzi matkou, prípadne inou blízkou osobou a dieťaťom. Poznáme v zásade štyri kategórie vzťahovej väzby vnímanej v dospelosti:
a) Bezpečný typ – nízka závislosť, nízka miera vyhýbania sa, pozitívne vnímanie seba a druhých b) Ustrašený typ – vysoká miera závislosti, vysoká miera vyhýbania sa, negatívne vnímanie seba a iných c) Zaoberajúci sa typ – vysoká miera závislosti, nízka miera vyhýbania sa, negatívne vnímanie seba a pozitívne vnímanie iných d) Odmietajúci typ – nízka závislosť, vysoká miera vyhýbania, pozitívne vnímanie seba a negatívne vnímanie iných.
Teória vzťahovej väzby bola sledovaná tiež na základe vnímania konfliktu partnerov, v rámci spokojnosti vo vzťahu a v rámci blízkosti partnerov. Výskum bol sledovaný na základe denníkov, ktoré partneri vypĺňali a tiež na základe videozáznamu. V rámci videozáznamu partneri diskutovali o probléme, ktorý bol vytvorený experimentátormi. Výsledky napr. ukázali, že jedinci, ktorí boli úzkostne pripútaní, vnímali viac konfliktov a mali tendenciu vnímať konflikty ako závažné. Úzkostliví jedinci majú tiež vysokú mieru empatie. Túžia po emocionálnej blízkosti v partnerstve, cítia sa tak bezpečnejšie. Úzkostní jedinci majú totiž nízke sebahodnotenie. Ich sebaobraz tiež ovplyvňuje partnerský vzťah. Nedostatočné sebahodnotenie si kompenzujú snahou o pocit bezpečia, ktoré ale neskôr často vedie k neprimeranému správaniu napr. príliš veľkej naviazanosti. Partnerov obmedzujú a zároveň nevedia, či sa na nich môžu spoľahnúť. Teória vzťahovej väzby sa tiež odzrkadľuje v partnerských vzťahoch. Mnohí sú na svojom partnerovi závislí, ich život nie je vyvážený. Neistota úzkostne pripútaných jednotlivcov, vedie často k zúfalosti v blízkych vzťahoch. Ich sebaobraz je vo všeobecnosti negatívny, svojich rodičov a partnerov však vnímajú pozitívne. Svoje hodnoty napĺňajú spoliehaním sa na svojho partnera.
„Vzťahy nie sú len o spoločne strávenom čase, ale o pocite bezpečia, ktorý si navzájom poskytujeme …“ Amir Levine
Vzťahová väzba je ako neviditeľná niť. Niť ktorá nás spája s ostatnými ľuďmi počas celého života. Hoci sa formuje už v detstve, jej vplyv cítime vo všetkých vzťahoch. Od partnerských, cez priateľské až po tie pracovné. Pochopenie vlastného vzťahového štýlu môže byť prvým krokom na ceste k väčšej sebareflexii, spokojnosti a harmónii v medziľudských vzťahoch.
Nie je to len teória, ktorú si odložíme na poličku. Je to praktická výbava do života. Uvedomenie si vlastných vzorcov správania a emočných reakcií nám umožňuje lepšie rozumieť tomu, prečo niekedy konáme impulzívne, prečo sa niektorých situácií bojíme alebo prečo túžime po blízkosti či naopak, po väčšej samostatnosti. A čo je najdôležitejšie – ak objavíme, že niektoré naše vzorce nám už neslúžia, máme možnosť ich vedome meniť.
Vzťahová väzba je aj výzvou k empatii. Keď lepšie rozumieme sami sebe, dokážeme byť citlivejší aj voči potrebám ľudí okolo nás. Zrazu vnímame, že každý z nás si nesie svoj príbeh, a že nie všetko je len „o nás“. Partnerské či rodinné konflikty sa stávajú menej strašidelné, keď vieme, z akých koreňov pramenia.
Ak vás táto téma oslovila, skúste sa zamyslieť nad tým, aký typ väzby nesiete vy a vaši blízki. Odpovede môžu byť často prekvapivé, no vždy obohacujúce. Nezabúdajte, že aj keď minulosť ovplyvňuje našu prítomnosť, nikdy nie je neskoro začať budovať bezpečné a láskavé vzťahy. Otvorenosť, ochota pracovať na sebe a vzájomné porozumenie sú kľúčmi, ktoré nám môžu otvoriť dvere k spokojnejšiemu a naplnenejšiemu životu😊 Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:
- Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook. UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483
- Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102
.jpg)
.jpg)
