Strach sa v nás objavuje hlavne vtedy, keď sa obávame budúcnosti. Či už blízkej, alebo vzdialenej. Naše obavy a strach vyrastajú z možného budúceho vývoja, ktorý je nám neznámy. Vo svojich predstavách očakávame príchod zlého, horšieho, tragického, až katastrofického.
A v tomto samotnom spočíva naše nešťastie, pretože namiesto hlbokej dôvery v Dobro a Svetlo, vyrastajúcej z čistoty nášho vnútra, vnútorne vytvárame formy strachu, ktoré nás oberajú o veľkú časť našich psychických síl.
Jadrom celého problému však je, že všade tam, kde vládne strach z nadchádzajúceho vývoja, ide o dôkaz úplnej neznalosti chodu stvorenia. Kto totiž nepozná stvorenie a Zákony v ňom pôsobiace, ten nemôže svojou tvorivou psychickou silou formovať správne a požehnané formy života okolo seba. Ten netuší, že viera v dobro, spolu s odvahou, múdrosťou a nevyhnutne potrebnou čistotou prináša vždy iba víťazstvo. Kde sa očakáva víťazstvo, tam nemôžu nikdy vznikať formy strachu, ktoré spätne útočia na vlastných tvorcov. Ale vieru vo víťazstvo môže mať len ten, kto pozná Zákony stvorenia a vo svojom vnútri sa usiluje o čisté a čestné jednanie, bez ohľadu na vonkajší svet okolo nás.
Uvedené zákonitosti však ľudia nepoznajú, nemajú k nim dôveru, a preto sa neustále obávajú toho, čo má prísť. Preto neustále tápu a podobajú sa ľuďom, strateným v džungli, plnej neznámych nebezpečenstiev.
V každom ľudskom duchu však trvale drieme schopnosť všetko poznávať. Každý sa môže stať znalcom stvorenia a všetkých jeho prírodných zákonitostí, pokiaľ len chce. Tým by sa zbavil strachu a obáv zo všetkého, čo môže prísť. Stvorenie s jeho úrovňami a svetmi by sa pre neho stalo priateľským miestom, naplneným prítomnosťou Pánovho Dobra a Svetla, a týmto pádom zdrojom všadeprítomných pomocí. Jeho rozšírené poznanie by ho viedlo k čoraz vyššiemu rozhľadu a na Svetlo ožiarené výšiny. A on by mohol chápať, že nič nie je náhodné, a že všetko podlieha dokonalému chodu múdrych Zákonov stvorenia.
Poznal by, že aj on sám ako ľudský duch disponuje silou, ktorá mu umožňuje tvoriť veľké diela, ak je schopný načúvať a riadiť sa pravidlami veľkej harmónie, ktorú do diela stvorenia vložil Jeho Stvoriteľ vo svojej veľkej múdrosti a láske. Týmto spôsobom by sa mohol stať postupne spolutvorcom, ktorý s trvale rastúcou múdrosťou radostne pôsobí v tých častiach svetov, ktoré mu boli zverené Pánom Stvorenia.
Takto by sa mohol stať tvorcom krásy a radosti. Mohol by sa stať nositeľom poznania Pravdy, namiesto šíriteľa strachu z neznalosti. A svet v jeho blízkosti by ožil, pretože by začal byť formovaný čistým, vrúcnym chcením jeho duchovnej iskry. Všetci služobníci Stvoriteľa v neskoršom stvorení, ku ktorým patria bytostní služobníci z Walhally, ale aj čisté duchovné bytosti z prvotného diela stvorenia, títo všetci by sa priblížili k ľuďom, aby ich podporovali v ich konečne svetlej a múdrej snahe využívať správne svoje schopnosti.
K takému vývoju sa dnes ľudstvo potrebuje naliehavo dopracovať, pretože inak mu hrozí zničenie spolu so všetkým, čo vytvorilo vo svojej ľahkomyseľnosti a vo falošnej domnienke o svojej veľkosti.
Tieto skutočnosti potrebujú byť poznané a ľuďmi vyzdvihnuté do popredia, pretože onedlho bude zničené všetko zlo a všetko ľudské pôsobenie, bez plne vedomej duchovnej zodpovednosti. Zničené budú všetky falošné domnienky ľudí, ktoré ich stavali vo svojich vlastných očiach do takej výšky, kam nikdy nepatrili a patriť nebudú.
Už jednoducho nebude ďalej možné a ďalej tolerované, aby ľudia vytvárali formy, ktorých sa oni samotní obávajú, pretože či už v oblasti fyzickej, alebo v oblasti myšlienkovej vytvárajú mnohé nepekné veci, z ktorých majú strach a nechcú sa k ním hlásiť. Lebo každá osobnosť, ktorá sa bojí svojho diela, trebárs napríklad vlastných myšlienkových foriem, alebo z citového chcenia zla zrodených fúrií a harpyjí, je obyčajný úbožiak a nie nositeľ skutočnej vlády nad materiálnymi svetmi, ako by to malo byť.
Toto všetko sa teraz ocitá v rukách vysokých bytostných služobníkov, aby to bolo zmetené do hlbín zavrhnutia. A pri tomto očistnom dianí, prebiehajúcom v úrovniach v okolí zeme, potrebuje človek konečne duchovne precitnúť, aby mu vôbec ešte mohla byť poskytnutá príležitosť stať sa tvorcom nového a svetlého myšlienkového sveta. Toho sveta, v ktorom všetko vzniká na úrovni myšlienok, aby sa to napokon prejavilo aj materiálne a fyzicky.
Človek má konečne začať tvoriť vo svete myšlienkových foriem s plnou zodpovednosťou len všetko to, čo prospieva celku a vedie ku Svetlu, pretože jedine v tom spočíva jeho súlad s veľkou harmóniou stvorenia. V tomto smere sa máme stať vládcami a vládkyňami. Týmto spôsobom môžeme a máme byť správcami nášho sveta – správcami plne vedomými a zodpovednými, ktorí dbajú na to, aby sila ich chcenia formovala len čistotu, dobro a láskavé povzbudenie všetkým tvorom okolo seba.
Lebo náš duch sa bude môcť nakoniec uvolniť z tohto svojho vlastného materiálneho diela a vzlietnuť do kráľovstva nebeského len vtedy, pokiaľ bude jeho dielo svedčiť o jeho ušľachtilosti a o vedomom spravovaní jemu zverených síl v hmotnosti. Potom sa tiež uvoľnia naše doteraz podviazané schopnosti a v spolupráci s bytostnými služobníkmi nám bude umožnené s oveľa väčšou ľahkosťou ovplyvňovať hmotný svet a hýbať najhrubšou matériou. Doposiaľ nám to nebolo dovolené, pretože v našom nečistom, neradostnom a nedostatočne svetlom vnútornom naladení by sme všetko rýchlo priviedli ku katastrofe a zničeniu.
Preto ako tá najväčšia pomoc ľudstvu, znejú celým stvorením slová: „Udržiavajte krb svojich myšlienok čistý. Tak založíte mier a budete šťastní.“
Keby sa ľudia duchovne sústredili iba na toto jediné, všetko okolo nás by sa začalo okamžite rapídne posúvať k lepšiemu. Kým však k tomuto ideálu pod tlakom veľkej očisty precitne celé ľudstvo, je životne dôležité, aby k tomu precitlo čo najviac osvietených jednotlivcov, ktorí sa ním budú riadiť. Oni sa stanú kvasom novej doby. Stanú sa soľou zeme a svetlom sveta, osvetľujúcim cestu ku krajšej, lepšej a radostnejšej budúcnosti.
.jpg "milan.s.")
.JPG)
.jpg)
