Máme staronový problém – neslobodu. Presnejšie, obmedzovanie práv človeka štátnou mocou. Je to podobný evergreen ako právo zabiť nenarodené dieťa. Prečo by žena, ktorá z vlastnej vôle počala dieťa ho nemohla aj z vlastnej vôle zabiť. Obmedzená spoločnosť jej právo na slobodné rozhodnutie upiera. Už dnes sú progresívne štáty, ktoré to dovoľujú do okamihu, kým dieťa nevystrčí hlavičku. Časť nášho parlamentu to nevie pochopiť. Nech to schvália, ale potom kde je právo otca? Prečo by otec nemohol zabiť svoje dieťa, keď zistí, že splodil nepodarok. Že syn, či dcéra nenaplňuje jeho očakávania. Chcel huslistu a galgan chce bager. Parlament prijme zákon a právo otcov bude naplnené. Stačí určiť čas, povedzme do 15. roku veku dieťaťa. Právo bude dokonca aj dženderovo vyvážené. Neviem, prečo to už náš zvrchovaný parlament neprijal.
A rovnaké je to aj so sexuálnou orientáciou. Ako je možné upierať napríklad poslankyni právo cítiť sa mačičkou a jej partnerovi psíčkom? To je evidentné obmedzovanie slobody. Je to predsa každého osobná vec. Môže sa cítiť hoc aj lokomotívou a milovať rušňové depo, keď chce. Stačí, ak parlament k tomu, už existujúcemu + dopíše + stroje, + rastliny, + ,,, . A všetci budú spokojní, lebo láska nepozná hranice. A nikto nemá právo lásku obmedzovať. Síce zákony Božie, prípadne prírodné určujú pohlavie jednoznačne, bez výnimky, bez plusov a mínusov – chromozónmi XX a XY a všetky výnimky sú anomálie ale pokrok nezastavíš. Keby poslanci dávali pozor v škole nemuseli strácať čas jalovinami o pohlaviach, keď v skutočnosti rozprávajú o pocitoch.
Žijeme zvláštnu dobu. Význam slova pre jedného človeka môže byť pre druhého úplne opačný. Napríklad fašista v parlamente je bežné oslovenie pre poslanca z inej lavice, oproti tomu fašista označený na ulici je trestne stíhateľná osoba. Aj symbolika je zvláštna. Svastika na našom občanovi je označenie zloducha trestne zodpovedného, ten istý znak na občanovi iného štátu je obdivuhodný. Je najvyšší čas, aby „náš“ Jazykovedný ústav vydal pojmovo jednoznačne jasný Výkladový slovník, lebo podobných nedorozumení pribúda úmerne reformám v školstve, a tých už za posledných tridsať rokov bolo neúrekom. Nespratný žiak nedostane „cibuľku“, ale asistenta. Dieťa nie je nevychované, ale hyperaktívne. Rodič nie je vychovávateľ, ale animátor. Výsledok? Poslanec nie výkvet občianstva, ale egoistický narcis bez morálnych zábran.
Potom je jasné, prečo spoločnosť v ktorej platí zákon o bigamii je odsúdenia hodna. Je zápecnícka, staromódna, staromilská a musí byť reformovaná. Veľmi pokrokovo to vyriešil náš vzor – predseda parlamentu. Zo svojimi partnerkami sa netrepal na úrad ani do kostola. To je sloboda. Namiesto hlúpych oficialít si s každou ďalšou „manželkou“ urobí akože svadobný mejdan, akože svadobnú cestu a akože svadobnú noc a všetci sú spokojní. Zostáva iba vyriešiť zákonom obmedzený prístup k úradným listinám, ale dúfam, že to do konca volebného obdobia stihne. Veď práva tradičnej rodiny s pohľadu štátu nemôžu byť povyšované nad práva voľných vzťahov. Vzory tradičnej rodiny dieťa iba mýlia a obmedzujú. Stačí, ak sa doma dohodnú kto bude upratovať a kto kosiť trávnik.
Možno by Overtonovo okno otvoril zákon o striedavom manželstve. Tak, ako to dokázal so striedavou starostlivosťou o deti. Manžel, ale samozrejme aj manželka, by sa striedavo striedali v domácnostiach. Napríklad – Jozef má dve manželky. Jeden mesiac by býval v Dúbravke u manželky Evičky a syna Félixa, druhý mesiac zas v Rači u manželky Janky a dcéry Denisy. Kvôli vyváženosti, by mohol tretí mesiac tráviť v Petržalke u registrovaného partnera Leopolda a manželka u registrovanej partnerky Jolanky. Deti by sa mohli sami rozhodnúť kedy, kde a u koho začnú preberať problematiku pohlavia a práva na sexuálnu výchovu.
Ak sa nájde dosť poslancov (na čom sa usilovne pracuje) a osvietený parlament pochopí, čo je láska a právo každého na slobodnú voľbu, môže potrebné zákony prijať prednostne, ešte na tejto schôdzi v skrátenom konaní. Celý svet na to čaká. Táto krajina bude zase raz prvá (ako v celoplošnom testovaní) bude jednotkou v občianskych slobodách a ukáže celému svetu čo je demokracia. Najmä však už konečne naši neprimerane platení delegáti v poslaneckých laviciach skončia zo zabíjaním času jalovými návrhmi, zbytočnými diskusnými príspevkami, osobnými urážkami a budú riešiť to, čo občanov naozaj každý deň kvári – bieda a chudoba.
Možno sa mýlim. Lebo premiér je so svojou vládou nadmieru spokojný. Minister financií má výborné výsledky, minister vojny nakupuje, minister sociálnych vecí našiel to najlepšie riešenie, minister zdravotníctva riešnie prinesie v stredu, alebo vo štvrtok, minister vnútra robí čo môže a nechápe, že nikto nechápe. Všetko je krásne iba hlúpy občan je nespokojný. Ja patrím do tej druhej skupiny a keďže som pesimista neverím, že dobrebude. Ale aj to môže vyriešiť zákon podľa ktorého nespokojný občan je nepriateľ Tejtokrajiny a bude potrestaný odobratím občianskych práv a zaradený do pracovného tábora.
Brezová 22. októbra 2022