Pred pár dňami som sa opýtal asi najlepšieho slovenského alergiológa, či sa dá liečiť moja alergia na sprostých ľudí. Odpovedal mi, že problém je v tom, že nemáme toľko liekov, lebo obrovské množstvo našich občanov má alergiu na našich čelných predstaviteľov. Odporučil mi liečiť sa červeným vínom, ktoré má viac antioxidantov ako biele víno, a je teda aj účinnejšie proti antipolitike.
Podobné problémy má aj môj priateľ, ktorý ma však nedávno zaskočil. Položil mi otázku, či aspoň jedného „tam hore“ považujem za kompetentného. Keby mi nebolo jasné, že iba skúša moju schopnosť komunikácie, tak by ma tou otázkou bol takmer urazil, veď moju odpoveď poznal. A na moje prekvapenie vzápätí povedal: „Je aj výnimka.“
Keď som bol úprimne zvedavý, koho má na mysli, odvetil: „Je to minister dopravy! Či nevidíš, že vlaky chodia? Síce meškajú, aj lokomotívy sa občas kazia, ale vlaky chodia. Tak predsa má vládna chrapač (toto slovo je aj v Pravidlách slovenského pravopisu) nejaké úspechy!“
Uznajte, musel som mu dať za pravdu. Počas vlády plagiátorov, amatérov a podvodníkov je to vlastne celkom pekný úspech.