Zámenu rodného čísla za identifikátor spustili rýchlo a potichu. Asi nás považujú za idiotov, keď tento proces odôvodňujú našou nevôľou používať naďalej rodné čísla, lebo vraj prezrádzajú vek a pohlavie. Keď už sú takí trúfalí, že sa rozhodli nahnať nás do elektronického koncentračného tábora, mali byť aspoň úprimní a priznať, že na nich robí tlak Brusel, OSN alebo ktoviekto! Ale kameňovať nás v našej individuálnej občianskej bezmocnosti infantilnými výhovorkami znamená absolútne pohŕdanie plebsom alebo absolútnu nekompetentnosť skríženú s naivitou.
Im je fuk, že v norimberskom procese zakázali číslovať ľudí! Je im fuk, že každý z nás má krstné meno a priezvisko, ktoré nás viaže k rodine, rodu a je psou povinnosťou štátu, aby nás identifikoval práve podľa mena, prípadne pomocných parametrov ako je dátum narodenia a pod. Ako identifikačný parameter doplňujúci meno kedysi vzniklo aj rodné číslo, ktoré je spojené s našou osobou dátumom narodenia, a tým je predsa len akosi naše. Veľkú nevôľu v mnohých začalo vzbudzovať už pozorovanie z praxe, keď vyvinuli informačné systémy, ktoré ignorujú naše meno, ale identifikujú nás podľa rodného čísla.
My, ktorí tento apokalyptický proces sledujeme, vieme, prečo sa to robí. Ako ovce nás ženú do košiara spoločnej elektronickej databázy, kde už nie je zaujímavý človek ale jeho digitálna kópia. Biometrický dokument už nie je preukaz totožnosti, ale nástroj spojenia s elektronickou informáciou o nás, a vo virtuálnom svete nik nezabezpečí jej diskrétnosť a nedotknuteľnosť. Argumenty o bezpečnosti údajov, o zabezpečovacích kódoch a tak ďalej, sú tragicky smiešne v dobe kvantových počítačov, ktoré pracujú na báza fotónov a vedia rozlúsknuť kód už nie za čas už merateľný v rokoch ale v minútach (!). Nevraviac o tom, že hromadné úložiská našich súkromných údajov majú byť v zahraničí, čo je priamym ohrozením nielen bezpečnosti štátu, ale aj všetkých nás. Nečudo, že od projektov digitálnej spoločnosti so zhromažďovaním dát štátnej správy v jednom úložisku potichu odstupujú veľmoci ako Nemecko, Veľká Británia či Francúzsko. No my slovanskí otroci sa digitalizujeme do zbláznenia.
Ak niekto bude tvrdiť, že je to pokrok, ktorý sa nedá zastaviť, zase je to jeden z tých, čo nás považuje za úplných idiotov, alebo je sám obeťou propagandy. Priemerný občan rozhodne nepovažuje za pokrok elektronické daňové priznanie. Nech si ho elektronicky podíáva ten, komu to vyhovuje, ale takáto zákonná povinnosť je protiústavná. Vymáha počítačovú zručnosť, pritom aj mnohí počítačovo zruční sa riadne zapotili pri tohoročných daňových priznaniach alebo ich zverili tretej osobe. Paradoxne aj úradníci na daňových úradov tvrdia, že sa im s elektronickými daňovými priznaniami ťažšie pracuje. Tak komu slúžia?
Podobne online elektronické pokladne – technický oriešok pre priemerného užívateľa nútiaci do zbytočnej investície. Navyše je to špión a cez elektronické stopy nesleduje len obchodníka, ale aj zákazníkov – online čo kto, kde, kedy kúpil.
Mnohí vidíme, že nemáme pred sebou technický pokrok ale elektronický ostnatý drôt a pridelenie bezvýznamového identifikátora BIFO človeku v tomto systéme znamená urobiť z neho ovcu a nahnať ju za ten elektronický ostnatý drôt. A to so zamlčiavaným ďalším plánovaným krokom čipovaním alebo laserovým označovaním ľudí-oviec tak, ako to povinne spravili so psami. Akým právom?! Ani z úbohých štvornohých tvorov nikto nemá právo robiť pokusné psy elektronizácie živých bytostí!
Mnoho Slovákov takýto „pokrok“ nechce, kresťania v ňom navyše odhaľujú apokalyptický proces číslovania so znakom antikrista – pretože v konečnom dôsledku nám cez nový identifikátor prideľujú podobný čiarový kód, aký je na tovaroch a systém jeho načítavania funguje len s pomocou troch šestiek, ktoré nie sú súčasťou čísla ale tvoria optické orientačné limity pre čítačky.
Proces beží v celom svete a reagujú naň rôzne – v Grécku boli miliónové demonštrácie, v Rusku protestujú veriaci, v niektorých štátoch už majú čísla, niekde sa už aj čipuje (hovorí sa nap. o Číne a Austrálii, USA) mikročipom alebo tetovacou nálepkou, v zálohe sú nanočipy ovládané 5G sieťou, prípadne sa pri snímaní biometrie laserom neviditeľne a tajne nanáša číslo na čelo, ako vypovedajú najnovšie svedectvá z Ruska, kde na jar prijali nový zákon o identifikácii občanov. A jednou z prvých vecí, o ktorých rokoval nový ukrajinský prezident, bola práve podobná elektronizácia Ukrajiny.
Byť číslom namiesto človekom je nielen ponižujúce a bytostne neprijateľné, je to nielen v rozpore s kresťanskou vieroukou, ale celý proces je veľmi nebezpečný, lebo už existujú nástroje, ktoré v tomto systéme vedia vplývať nielen na psychiku a správanie človeka ale aj meniť jeho genetiku!
Sme mnohí, ktorí tento proces na Slovensku nechceme – ale sme každý sám doma – nezjednotení a po jednom nás chcú zlomiť „na odstrel“. Mali by sme sa spojiť do jedného hlasu, poradiť sa a dať spoločne vedieť vláde, že sme a chceme ostať ľuďmi. Že toto je náš štát, a oni ho majú pre nás spravovať a nie podpisovať nad nami ortieľ.
Konštruktívne navrhujem písať individuálne listy na ministerstvo vnútra a poslancom ale najmä vytvoriť občianske združenie či hnutie, napísať otvorený list, skúmať a sledovať procesy a aktívne sa na základe ústavných práv brániť. Ak sa chcete pridať, napíšte mi list s kontaktom a ideami na adresu Iva Vranská Rojková, Dlžín 93, 97226 Dlžín. Môžete reagovať aj mejlom na vranska.knihy@gmail.com, ale som elektrosenzibilná, ťažšie sa mi elektronicky komunikuje a najmä z vlastnej skúsenosti viem, že elektronický kanál vedia zavrieť.