V parlamente sa už druhý rokovací deň diskutuje o práve žien na interrupciu. V tom čase v Košiciach bola masívne podporovaná manifestácia o práve na život. Je zbytočné rozoberať, či interrupcia, teda zabitie plodu v tele ženy je výlučne otázka ženy, alebo aj muža, je zbytočné rozoberať či môže existovať právo na svojvoľné zabitie kohokoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek, napriek tomu sa o otázke ukončenia tehotenstva diskutuje v každom volebnom cykle.
Odporcovia usmrtenia sú poslanci z koalície plus KDH, zástancovia sedia v laviciach PS. Okrem pseudoargumentov z oblasti práva žien sa pohoršujú nad časom, ktorý parlament venuje tomuto bodu, teda ochrane života. Mňa tento argument posadil ku klávesnici. Poslankyňu za PS trápi čas? Keď práve ich strana blokovala parlament niekoľko dní iba tým, či posunú zákon do skráteného konania ju netrápilo? Ba čo viac, rovnaký obštrukčný princíp využívala opozícia opakovane, vtedy ju to netrápilo. Rokovať o práve na život a úmyselne hatiť rokovanie je neporovnateľný rozdiel. My, občania platíme poslancov za rokovanie, za hľadanie najoptimálnejšie riešenie problému, za v zmysluplnej diskusii prijatie zákona a nie za obštrukcie, za čítanie telefónnych zoznamov, za jalové reči, za urážky a hádky ani za vulgarizmy a psychotické úlety.
Skončil som poznaním – celkom pekná nádoba, ale takmer prázdna.