Vládna moc vyhlásila občanom boj proti extrémizmu z ich radov. Prečo ? Časť XII.

Pán Chmelár stručne pomenoval problémy Slovenska, z ktorých kypí v ňom hnev. Beztrestné rozkrádanie až ohlodávanie nášho štátu na kosť, nefunkčné súdnictvo a podriaďovanie zákonov tohto štátu záujmom niekoľkých jednotlivcov – to sú zrejme zásadné problémy, ktoré je potrebné riešiť. Dá sa s ním vo vymenovaní problémov súhlasiť.  Lenže na jeden veľmi dôležitý problém zabudol, podobne, ako to robí vládna moc, aby príliš ním nezaťažovala občanov .  Je to zahranično – politická orientácia Slovenska, politika európskych záležitosti. Ak sa určité zákony na Slovensku podriaďujú záujmom niekoľkých jednotlivcov, tak  v zahranično – politickej oblasti sú politické rozhodnutia podriaďované nadnárodným štruktúram. Uvedené problémy sú výsledkom politiky vládnej moci.

Pán Chmelár veľmi správne poznamenáva, že pri ním uvedených problémoch ide o do neba volajúcu nespravodlivosť, ktorá si žiada riešenie.  Lenže hľadanie riešenia znamená vymedziť sa oproti vládnej moci a jej politiky určitou alternatívou, ktorá by mala byť účinná, progresívna a mala by súvisieť  so spravodlivejším nastolením pomerov v spoločnosti. Pán Chmelár však vymedzil  potrebu alternatívy negatívne a to v zmysle, že voči nespravodlivosti  nemôže byť alternatívou Kotleba a teda ani politika Ľudovej strany – Naše Slovensko, pretože sa môžeme ocitnúť na ceste do pekla. Ak to zjednoduším a spresním, tak podľa Chmelára alternatívou k vládnej moci a jej politike nemôže byť Kotleba a jeho strana.

Negatívne vymedzenie alternatívy môže u občana viesť k úsudku, že ak pre Slovensko je veľkou hrozbou „fašistická“ ĽS – NS, tak potom musíme sa zmieriť s existujúcim stavom: rešpektovať vládnu moc a jej politiku ! Ak máme pokračovať v takto naznačenej ceste, tak potom spravodlivejšej politiky v jej výsledkoch sa nedočkáme a pánovi Chmelárovi bude ďalej v ňom kypieť hnev. A nie iba v ňom !  Vyzerá to tak, akoby sa alternatíva voči do neba volajúcej nespravodlivosti pred nami skrývala, ba čo viac, akoby neexistovala. Možno, že pán Chmelár nám  vymedzenie sa alternatívou LS – NS oproti problémom nespravodlivosti úmyselne „podstrčil“, aby sa u verejnosti dosiahol efekt domina, ktorý má vyvolať myšlienku, že ĽS – NS máme zahodiť, zničiť ako nepotrebnú nežiaducu politickú silu, zásluhou ktorej sa dostaneme akurát do pekla.

Lenže môže to byť aj tak, že „zadné schodište“ politiky vládnej moci nás pod starostlivým dohľadom Bruselu vedie hlavným vchodom do skutočného pekla. Takže nájsť alternatívu k súčasnej politike vládnej moci je potrebné a žiaduce. Za terajšej situácie na Slovensku a v Európe akoby platilo porekadlo: Zlodej kričí : Chyťte zlodeja ! Pre odvrátenie pozornosti od skutočného zlodeja je to na chvíľu účinný pokrik. Potom je jasné, že je potrebné hľadať alternatívu, ktorá môže pomôcť rozlúštiť  zlodeja celkom rozumným a múdrym spôsobom. Základná otázka teda znie takto: Má súčasná politika vládnej moci alternatívu, ak nebudeme trvať na tom, že by ňou mala byť politika ĽS – NS ?  A odpoveď ? Áno, súčasná politika vládnej moci má alternatívu, ktorá bude v prospech celého Slovenska ! Ako pomenovať takúto alternatívu ?

Alternatívou má byť reforma politického systému s jednoduchým heslom či názvom „Viac demokracie !“ Táto alternatíva je už dlhé roky dokonca „skrytá“ aj v Ústave Slovenskej republiky. V článku 30, ods. 1 Ústavy SR sa píše: „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe veci verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.“ Dôležitý je článok 2, ods. 1 Ústavy SR, v ktorom sa píše: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorý ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Pod heslom „Viac demokracie!“ je potrebné pripraviť návrhy na skvalitnenie politického systému kombináciou priamej účasti občanov a volených zástupcov, zavedením nového systému konštituovania zákonodarného zboru a to od výberu kandidátov cez otázky predvolebnej kampane, dôsledného uplatňovania princípu  pomerného zastúpenia  vo voľbách, zabezpečenie volebnej kampane a jej financovania, spôsob ustanovenia vlády SR, jej spresnené právomoci, mechanizmus kontroly politiky vládnej moci vo vzťahu k nadnárodným štruktúram a opačne či potrebnými zmenami v Ústave SR.

Alternatíva „Viac demokracie !“ má oproti alternatíve „Kotlebovci“ jasné prednosti, pretože sa týka určitej reformy politického systému, ktorý za štvrťstoročie  umožnil postupný úpadok politiky či „starnutie moci“. Je potrebné pochopiť, že reforma politického systému vychádza z určitých chýb, ktoré sa v politike za roky  demokracie nahromadili, že vychádza z nesmierneho nárastu  moci nadnárodných štruktúr, že vychádza z potreby boja proti korupcií a teda súvisí s potrebou minimalizácie korupčného prostredia, že vychádza z potreby ustanoviť demokraciu ako skutočnú vládu ľudu v prospech ľudu, že vychádza z potreby ochrany štátnej suverenity, z dôsledkov masovej ilegálnej migrácie do Európy, že vychádza z poznania, že transatlantické partnerstvo priamo podnecuje konfrontačnú politiku s Ruskom, pričom na strane druhej potreba mieru zo strany obyvateľstva je samozrejmá, že ekonomiku je potrebné rozvíjať    ( a konečne )aj  v prospech domáceho kapitálu a podpory lokálnych  ( miestnych ) ekonomík.

Boj vládnej moci proti extrémizmu a strašenie obyvateľstva Slovenska „fašizmom“ ĽS – NS sú jasným dôkazom toho, že v našom politickom systéme sú závažné nedostatky spojené s absenciou mechanizmov a demokratických inštitútov, ktoré potrebujeme k tomu, aby politika vládnej moci bola v záujme obyvateľov Slovenska, aby eliminovala zhubné vplyvy  moci nadnárodných štruktúr a jednoznačne bola v medzinárodnom kontexte mierovou politikou.  Alternatíva „Viac demokracie !“ vylučuje potrebu strašenia  ĽS _ NS ako vhodného propagandistického ťaháka vládnej moci. Komu skutočne leží na srdci budúcnosť našej krajiny a zachovanie suverenity štátu v prospech jeho obyvateľov, ten túto budúcnosť nemôže , ako to urobil pán Chmelár, spájať so zápasom proti nástupu „fašizmu“ Kotlebovcov.

Dôvod je jednoduchý. Nejakým spôsobom  zlikvidujeme ĽS – NS, ale politika vládnej moci ostane nezmenená, možno iba s kozmetickými úpravami. Likvidácia jednej politickej strany totiž nebude mať žiadny pozitívny vplyv na presadenie dôležitých zmien v spôsobe uplatňovania moci či prijímania politických rozhodnutí. Alternatíva „Viac demokracie !“ nemusí bojovať so žiadnym extrémizmom, pretože sloboda slová, myslenia a prejavu budú využívané k rozvíjaniu potrebných dialógov, nemusí likvidovať žiadnu politickú stranu, ale práve naopak, môže umožniť ďalším politickým stranám „živoriacich“ doteraz pod  päť percentnou klauzulou, aby sa stali aktívnymi účastníkmi v Aréne politických bojov.

Alternatíva „Viac demokracie !“ umožní, aby sa postupne pravda opäť stala dôležitou hodnotou  v politike a vo formovaní verejnej mienky, aby otvorený dialóg  vládnej moci s občanmi prispel k ich zblíženiu a k posilňovaniu zasväcovania občanov do problémov politiky a spoločnosti. Boj proti Mariánovi Kotlebovi a ĽS – NS je iba bojom vládnej moci za udržanie súčasnej politiky a jej pokračovanie v ďalšom období. Počítať, že „spacifikovanie“ Kotlebovcov a voľby do NR SR niečo zásadného zmenia, to je hazardovanie s budúcnosťou nášho národa a nášho štátu. Iba alternatíva „Viac demokracie !“ môže mať vplyv na doterajší spôsob robenia politiky, môže mať vplyv na politiku vládnej moci, ktorá sa aj so svojimi prisluhovačmi vyžíva v slepej podpore princípu transatlantického partnerstva a v EÚ ako novej „Matky Slovenska“.

Pán Róbert Fico nabáda štandardné politické strany, aby hľadali odpoveď na otázky, z dôvodov ktorých je extrémizmus problémom.  Tieto strany nemusia hľadať odpovede, aby sa tým nezdržiavali. Predbežne nech zoberú na vedomie, že dôvodom je nerozvinutá demokracia na Slovensku, za čo majú tiež svoju zodpovednosť. Najdôležitejšie je, aby politické strany na Slovensku, a nie iba parlamentné, prijali myšlienku, že namiesto alternatívy „Kotlebovci“ je vhodnejšie prijať rozhodnutie zaoberať  sa rozpracovaním  alternatívy „Viac demokracie !“ a to v takom časovom horizonte, aby sa podľa spracovanej a odsúhlasenej schémy ( koncepcie ) a potrebných zákonov mohlo prikročiť k príprave ďalších volieb do zákonodarného zboru.

Takáto možnosť rozpracovania alternatívy „Viac demokracie !“ existuje. Predpokladám, že z pozície vládnej moci o takejto možnosti ani nebude uvažované a teda nebude ani politická vôľa. To však nebude žiadna tragédia. Alternatívou „Viac demokracie !“ sa môžu zaoberať opozičné politické strany či strany, ktoré neprešli stanoveným kvórom. Touto skutočne potrebnou alternatívou sa nakoniec môžu zaoberať hoci aké iniciatívne skupiny na Slovensku, ktoré majú záujem predložiť politickým elitám a najmä občanom svoje návrhy, ako  skvalitniť život v demokratickom právnom štáte a ochrániť tento štát a jeho obyvateľov pred nájazdmi „nadnárodných kočovníkov“.

Máme dostatok schopných filozofov, sociológov, politológov, historikov, právnikov, komunálnych politikov, z ktorých veľká väčšina televízne kamery a rozhlasové štúdia nevidela.  Máme dostatok schopných občanov, ktorí sa nebijú do hrude, že sú občianski aktivisti, ale napriek tomu majú vôľu niečo vykonať pre potrebné zmeny v politike tak, aby skutočne bola posilnená moc ľudu a aby na základe tejto moci bola postupne sformovaná nová politická elita, ktorá bude mať záujem v správe krajiny sústavne sa opierať o túto moc ľudu. Bez podpory a moci ľudu nemôžeme si byť istí, že politické elity nás, občanov, a náš štát nezradia.

Treba pochopiť, že žiadne aktivity priamo namierené proti Kotlebovcom nepomôžu dosiahnuť želaný stav, aby v politike sa dostalo väčšieho slova, uznania a moci občanom a nie skorumpovaným politikom, ktorí si z politiky urobili živnosť pre seba a svoje rodiny a preto udržiavajú váhy spravodlivosti tak, aby nikdy neboli  v rovnováhe. Alternatíva „Viac demokracie !“ má byť rozpracovaná a schválená tak, aby po celospoločenských diskusiách  sa vládna moc a vplyv  občanov dostali do pomyslenej rovnováhy. V tomto prípade nejde o žiadnu novú myšlienku. Táto rovnováha moci a vplyvu dokonca vyplýva zo zastupiteľskej funkcie volieb, iba nikdy nebola realizovaná, pretože politici vždy špekulovali iba o tom, ako si nepoškodiť v svojom postavení a ako toto postavenie upevniť.

Pán Chmelár má teraz historickú šancu. Je odborne fundovaný a keďže sa bojí nástupu fašizmu zo strany Kotlebovcov, nech pomôže pripraviť alternatívu „Viac demokracie !“ Pre zabezpečenie rovnováhy moci a vplyvu náš politický systém potrebuje niektoré nové normy, princípy, pravidlá, zákony či vôbec inštitúty právneho štátu, aby sa nedal ľahko zneužívať politickými elitami so zastupiteľským poslaním či elitami nadnárodne štruktúrovaných. Zavedenie alternatívy „Viac demokracie !“ do praxe má minimalizovať vplyv zla a cudzích záujmov na politiku vládnej moci, má maximalizovať národný záujem v jeho objektívnej a subjektívnej podobe ( štátna suverenita  a subjektívne záujmy jednotlivcov a skupín ), má prispieť k rozvinutiu politiky partnerstva a súčinnosti medzi vládnou mocou a občianstvom a k verejnému zdôvodneniu politiky ako otvoreného  a pravdivého slová.

Ak vládnej moci a pánovi Chmelárovi vadí nástup „fašizmu“ u Kotlebovcov, má nám rovnako a ešte viacej či v prvom rade vadiť fašizmus, ktorý otvorene v jeho určitých prejavoch podporuje demokratický Západ. Prečo sa my, občania, máme aktivizovať do boja proti „fašizmu“ Kotlebovcov, ale s popieraním vojnových zločinov demokratického Západu sa máme povinne stotožniť ? Pritom s podstatou štátu a krajiny, ako som už naznačoval, je nezlučiteľná podpora vojnových zločinov demokratického Západu.  Takáto politika dvojakého metra je v politike vládnej moci zvrátenosťou, ktorá sa nedá ničím ospravedlniť. Fašizmus, ktorý pre svoje vnútorné potreby využíva demokratický Západ, je prijateľným spôsobom robenia politiky v dnešnej dobe. Politika dvojakého metra v praxi vyzerá potom tak, že denník Pravda napíše článok s názvom Vojna v Iraku bola chyba, ale antifašistický pochod  či výzva Zastávme fašizmus sú organizované proti ĽS – NS.

Alternatíva „Viac demokracie !“ túto zvrátenosť v politike môže odstrániť, odpadne strach z Kotlebovcov a zreformuje zahraničnú politiku Slovenska v súlade s našimi národnými záujmami. Umožní politickým elitám zbaviť sa politickej ambivalentnosti a môže vyjasniť základné otázky politickej etiky či posilniť politické cnosti u politikov. Takže, ktorú cestu do budúcnosti si chceme vybrať ? Ak sa dáme do kľúčového zápasu proti nástupu „fašizmu“ Kotlebovcov, podriadime sa iba tomu, čo si praje súčasná vládna moc, politické elity a ich prisluhovači.

Koniec

Dušan Hirjak