Občas bývam prizývaný do relácie „Národná identita“, v ktorej môžem slobodne vyjadriť svoje názory k predostretej téme. Aj teraz, 1. júla je takéto vysielanie plánované. Okrem pripomenutia významných historických udalostí je ústrednou témou aj otázka – „Čo očakávaš od politikov“. Mohol by som odpovedať jedným slovom – nič. Aspoň nič prevratné, nič prínosné a len veľmi málo prospešné. Najmä neočakávam úprimnosť, nezištnú pravdovravnosť, najmä však neočakávam priznanie osobnej zodpovednosti. Politikov chráni nimi vypracovaný systém kolektívnej nezodpovednosti. Inými slovami – systém zákonom chránenej nezodpovednosti. Kolektívnu vinu už pred mnohými rokmi politici zo zákona vylúčili. Navyše, povedané ústami nášho ŠUKLU – výhody prevyšujú nad rizikami. Preto sa vyjadrím iba v krátkej úvahe.
Politici oficiálne ovládajú svet. Sú rozdelení do tried a skupín, na triedu vládnucich politikov a triedu poslušných politikov. Trieda poslušných politikov je rozdelená na skupinu výkonných politikov, skupinu podporujúcich a skupinu odporujúcich politikov. Úspešný politik musí byť podkupný, alebo vydierateľný, lebo za každým politikom bližšie či vzdialene stojí oligarcha. Z toho vyplýva, že v skutočnosti vládnu skrytí oligarchovia a politici sú ich viditeľne nástroje.
Politici sú účelovo vytvorená skupina. Po splnení úlohy sú vysunutí, odsunutí, v najhoršom prípadne obetovaní. Každý politik vstupuje do systému s vidinou zisku. Jedinec chce zahojiť svoj komplex menejcennosti, neuznania prípadne chudoby. Občas sa vyskytnú aj politické naivky s ideálom, ale tie systém rýchlo zomelie a naivku vyradí. Z toho vyplýva, že politika nie je pre každého. Úroveň na ktorú sa dotyčný politik vyšplhá závisí od schopnosti jednak prekrútiť či potlačiť všeobecné sociálne pravidlá, jednak od výrečnosti svoje činy ba až zločiny obhájiť spoluvinou, dobrým úmyslom, či dobrou vierou. Na obhajobu, v prípade nutnosti politik môže využiť neprítomnosť zákona, premlčanie, ba aj výrok politického súdu, že skutok sa nestal. Tak dokáže obhájiť aj zjavnú a do očí bijúcu vlastizradu.
Oligarchovia, ak uznajú za prospešné, dokážu z úplného spoločenského dna vyloviť osobu nevzdelanú, neschopnú, málo charakternú bezzásadovú a pomocou médií, ktoré vlastnia, vyrobiť idol obyvateľstva a „demokratickou“ cestou ju dosadiť na najvyšší post v štáte. Na pomoc a kontrolu mu do tesnej blízkosti vedia prideliť riadiaceho pracovníka. Po splnení vytýčenej úlohy ju, vyvolenú osobu, môžu vrátiť do neškodného života, riadiaceho poverenca uvoľniť a obe figúry patrične odmeniť.
Žiaden politik nemá plniť úlohu prospešnosti obyvateľstva. Má iba jeden ciel – vykonávať všetko tak, aby pod kepienkom spoločného blaha, plnil zadanie oligarchie. Oligarchia nad politikmi vládne prostredníctvom širokej korupcie, financií, hrozieb a vydierania. Nad štátmi vládnu prostredníctvom zadlžovania a splácania, prostredníctvom bankovej manipulácie, keď ničím nekryté poukážky dokážu priviesť ktorýkoľvek štát do totálnej poslušnosti a tým samozrejme aj závislosti od vôle neviditeľnej oligarchie. Preto je dôležité, aby obyvatelia štátov spravovaných politikmi žili atomizovaní v trvalom napätí a v nekonečnej obave o budúcnosť.
Keď úroveň spoločenského napätia prekročí mieru poslušnosti, zadlženie prekročí úroveň splatiteľnosti a moc oligarchie sa ocitne v nebezpečenstve spojenia doteraz úspešne rozdeleného obyvateľstva, najvyššia skupina vyvolá medzištátnu nenávisť, žiarlivosť, vojenské ohrozenie, alebo inú príčinu fatálneho riešenia. V úspešne vyvolanom vojenskom súperení podporuje všetky zúčastnené strany čím si opäť zabezpečí zisk. Osud politikov, ktorí pred očami národov všetko „akože“ riadia, nie je pre oligarchov dôležitý. Zariadia použitie či vytvorenie takých zákonov, ktoré vybrané obete bez škrupúľ vydajú davu, prípadne odsúdia aj so spätnou platnosťou. To všetko tu už bolo a to všetko staršie generácie pred nami okúsili a zažili.
Od politikov neočakávam nič. Najmä neočakávam pamäť. História sa opakuje v cykloch a nakoľko aj výklad histórie ovládajú oligarchovia a prostredníctvom politických dejepiscov ju presne manipulovanou formou predkladajú najmladšej a mladej generácii. Po vymretí generácií, ktoré príkoria prežili a po dovŕšení „politického veku“ mladých, históriu zopakuje. Záleží iba od oligarchov akou rýchlosťou sa to udeje, v akom časovom intervale to vykoná. Oligarchia je večná, politici smrteľní.
Čo by som si želal? Aby štát spravovali odborníci. Aby trojdeliteľnosť moci štátu nedeformovali politici a tým pádom bola skutočná. Želal by som si moc štátu rozdelenú na tri kooperujúce časti, aby podliehala iba vôli uvedomelého, štátu prajného obyvateľstva. Aby osobnosti výkonnej časti správy štátu boli na slovo vzatí odborníci, národohospodári, aby sa až v tejto chvíli z nich stali politikmi so schopnosťou presvedčil odporcov o správnosti nimi navrhovaného riešenia, aby boli schopní niesť plnú zodpovednosť za výsledok vlastných rozhodnutí.
Nakoľko ani v najmenších náznakoch sa súčasní politici nesnažia priznať zodpovednosť za marazmus do ktorého, ich slovami povedané, Tútokrajinu priviedli dúfam, že môj vek ma pri troche šťastia uchráni pred rozuzlením, ktoré sa pred nami rysuje ako čierne búrkové mračno. Je možné, že sa mýlim a potrebujem navštíviť odborníka. Ostáva mi iba dúfať, že sa dotyčný nevzdelával v univerzite riadenej nominantom dosadeným niektorou politickou stranou.
.JPG)
