6 augusta, 2025Ivan Gabovič patrí k najdôležitejším postavám slovenského tenisu v jeho novodobej histórii.“ Najznámejší kondičný tréner sa podieľal na formovaní niekoľkých generácií našich najlepších hráčov. Od Mariána Vajdu až po Martina Kližana a Dominiku Cibulkovú prešli jeho rukami v podstate všetky významné osobnosti slovenského tenisu. Ako prvý začal pri koncepcii fyzickej prípravy používať prepracované vedecké metódy. Do povedomia športových fanúšikov sa nezmazateľne zapísala najmä jeho viac ako dve dekády trvajúca spolupráca s ďalšou žijúcou legendou Dominikom Hrbatým, ktorý patril k najlepšie fyzicky pripraveným hráčom svojej doby. Hrbatý absolvoval 48 grandslamových turnajov v rade za sebou, čo znamená kompletných 12 sezón bez toho, aby pre zranenie vynechal štart na čo i len jedinom podujatí elitnej štvorky.
Športovci sú často propagátormi i symbolmi určitých firemných značiek, na tom vlastne ten biznis stojí. Značková výstroj a výbava je však väčšinou dosť drahá. Ako sa má normálny človek orientovať, ak sa má obliecť a obuť správne?
Tu je každá rada je dobrá. Tie výrobky sú kvalitatívne tak blízko, že medzi nimi môže rozhodnúť naozaj len odborník. A aj osobná dispozícia, nie každému sadne to, čo konkrétnemu športovcovi v reklame.
Myslím si, že nedostatok informácií viedol ku vzniku legiend o správnom športovaní. Môj spolužiak sa snažil byť kulturistom a veril, že treba cvičiť až do posledných síl, pretože tie posledné zdvihnutia činky spôsobujú rast svalového vlákna.
To je, samozrejme, nezmysel. Nemá to žiadne vedecké základy. To je, ako by sme chceli naštartovať auto, a nemáme tam motor. Povedzme si ale jeden faktor v športe: nejde o život. Keby na základe takýchto informácií pracoval chirurg, alebo architekt, ktorý postaví most, tam by to bolo trochu tragickejšie. Pri tom rekreačnom športe nezáleží až tak veľmi, či sa jeden človek unaví viac alebo nie….
Čoraz viac ľudí navštevuje fitness-centrá, kde sa cvičí na strojoch. Ako sa vlastne správne cvičí vo fitness-centre?
V prvom rade by návštevník fitness-centra mal by dôjsť s určitou anamnézou od svojho lekára, alebo aspoň on by mal vedieť informácie o tom, čo chce so svojím telom robiť. Vo fitness-centre môže človek dostať obraz toho čo chce a môže docieliť. Ak chce niekto stavať dom, zavolá si architekta, projektanta, stavebnú firmu, urobia mu cenovú kalkuláciu a postupne je niečo vidieť. Vo fitness-centre by ľudia mali požadovať: toto a toto chcem zlepšiť, a za takúto cenovú ponuku mi to umožnite.
Bez takéhoto jasného cieľa sa všetka tá námaha míňa účinkom?
Súvisí to s neinformovanosťou, naivitou, niekedy samoľúbosťou. Niekto si myslí: viem zdvihnúť tú činku a to je všetko – to je tá neodbornosť, nekvalifikovanosť. Súvisí to žiaľ so súčasným trendom v celej našej spoločnosti, kde sa nepresadzujú odborné kvality.
Už sme zažili módne vlny džezgymnastiky, strečingu, joggingu, steppingu… Kam toto všetko povedie, čo bude ďalší krok?
Je to tak trochu aj komercia. Či sa budú teraz ženy ďalších päť rokov bicyklovať, budú na veslárskych trenažéroch, alebo budú ľudia naďalej chodiť do fitness-centier a namiesto dvíhania činiek sa pomocou počítačom riadených prístrojov budú pretláčať s nejakým virtuálnym bojovníkom, to je otázka. Ale pokiaľ tam bude ten zámer urobiť pre seba niečo zdravotne dobré, to len môže poslúžiť ich pracovnej výkonnosti, či dokonca sexuálnemu apetítu.
Spomínal si počítačové trenažéry. Mohli by byť raz náhradou za individuálneho kondičného trénera? Že by človek pri cvičení s takým počítačom dostal o sebe aj potrebné informácie?
Dostal by, ak by tam bola tá vstupná diagnóza. Ale prvotná informácia by mala pochádzať od človeka profesionála. Je to ako keď chce laik postaviť most, ale nemá k tomu základné informácie. Po určitých skúsenostiach k tomu môže dospieť, a postaví ten most, ale prečo robiť zlé veci nekvalitne, keď sa dá robiť určitý štandard na základe vhodných informácií?
Vieme ale veľmi dobre, že v tzv. rekreačnej športovej aktivite dochádza k tomu, že si ľudia športom skôr poškodia. Podľa správy amerického kongresu až päťdesiat percent cvičeniek a cvičencov aerobiku trpelo na následky presilenia a zlého oblečenia i obuvi. Nie je to paradox, že robia niečo pre svoje zdravie a ublížia si?
Je to paradox, ale spočíva to na jednej myšlienke: veľa ľudí si myslí, že šport je len zábava. Idú sa len zabaviť, nemajú dostatočné informácie o tom, že šport sa musí riadiť určitými pravidlami. Idú sa zabaviť a poškodzujú svoj organizmus. Niektorí zasa robia veci s prehnanou iniciatívou.
Pri aerobiku sa pamätám na tie povestné igelitové vrecká, ktoré si cvičenky dávali okolo rôznych častí tela, keď chceli hneď aj schudnúť. Bol to správny krok alebo nesprávny?
Totálne nesprávny. Spôsobuje to nedostatok informácií. Je to otázka biznisu, reklamy a komercie. Ľuďom nemá kto podať potrebné informácie.
Dobré fitnescentrum by im tieto informácie malo dať?
Každé fitnescentrum by malo byť riadené nejakým kondičným trénerom, inštruktorom, ktorý dokáže udržať nejaký štandard pravidiel pohybovej aktivity.
Prešli sme zaujímavým civilizačným skokom. Vďaka autám a sedavému zamestnaniu už si mnohí odvykajú pomaly aj od chôdze. Kedysi si ľudia vyšli do lesa, zahrali sa nejaké tie hry a celkom dobre im to stačilo. Teraz ako by sa prenášal pohyb z Prírody do neprírodných prostredí, napríklad už spomínaných fitness-centier. Je to nezvratný trend?
Je to nezvratné, v mestských aglomeráciách ľudia nemajú kde realizovať svoje pohybové aktivity. V budúcom tisícročí budú zrejme ľudia žiť v nejakom úzkom regióne, tam budú robiť svoje úzko zamerané povolania a jednoducho strácať celkovú fyzickú zdatnosť a aktivitu. Smeruje ich takto vývoj spoločnosti.
Tento vývoj spôsobuje pozoruhodný rozpor v pohybovej aktivite: máme veľa malých pohybov a málo veľkých. Napríklad pri písaní na počítači prsty prebehnú celé kilometre, kým ten človek celý čas sedí. Je nejaká šanca návratu k nejakému väčšiemu pohybu na príklade anglického univerzitného mestečka Cambridge, kde ľudia presedlali z áut späť na bicykle?
Aj v Amsterdame si našinec povie: akí sú šikovní, business centrá si dajú na okraj mesta, tam chodí metro alebo nejaký vláčik a ľudia majú pri stanici zaparkované bicykle. Sú tam stovky a stovky kilometrov vynikajúco vybavených cyklistických cestičiek. Tak sa dostane do práce a aj späť. Bicykel ostáva pri stanici na celú noc, samozrejme doma, pri druhej stanici má ďalší bicykel. Takýmto spôsobom sa dá ľudí k určitému aktívnemu životnému štýlu viesť. Záleží to od spoločnosti a od toho, aké myšlienky si spoločnosť začne klásť ako prvoradé. U nás sa dnes žiaľ kladú celkom iné spoločenské priority jednoduchej reprodukcie peňazí.
Rozhovor viedol Gustáv Murín
Viac tu: https://tulacky.net/ivan-gabovic-tenis-z-prvej-ruky/
.JPG)
