Doba Antikrista

článok máličko osobný

Pokým som stihol predchádzajúci blog trošku „učesal“, už bol komentovaný, preto niektoré komentáre nebudú celkom korešpondovať s napísaným textom. Ale zásahy do článku boli len kozmetické, nejednalo sa o zmenu charakteru článku. Prepáčte, a za porozumenie ďakujem.

Aby bolo jasné, nie som vykladač Písma, ani teológ. Veci a javy sa snažím podať tak, ako ich cítim a snažím sa preložiť vlastné pocity do ľuďom zrozumiteľného jazyka. No, skúste popísať čo je to Boh. Asi to nebude celkom jednoduché. Boh je v každom z nás. Ja ho cítim, presne cítim kedy konám správne a kedy konám proti „jeho záujmom“. Vnímam ho na úrovni pocitov. Môžete ho cítiť len cez pocity, ako sa povie, cez srdce. Nedá sa uchopiť rozumom. Viem, aké bude mať kedy moje počínanie následky. Preto ho popisujem ako súbor hodnôt a zákonov, alebo zákonitostí. Aby som si mohol uvedomovať pocity, vnímať pravdu, musím zostať v tichu. A táto doba je veľmi hlučná. Hovorím o dobe, čo nie je správne. Doba vždy bola, doba má vzťah s vnímaním času. Systém je hlučný, vyrušuje nás. Nedovoľuje nastoliť pokoj v duši a vnímať Boha v nás. Systém nás stále niekam poháňa, vzbudzuje v nás nepokoj. To je dôležitý rozpoznávací znak medzi Bohom a Antikristom. Boh vnáša do duše pokoj, kedy človek má pocit, že všetko je tak, ako má byť. Nič nám nechýba a nič nám neprevyšuje. Boh je pocit dokonalého súladu s celým vesmírom. Antikrist nás neustále pokúša nepokojom, núti nás vlastniť viac, mať dva domy, už by sa zišiel aj tretí, dovolenkovať na opačnej strane zemegule, vyhrať v lotérii. Ako je možné, že vyhral sused a nie ja? Antikrist vzbudzuje nepokoj.

Antikrist do každej rodiny.

Zoberte si taký televízor. Úplne som ho vylúčil zo svojho života. Samozrejme, stretávam sa s ním, dokonca mám jeden v obývačke, ale nefunguje. V úžase sa pozerám na obrazovku televízora v predajniach s elektronikou. Je neuveriteľné, čo to dokáže. A tie farby! Úplne ma dokáže pohltiť ilúzia skutočnosti. Ibaže je to len ilúzia. Potešenie z televízora v obchode mi bohato postačuje. Netúžim po ňom. Vyrušuje ma. Rád si pozriem dobrý film, mám rád dokumenty, aj dobrú muziku, ale nie v televízore. V momente, keď sa zahĺbim do programu, ktorý ma zaujme, televízor prepne na niečo celkom iné a začne bez môjho dovolenia útočiť na moje vedomie aj podvedomie. Hlasno na mňa spustí, čo všetko ešte nemám a určite musím mať, vzbudzuje túžby, hovorí mi, že som debil, keď sa idem prejsť za dedinu a netrávim tento čas v Thajsku. A to auto!!! Ako je možné, že moja riť sa stále vozí v desaťročnej Fabii? Sme si vedomí, ako taký televízor formuje naše deti? Čo všetko musia vlastniť, po čom všetkom túžiť? Od malička vštepuje nepokoj (keď napíšem Antikrista, zas mi niekto napíše, že som vyšinutý) do našich ratolestí. Sme si vedomí kam to povedie? A ste si istí? A filmy! Plné násilia. Správy tak isto, také nešťastie, onaké nešťastie, koho zabilo, streľba v rodinnom dome.. a ešte tí nesvojprávni tajtrlíci, to už radšej ani nebudem komentovať. Ďakujem, neprosím. Vieme, ako formuje televízor charakter a správanie? A ten zabitý čas pred obrazovkou! Ďakujem, určite nie. Rád zaplatím poplatok RTVS, len mi televízor pre Boha nedávajte.

Aj Vám prajem, aby ste cez sviatky trávili čo najmenej času pred televízorom. Radšej venujte svoju pozornosť niekomu, kto naozaj stojí za to a možno práve sedí vedľa Vás. Z celého srdca Vám želám krásne Vianoce.