Rodáci – Móric Beňovský – kráľ Madagaskaru (1)

S vďakou pani Eme Maggiovej, primátorke Vrbového, za poskytnutie výnimočne cenných informácií.

Obr. 1

V tomto cykle sme už stručne nazreli do životov mnohých známych i menej známych významných rodákov. Je načase pripomenúť, že medzi našimi rodákmi bol aj kráľ, zvolený ľudovým zhromaždením Madagaskaru. Gróf Móric Beňovský.

Starší čitatelia si snáď ešte pamätajú trinásťdielny seriál o Beňovskom od Slovenskej televízie. Tento seriál však Beňovského predstavil ako idealistického dobrodruha, ktorého na Madagaskar dohnal akýsi fiktívny sok Omachel a ktorý bol len takým operetným kráľom medzi divochmi.

V tomto príspevku nebudem opakovať všetky skutočné aj vymyslené dobrodružstvá z Beňovského životopisu. Skôr sa budem snažiť vyzdvihnúť veci, ktoré ten rozťahaný seriál ani nespomenul a pritom stoja podstatne viac za pozornosť.

Pri zahĺbení sa do zdrojov som bol prekvapený, že bolo treba dokazovať aj to, že Beňovský bol rodom Slovák. Veď sa narodil 20. 9. 1746 vo Vrbovom pri Piešťanoch. Maďarskí historici však všetkých uhorských šľachticov z definície považujú za Maďarov. Vo Vrbovskej ročenke z roku 2013 však uvádzajú, že pri stredoškolských štúdiách vo Svätom Jure bol v roku 1760 zapísaný s dodatkom „praenobilis Slavus“. Z toho istého roku tiež existuje závet jeho matky, ktorý je písaný rukou po slovensky.

Niektoré pramene tiež tvrdia, že Beňovský bol Poliak. Vyplýva to asi z toho, že ako vojak slúžil na Spiši, kde sa oženil s poľskou šľachtičnou Zuzanou Hönsch, zapojil sa do protiruského poľského povstania a takto, ako poľský „hrdina“ sa dostal do ruského zajatia a na Sibír. Seriál jeho sibírsku anabázu vykreslil až s únavnou podrobnosťou, no v momente, keď sa vzbúrenci v Boľšorecku na Kamčatke zmocnili lode Svätý Peter, sme sa nedozvedeli, akú významnú plavbu vykonali. Beňovský ako veliteľ lode bol prvý Európan, ktorý sa plavil v niektorých oblastiach severného Pacifiku a prvý, ktorý so svojou loďou zakotvil v Macau. Práve tieto jeho zemepisné skúsenosti mu otvorili dvere do francúzskej admirality a vďaka nim získal v roku 1772 od Ľudovíta XV. poverenie, aby sa pod zástavou Francúzska ujal kolonizácie Madagaskaru.

Keď sme sledovali osudy Štefánika, koľko úsilia a energie musel venovať, aby sa dostal do zorného poľa významných Francúzov, môžeme si byť istí, že Beňovský to nemal o nič jednoduchšie. Počas svojej anabázy z Poľska cez Sibír, Kamčatku, Japonsko, Čínu a Isle de France až do Paríža musel preukázať veľa talentu, odvahy, húževnatosti a znalostí. Ale o tomto všetkom musel dať vedieť ľuďom, ktorým sa chcel „votrieť do pozornosti“. Beňovský teda musel preukázať ešte jeden talent – spisovateľský – a spísal svoje pamäti z ciest do pútavého životopisu.

Obr. 2

Vyššie zobrazená obálka je z prvého knižného vydania, ktoré vyšlo až po Beňovského smrti. Rok narodenia 1741 na obálke diela nie je tlačovou chybou. Beňovský ako mladík sfalšoval svoj rodný list a pridal si k veku päť rokov, aby urýchlil svoju vojenskú kariéru. Presný dátum jeho narodenia sa zistil v matrikách až v minulom storočí.

Beňovského pamäti z ciest už v 18. storočí vyšli úplne alebo skrátene najmenej v deviatich svetových jazykoch a tým sa Beňovský posmrtne stal prvým slovenským autorom svetového bestselleru. Keďže som sa pred necelými dvomi rokmi dočítal, že najprekladanejším slovenským autorom je Banáš, ktorého román Zóna nadšenia preložili do šiestich jazykov, tak myslím, že potrvá ešte dlho, kým sa nájde úspešnejší slovenský autor ako Beňovský.

Beňovský pritom nepísal román. Jeho pamäti z ciest nie sú ani historicky vernou reportážou, čo mnohí kritizujú, no toto dielko bolo od začiatku myslené ako Curriculum Vitae, presne v tom zmysle, ako sa profesné životopisy pre personalistov píšu dnes. Aj dnes človek do životopisu píše o sebe pekne a zdôrazňuje svoje silné stránky, zamlčuje chyby, zmenšuje dôsledky omylov. CV sa píše, aby zaujalo a personalista si človeka pozval na pohovor. Presne tak to zafungovalo aj u Beňovského. Jeho CV zaujalo významných ľudí v Paríži, hovorilo sa o ňom na kráľovskom dvore a kráľ ho pozval na audienciu.

Beňovský bol pre Francúzsko zaujímavý ako ostrieľaný a skúsený dobrodruh, ktorý sa nebojí divochov. Podobnými slovami odporúčal Beňovského aj guvernér ostrova Isle de France, ktorý leží v tesnej blízkosti Madagaskaru. Na Madagaskare v neďalekej minulosti skončilo neúspechom niekoľko pokusov o založenie kolónie a keďže o tento najväčší africký ostrov prejavovalo záujem niekoľko mocností, Francúzsko nemalo čas váhať. Beňovský dostal ponuku viesť výpravu, ktorej ciele by na rozdiel od predchádzajúcich boli hlavne obchodné a kolónia mala vytvoriť s domorodcami dobré vzťahy. Považujem za dôležité pre ďalšie rozprávanie, aby sme mali na pamäti takto definovaný cieľ. Overoval som ho na stranách 67 a 68 v diele History of Madagascar od reverenda Williama Ellisa, ktorý údajne vyšiel prvý raz pred rokom 1839, no digitalizované dielo neobsahuje presný dátum vydania. Autor tiež deklaruje, že jeho prameňmi boli originálne dokumenty a že jeho prácu teda nemôžeme považovať za beletriu.

Beňovského peripetie pri zakladaní kolónie nebudem podrobnejšie popisovať, snáď dojem z nich pretrval aj zo seriálu. Dôležité je to, že Beňovský dôsledne sledoval obchodný a neagresívny cieľ kolónie a že prirodzene svojich domorodých partnerov podporoval v obrane proti lovcom otrokov, ktorí fakticky pôsobili proti určeným cieľom. Práve týmto si Beňovský získal dôveru domorodcov a získal tým aj ich dôveru vo Francúzskeho kráľa, ktorého zastupoval. Ak bolo cieľom kolonizácie, aby domorodé kmene uznali zvrchovanosť Francúzska, je logické snažiť sa dosiahnuť, aby osobu „Governor-General“ (Beňovského) považovali za osobu nad všetkými kmeňovými náčelníkmi. Z tohto pohľadu, bez prehnaného pátosu, Beňovský do bodky splnil svoju misiu.

V History of Madagascar je ten kľúčový okamih (v roku 1776) opísaný takto:

Obr. 3

Vo voľnom preklade je tu napísané:

„O siedmej hodine prišiel oddiel siedmich stoviek černochov, ktorí okolo zhromaždenia vytvorili štvorec. Potom prišlo šesťdesiatdva náčelníkov so svojimi sprievodmi, pozdravili guvernéra (Beňovský – pozn. prekl.) a usadili sa na kabary (v malgaštine miesto rečníkov – pozn. prekl.), alebo podľa poradia, ktoré im prislúchalo vo veľkej rade. Najstarši z nich mal potom príhovor, v ktorom prehlásil, že gróf (Beňovský – pozn. prekl.) je ich ampansacabe (pán Freeman to reprodukuje ako mpanjakabe a znamená to kráľ Madagaskaru), uisťoval grófa v ich vernosti a oddanosti a vyzval ho, aby túto hodnosť a titul prijal.

Guvernér potom vstal a prehlásil, že túto ponuku prijíma a zaväzuje sa vytvoriť vládu na pevných základoch, aby slúžila pre šťastie ľudí, aby zaviedla všetky výdobytky civilizácie a systém spravodlivého práva. Jeho hlavnou oblasťou záujmu bude využívanie výhod obchodu a kultivácie pôdy a je presvedčený, že spoločným úsilím budú všetci prosperovať.

Beňovského potom vyzvali, aby určil provinciu, kde sa mieni usídliť a kde pre neho vybudujú osadu. On na to odpovedal, že sa mieni vyviazať zo služieb Francúzska a musí preto počkať na vyslanca kráľa tejto krajiny, aby sa oficiálne vzdal svojho poverenia. Dovtedy nemôže prijímať úplne slobodné rozhodnutia. Zhromaždenie sa zakončilo tradičnou veľkou hostinou.“

Kráľovská úloha Beňovského teda nebola beletristickou fikciou. Táto epizóda z histórie sa vyučuje aj v malgašských školách a jedna z ulíc hlavného mesta nesie názov „Lalana Benyowszki“.

Pripomínam, že v niekoľkokrát spomenutom seriáli Vivat Beňovský bolo zvolenie Beňovského kráľom už prakticky na konci deja, potom nasledoval už len márny boj proti Francúzskej presile a koniec. Ak však umelecké dielo má právo na nadsázku, patetickosť, domyslenie melodramatických epizód a aj celkom nereálnych postáv, týmto náhlym koncom tento seriál spáchal zločin na našej kolektívnej pamäti, lebo zamlčal možno najzaujímavejšie a najpodnetnejšie roky. Beňovský totiž zomrel 23. 5. 1786 a seriál nám teda zamlčal 10 najlepších rokov jeho života.

Čo sa stalo v týchto rokoch a čím si Beňovský zaslúži našu úctu, o tom nabudúce.

Zdroje:

Vrbovská ročenka 2013: Vrbové a Beňovský, autori Ľubomír Bosák a Patrik Kýška

https://archive.org/details/memoirsandtrave01olivgoog

https://www.wdl.org/en/item/2547/

https://books.google.sk/books?id=JLEWAAAAQAAJ&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false

https://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1760704-cestovatel-moric-benovsky-kral-madagaskaru-a-pycha-slovenska

https://www.dobrodruh.sk/historia-slovenska/moric-benovsky-slovensky-dobrodruh-s-tulavymi-topankami

https://dromedar.zoznam.sk/cl/100073/1298796/Po-stopach-grofa-Morica-Benovskeho

Predchádzajúce články o rodákoch:

Vojtech Alexander – rádiológ svetového významu

Žofia Bosniaková – blahoslavená hradná pani

Jozef Dekret Matejovie – muž, ktorý sadil stromy

Ladislav Škultéty Gábriš – večný vojak

Vojtech Gerster – staviteľ prieplavov a železníc

Andrej Hadik – poľný maršal s husárskym kúskom

Matej Hrebenda – slepý milovník kníh

Dionýz Ilkovič – siahol si na Nobelovu cenu

Jozef Kiss – stíhacie eso

Adam František Kollár – slovenský Sokrates

Jozef Maximilián Pecval – ovládol svetlo

Ján Adam Rayman – prvý imunológ

Aurel Stodola – Einsteinov učiteľ

Ľudmila Šapošniková-Aujeská – prvá slovenská pilotka

Milan Rastislav Štefánik – astronóm a dôstojník francúzskej Čestnej légie

Vladimír Ján Žuffa – všestranný lekárnik

———————————————————————

Písané pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)