Ukážka z pripravovaného románu „Sami proti noci“ upozorňujúca na ťažko akceptovateľný, ale, žiaľ, masový jav:
Je to šok! Zvečnená krása náhle vstupuje medzi nich. Sporo, po domácky odená atraktívna mladá žena prináša na tácke malé pohostenie. Novinár s Farárom onemejú, tak Výtvarník zachraňuje situáciu: „To je moja priateľka ešte z tých úspešnejších čias v Hlavnom meste. Prišla ma na pár dní potešiť v mojej samote. Sisa, títo páni potrebujú pomoc.“
Mladá žena si ich premeria a pri pohľade na Novinára jej stvrdnú črty tváre.
„Ale toto je naozaj zvláštna dvojica. Pán Farár, cirkev si predsa váži ženy, dokonca existuje kult Panny Márie, ak sa nemýlim. A s vami je tento pán, čo nenávidí ženy?!“
Farár pozrie na Novinára zhrozene, ale Výtvarník pohotovo zachraňuje situáciu: „Ale, Siska, to bude nejaký omyl.“
„Žiadny omyl, napísal aj knihu, len si teraz neviem spomenúť na názov…“
Novinár: „Feminizmus ako tretie zlo.“
„No, to je ono! Podľa neho je feminizmus totalitná ideológia ako nacizmus a komunizmus. Nacizmus delil ľudí podľa rasy, komunizmus podľa triedy a feminizmus podľa pohlavia.“
Novinár: „To citujete presne. A čítala ste tú moju knihu?“
„Načo, v našom progresívnom dámskom krúžku bolo jasne povedané, že nenávidíte všetky ženy.“
Novinár: „Ale to je veľké nedorozumenie. V tej knihe práve naopak dokazujem, že ženy ako celok feministky vôbec nezaujímajú. A dokonca otvorene nenávidia ženy-matky, lebo vraj lásou k mužom zradili ich militantné hnutie, ktoré medzičasom ovládli radikálne lesbičky. Takže Panna Mária určite nepatrí medzi feministické favoritky. Ale vítam šancu sa vás na niečo opýtať, čo mi naozaj nejde do hlavy.“
„No, nech sa páči. A vopred upozorňujem, že nie som lesba.“
„No, o to lepšie. Tak ste tá pravá vysvetliť mi, ako je možné, že niektoré mladé ženy fascinuje brutálne násilie až tak, že sa otvorene hlásia k sériovým vrahom. Taký mafiánsky boss Černák zavraždil vlastnoručne cynicky, chladnokrvne, až teatrálne 36 ľudí. A nielenže sa našli ženy, čo mu vypisovali do doživotného väzenia zamilované listy, ale našla sa dokonca pravá blondína, ktorá sa rozhodla, že sa zaňho vydá a celé roky ho obhajuje slovami, že on je tu ten jediný pravý muž. To mi hlava neberie.“
„Tak to sme dvaja. Ani mne nie.“
„Počula ste o svetoznámom Bikini Zabijakovi menom Charles Sobhraj?“
„Určite nie, a mala by som?“
„No, je to vzhľadom k tejto téme šokujúci príklad.“
šokujúci príklad Charlesa Sobhraja
Sériový vrah vietnamsko-indického pôvodu Charles Sobhraj sa stal priam svetovou celebritou, keď ho v 70. rokoch usvedčili z minimálne dvanástich vrážd. Chladnokrvne vraždil zahraničných turistov, aby si udržal svoj playboyovský životný štýl, čo mu vynieslo prezývku „Bikini Zabijak“. Na vraždy a okrádanie zahraničných obetí zo Západu nahovoril dokonca aj dve ženy, Barbaru Smithovú a Mary Ellen Eatherovú, s ktorými vytvoril zabijackú bandu. Už skôr mu pomáhala Marie Leclerc. Na pasy zavraždených spolu cestovali a míňali peniaze, o ktoré obete okradli. Prezradil ho pokus o uspatie skupiny francúzskych študentov (svoje obete vždy najskôr uspal pilulkami, vraj proti obvyklým cestovateľským hnačkám) a bol odsúdený na 12 rokov. Ešte však nie za vraždy, lebo tie mu vtedy nedokázali. Z väzenia kuriózne utiekol, ale chytili ho, takže na slobodu sa dostal až ako 52-ročný. Presídlil do Paríža, kde sa stal celebritou výhodne predávajúcou svoj príbeh očarujúceho gangstra. Za filmové práva svojho životného príbehu vraj vyinkasoval viac ako 15 miliónov dolárov. Tak mu bolo dobre, že sa vybral rozhadzovať takto získané peniaze do kasína v Nepále, kde ho vďaka vytrvalosti holandského diplomata, ktorý neúnavne zbieral dôkazy o jeho vraždách, odsúdili na doživotie. A teraz to podstatné pre nás – už večného väzňa Sobhraja navštívila nepálska študentka Nihita Biswas. Pôvodne o ňom chcela napísať štúdiu, ale počas stretnutí ju zabijak Charles tak očaril, že v júli 2008 ohlásili zasnúbenie a v októbri prehovorila svoju rodinu, aby sa zúčastnili na fingovanom sobáši priamo vo väzení počas nepálskeho festivalu Bada Dashami, kedy sa väzni môžu stretávať s rodinami.
„Tak bola nejaká vadná…“
„Ale nie jediná. Mám aj skutočne drastický príklad.“
skutočne drastický príklad
Sergej Fjodorovič Tkač (15. septembra 1952, Kiseljovsk – 4. novembra 2018, Žytomyr) bol ukrajinský sériový vrah. V rokoch 1984-2005 zavraždil v okolí Dnepropetrovsku minimálne 36 dievčat od ôsmich do osemnástich rokov, ich telá po smrti vyzliekal a pohlavne zneužíval. Tkač však tvrdil, že počet jeho obetí bol podstatne väčší, okolo stovky. Tkač unikal spravodlivosti tak úspešne, pretože pôvodne pracoval ako policajný vyšetrovateľ a tak poznal policajné postupy, aj to, ako sa im vyhnúť. Verejnosť však žiadala výsledky a tak sa vyšetrovatelia uchýlili k bezprecedentnému nátlaku – až deväť mužov bolo za ním spáchané vraždy neprávom uväznených a niektorí sa pod brutánym nátlakom aj priznali k tomu, čo neurobili. Jeden dokonca spáchal samovraždu. Tkač bol dolapený a priznal sa až v roku 2005, hrozil mu trest smrti, avšak nie všetky z udávaných vrážd sa mu podarilo preukázať a tak bol odsúdený na doživotie. Napriek jeho zverstvám, našli sa ženy, čo mu začali písať zamilované listy a jedna bola taká vytrvalá, že v roku 2015 sa s ňou vo väzení oženil. Táto takmer o štyridsať rokov mladšia žena mu dokonca porodila dcéru! Z predchádzajúcich troch manželstiev mal ďalších štyroch potomkov. Tkač zomrel na srdcové zlyhanie 4. novembra 2018 v jednej zo žytomýrskych väzníc vo veku šesťdesiatšesť rokov.
Výtvarník: „A čo toto má spoločné s feminizmom?“
Novinár: „No, feministická klasika, a odporúčam ju čítať aspoň v ukážkach v mojej knihe, pretože ľudia tiež nečítali Hitelrov Mein Kampf a potom sa čudovali – teda základom feministickej totalitnej ideológie je tvrdenie, že až tento svet ovládnu výhradne ženy, tak tu nastane raj na zemi. Ale mne zbožňovanie masových vrahov žien viacerými inými ženami, ako raj nepripadá. Čo vy na to, krásna neznáma?“
„Nič, priliš ťažká téma na takú neskorú nočnú hodinu. Nechám vás, aby ste to, ako obvykle, vyriešili za nás ženy. Idem si zasa ľahnúť. Ale sľubujem, že tú vašu knihu si príležitostne prečítam…“
(pokračovanie v chystanej knihe)




















