Nie len to. Platíme aj nefunkčný parlament. Pred každými voľbami počúvame nekonečné množstvo sľubov a po voľbách nekonečné množstvo výhovoriek. Tento scenár sa opakuje pravidelnejšie ako 4 ročné obdobia. Vieme to my, vedia to politici a podľa neho hrajú aj vyvolení poslanci.
Ešte jedno pravidlo platí. Po každom volebnom lístku v urne žijeme v nádeji, že novými voľbami niečo zmeníme. Samozrejme, nádejame sa, že zmeny budú k lepšiemu. A výsledok? Nádej vyschne po prvom polroku, lebo zmena nastane, ale k horšiemu. Principiálne nikdy nemôžeme voliť dobro. Pravidlá sú postavené tak, že musíme vyberať iba menšie zlo. Nepomôže uváženejšie vyberať, nepomôže čítanie volebných programov, nepomôže poznať vyberancov. Len si pripomeňme trio okolo Huliaka. Systémovú chybu neobídeš, musíš ju odstrániť.
Preto ani súčasne zvolení poslanci princípy dané systémom neprekročili. Volili sme ich s nádejou, že potrestajú tých členov predchádzajúcej vlády, ktorí arogantnou tuposťou zapríčinili smrť viacej ako štrnástim tisícom spoluobčanom, ktorí štát totálne odzbrojili, ktorí ho na dlhé desaťročia zadlžili, ktorí ho nevýhodnou zmluvou odovzdali pod ešte tesnejšiu kuratelu okupantov s podstaty. O tom všetkom nás vyvolenci presviedčali ako o hotovej veci. Mali dôkazy, poznali cestu, šermovali zákonmi. Už pri zostavovaní vlády narazili a narážajú dodnes. Štyria vydierači a predchádzajúcimi stranami politicky sformovaný Ústavný súd ich drží za veľmi citlivé miesto a stláča ho podľa potreby opozície. Poslanci už nerokujú – jedni pískajú na píšťalkách, druhí si v kakofónii prijímajú zákony. Prvé náznaky sme zažili, keď sa rokovacou sálou ozývala siréna. Píšťalky sú nepochybne inovačný posun.
Čas potrebný na uvedenie sľubov do reálneho života už vypršal takmer celý a oni nesplnili nič. Ba čo je horšie, ako letná búrka sa blíži obdobie nových sľubov. Očakávali by sme, že poslanci budú pracovať vodne v noci, aby dobehli čo zameškali, aby splnili očakávania svojich voličov, aby mali nádej na ďalšie volebné obdobie. Výsledok? Pravý opak. Znížili si počet zasadnutí. Nebudú opravovať systém. Pustia sa do výchovy, obliekania a kozmetiky. Horalky vyriešili, plagáty nerešpektujú, alkohol nekontrolujú. No komu je lepšie.
Voličom, ktorým záleží na Slovensku, na Slovákoch, na slovenskej vlasti, sypú piesok do očí. A čo je horšie, podľa dnešného prieskumu nádej na volebné víťazstvo svitá stranám súčasnej opozície v pomere 47,5 : 39,1 pričom súzvuk budúcej proslovenskej politickej základne je opäť veľmi neistý. Strany narazia na predchádzajúce urážky a betónové egá.
Isté však je, že vlak idúci po tých istých koľajach príde do tej istej stanice. Zmena môže nastať iba ak zmení trasu. Nechápem ako zmýšľajú strojvodcovia. Vezú sa v jedálenskom vozni. Vyskakujú, pískajú, nadávajú si, osočujú sa navzájom, vydierajú, obchodujú. Nám zdôvodňujú vlastnú nemohúcnosť, vyhovárajú sa na nežičlivé okolnosti, ale o zmene trasy nepovedia ani slovo. Vraj nie je politická vôľa. Možno rátajú s tým, že opäť nastúpia hoc by to bolo aj do opozičného vagóna. Pre nich ešte lepšie. Plat majú rovnaký a zodpovednosť takmer nulovú.
Súčasné pravidlá nestanovujú zákonné kvórum pri ktorom sú voľby platné, neurčujú nároky na poslanca. Poslanec nezastupuje žiadneho voliča, ba nemusí sa zodpovedať ani strane. Nikto nemeria jeho výkon, nemá hmotnú ani trestnoprávnu zodpovednosť za prijatý zákon. Čerešničkou na poslaneckej torte je systémová bezmocnosť voličov. Ak sa aj preukáže, že konkrétny poslanec je nezodpovedný, nevychovaný, nevzdelaný, arogantný kretén s protištátnym konaním, mandát mu platí celé volebné obdobie.
Poslanca volíme my, poslanci volia vládu a všetci spoločne sa cítia správcami prírody, vlastne krajiny. Pre pokoj susedov upresňujú – Tejtokrajiny. Ak okamžite nezačnú pracovať na zmene volebných pravidiel v najširších súvislostiach, ďalšie voľby otvoria dvere dokorán práve tej nevychovanej čvarge bez škrupúľ, bez vedomostí, bez vyhranenia vlastného pohlavia, bez úcty k národu, bez oddanosti štátu.
.JPG)
.jpg)
