Strata národnej hrdosti, pomnoženie Judáša, Ibuprofénove zdravotníctvo, rytier Cifroš a rytier Slanina

Je pravda že pred rokom 1989 a ani po ňom sa nijak obzvlášť nepestovala u Slovákov národná hrdosť. Je pravda že aj zahraničné štvavé vysielačky vytvárali dojem Slovenskej národnej malosti na úkor vyzdvihovania vysoko demokratického systému na západe. Vplyvom takejto propagandy, či už zahraničnej alebo domácej sa mnohý boja či báli nahlas priznať že sú Slovákmi a k prebehnutiu na druhú stranu bol len krôčik. Ak si Slováci nevážia to čo majú, a neupevňujú to, stávajú sa ľahkou potravou pre iné národy. Samozrejme dlho sa pracovalo a pracuje na tom aby Slovenský národ bol rozpustený medzi okolitými národmi. A to sa môže ľahko stať, pokiaľ Slováci nebudú Slovákmi, teda nepôjdu svojou cestou. Špinenie, či hanobenie toho čo je slovenské, špinenie slovenských národovcov je len ďalšou formou odnárodňovania Slovákov. Nemám nič proti takzvanej importovanej demokracii zo západu, ktorú západ využíva len na to aby mohol riadne zarobiť, importovať svoje pravdy ktoré mu naženú vodu na mlyn, zotročiť bezduché masy a vyžmýkať z nich posledný grajciar.

Na jednej strane sa človek môže vybíjať v nezmysloch, ale na druhej strane sa bude musieť vrátiť, ku tomu svojmu, ku tomu čím je. Keď človek cestuje po Slovensku, je dosť smutné že nachádza sutiny mnohých zavretých fabrík zarastených burinou, kríkmi a stromami. Tieto zavreté fabriky boli snom i prácou našich otcov a dedov a celková malosť po roku 1989 ich zavrela. Prestali sme veriť v to naše a mysleli sme si ako to zapadne je dobré. Táto naša malosť spôsobila tú biedu, ktorá prišla po roku 1989. Iba viera v nás samých, lebo to čím sme si hľadá cestu smerom von, len tým čím skutočne sme, len to nás môže zachrániť. Nie opičenie sa po Nemcoch, Francúzoch a pod.

Pripomeňme si pôvodné slová slovenskej národnej hymny „Zastavme sa bratia“, ktoré nás nabádajú aby sme sa v nekonečnom zhone zastavili a vošli do svojej mysle, do svojho vnútra a tam premýšľali, kto sme a aká je naša skutočná cesta.

Nachádzame sa v období, keď súčasná vláda musí konsolidovať hriechy tej predchádzajúcej vlády. Ak by súčasná Slovenská vláda nekonsolidovala a prestála splácať svoje dlhy, tak by prišli západný dravci a roztrhali Slovenskú republiku na márne kúsky. A o to vlastne išlo predchádzajúcim vládam, zadlžiť Slovensko až po okraj a vystaviť ho smrteľnému nebezpečenstvu. Voliť si do vlády a parlamentu odrodilcov, judášov a zapredancov znamená prísť o svoju dedovizeň. Slovenská republika je to najlepšie miesto pre každého Slováka, vážme si ju a budujme ju k väčšiemu rozkvetu.

Je smutné že v časoch keď Slovenská republika bojuje o svoj život a s ňou väčšina Slovákov, sú tu aj taký ktorý myslia na kus žvanca a snažia sa zo zlej situácie vybiť čo najviac.

Zoberme si súčasných doktorov a medikov z ktorých 3600 podalo výpovede a urobili z väčšiny chorých na Slovensku svojich rukojemníkov a to len aby si vydobyli väčší plat ako je 5 tisíc euro. Ja si myslím že toto je niečo neslýchané!!! Veď prečo je na Slovensku toľko chorých. Lebo zdravotníctvo si neplný svoju úlohu. A keďže si ju neplní, tak za to neplnenie si pýta ešte vyšší plat!!! Ja som vždy považoval doktorov a učiteľov za tú lepšiu časť spoločnosti, ktorá sa snažila pomáhať aj v núdzi a aj vtedy keď dotyčný nemal čim zaplatiť. Je pravda, že celé zdravotníctvo sa vydalo nesprávnym smerom, ku veľkej drahote a ku málo efektívnemu liečeniu.

Skúsme sa pozrieť len na liečenie rakoviny, ako ju teda lieči súčasné zdravotníctvo. Ak včas zachytia u človeka že má rakovinový nádor, tak sa ho pokúsia liečiť chirurgicky a ten nádor mu vyoperujú. Samozrejme zhruba po dvoch alebo troch rokoch sa tomuto dotyčnému táto rakovina vráti, bohužiaľ už je v takom stave že nádor sa rozmnoží po celom tele a doktori spľasnú rukami a vyhlásia, že pacient je už neoperovateľný a nechajú ho zomrieť za hojného podávania ibuprofenu, lieku proti bolesti. Súčasné zdravotníctvo by sme mohli nazvať skutočne ako „Ibuprofénove zdravotníctvo“, teda zdravotníctvo ktoré nevie nič liečiť a na všetko podáva, teda liek proti bolesti. A za toto chcú doktori mať 5 tisícový plat? No nech sa na mňa nehnevajú, ale za takéto liečenie by som im dal minimálnu mzdu. A to ešte ako vysvetľuje pán Visolajsky že na liečbu rakoviny u jedného pacienta používajú liek za milión euro. Pán Visolajský vy neliečite, vy len predlžujete život. Bohužiaľ za nekresťanské peniaze.

Celé zdravotníctvo je v obrovskom rozklade, pretože nevie liečiť a navyše si nevie ani uznať základnú pravdu že nevie liečiť. Pokiaľ si neviete uznať základnú pravdu tak sa nepohnete z miesta. Je pravda že šafárenie v Slovenskom zdravotníctve nemá konca kraja, a to len kvôli tomu aby sa udržalo materialistické poňatie života.

Keď som bol dieťa, na dobrú noc mi čítali rozprávku a „Popolvarovi“ a jeho dvoch bratoch, ktorý sa volali, tuším „Cifroš“ a „Slanina“.  Podobne aj v našom zdravotníctve sú pasovaný takýto rytieri, teda rytier „Cifroš“ a rytier „Slanina“. A hneď vysvetlím prečo?

Ak by sme si opäť prečítali rozprávku o popolvárovi, tak nájdeme tam časť keď sa všetci traja rytieri vydali do sveta na skusy. Rytier „Cifroš“ zašiel po Bronzovú horu, rytier „Slanina“ zašiel po Striebornú horu a rytier „Popolvar“ sa dostal ku Zlatej hore a ešte o trochu ďalej.

Samozrejme, ak ste sa pri čítaný tohto článku dostali až sem, tak ste ako rytier „Popolvar“, pretože dostať sa až ku zlatej hore, znamená poznať a odhaliť všetky tajomstvá života. A keďže ste sa dostali až sem, tak Vám jedno tajomstvo života odhalím.

Použiť prvky ako „Bronzová hora, Strieborná hora alebo Zlatá hora“, znamená použiť skrytý symbolizmus. Každá z týchto hôr vyjadruje istú časť vašej mysle a istú duchovnú úroveň.
Bronzová hora súvzťaží z vašou vonkajšou vedomou mysľou, alebo aj z tuhým materializmom. Strieborná hora súvzťaží z vašou duševnú mysľou a teda vašou mentalitou. A konečne Zlatá hora súvzťaží z duchovnou mysľou, teda s úrovňou, kde sa nachádzajú odpovede na všetky otázky.
Naše súčasné zdravotníctvo sa nachádza niekde na úrovni bronzovej hory, kde vládne ťažký materializmus, a kde absolútne neberú v úvahu duchovné príčiny choroby.

Samozrejme Farma priemysel a rôzne výskumné laboratória berú do boja všetko čo môžu(všetky naše peniaze), aby uhájili svoj materialisticky svetonázor. Samozrejme čím viac peňazí leju do zdravotníctva, tým viac je isté že materialistický spôsob života bude čím ďalej menej obhájiteľný.

A teraz tá Pravda života. Každá choroba má svoju duchovnú príčinu a preto treba liečiť najprv na duchovnej úrovni a až tak postupovať ďalej. Ak sa lieči tak, že sa duchovná úroveň neberie do úvahy, tak sa choroba po čase vráti v ešte horšej podobe.

A to bohužiaľ súčasné zdravotníctvo momentálne zažíva znova zas na vlastnej koži a samozrejme aj pacienti ktorých lieči.

Čo povedať na záver. Slovenskému zdravotníctvu treba na záver zahrať už len pohrebnú pieseň, ako to bolo v jednom z posledných dielov seriálu 30 prípadov majora Zemana.
Tuším , ten diel sa volal “Poselství z neznáme země”.