O tom, prečo je potrebné skončiť s globálnou politikou organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Časť XIII. až XVI.

XXV.

Brusel ako hlavný strojca realizácie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva členských štátov EÚ „pandémiou“ koronavírusu. Koalícia nacistov a farmaceutického Kartelu pri založení Európskej únie prináša svoje jasné výsledky – nastoľovanie globálnej diktatúry je v plnom prúde. Národné vlády členských štátov EÚ sa nezmohli na žiadny odpor. Je to náhoda ?

Domnievam sa, že je potrebné vám, ústavným činiteľom, pripomenúť, že globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu bola dôsledne pripravovaná cez Európsku komisiu a celého štábu bruselských mandarínov. Významnou súčasťou tejto politiky je problém očkovania či vakcinácie obyvateľstva. Veľmi dôležitú, ba priam rozhodujúcu úlohu v príprave a spustení globálnej politiky boja proti určitému patogénu zohrala a zohráva Európska únia. Pripomeniem niektoré kroky EÚ.

Európsky parlament dňa 23.4.2018 prijal uznesenie, v ktorom v bode 18 sa píše, že „…s obavami konštatuje, že rastúca a rozšírená váhavosť voči očkovaniu dosiahla znepokojivých rozmerov kvôli rozsahu súvisiacich zdravotných dôsledkov spôsobených v členských štátoch: vzhľadom k užitočnosti očkovania ako nástroja prevencie žiada členské štáty, aby zaistili, že preočkovanosť bude rozšírená i mimo raného detstva a že sa bude na všetky skupiny obyvateľstva vzťahovať prístup spočívajúci v celoživotnom očkovaní.“ V bode 23 Európsky parlament „…odsudzuje rozširovanie nespoľahlivých, zavádzajúcich a nevedeckých informácií o očkovaní, ktoré sú ešte prehlbované mediálnymi spormi, senzuchtivosťou médií a zlou žurnalistikou, vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijímali účinné opatrenia a proti rozširovaniu týchto dezinformácií, aby ďalej rozvíjali osvetové a informačné kampane zamerané na obnovenie dôvery v očkovacie látky a aby zlepšili vzdelávanie a dialóg, predovšetkým zamerané na rodičov, vrátane vytvárania európskej platformy zameranej na zvýšenie miery preočkovanosti a na zabránenie tomu, aby sa zavádzajúce informácie ukázali ako účinné.

Ako sa dá celkom stručne okomentovať takýto postoj Európskeho parlamentu ?

Európska komisia predtavuje inštitúciu, ktorú si podľa svojich záujmov a na svoj osobnostný a politický obraz vytvára celá štruktúra nadnárodného lobingu na čele s farmaceutickým Kartelom. Ten, ako sa môžeme dozvedieť z knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ a z dokumentov Norimberského procesu, spoločne – v koalícií s nacistami – má rozhodujúci vplyv na fungovanie EÚ. EÚ sa nestala a nebola organizovaná na spôsob medzinárodnej organizácie ( spoločenstva ) nezávislých a suverénnych národných štátov. EÚ bola postupne sformovaná do nadnárodnej štruktúry, ktorá preberá kompetencie národných štátov a postupuje do podoby európskeho super štátu. Brusel, riadený farmaceutickým Kartelom, začlenil politických zástupcov národných vlád do svojich inštitúcií, rafinovaným spôsobom zbavil členské štáty vnútroštátnej tvorby vôle, založenej na občanoch ako zdroja štátnej moci, vymyslel europarlament ako aristokratickú inštitúciu pre výchovu moderných technokratov, bezvýhradne slúžiacich záujmom nadnárodných korporácií a teda minoritnej triede kapitalistov – globalistov.

Podľa názorov bruselských mandarínov na čele s Európskou komisiou, je v Európe a teda v rámci „združených“ členských štátov EÚ najlepšie konať na celoeurópskej úrovni, pretože iba týmto spôsobom sa vraj dajú efektívne riadiť celospoločenské procesy národných štátov a v jednotlivých oblastiach života obyvateľstva dosahovať významný pokrok. Došlo k tomu, že o všeobecných podmienkach života každej spoločnosti, ktoré mali ostať doménou pre politické aktivity samotných občanov v jednotlivých členských štátov, stále vo väčšej miere rozhodujú bruselskí mandaríni. Ústavné činitelia národných štátov a každá vládna moc sa bez problémov a odporu vládnutiu z Bruselu podriaďujú a prispôsobujú a tak vlastne plnia úlohy najskôr akýchsi „gubernátorov“ krajinného územia. Z proklamovanej charakteristiky štátu a štátnej moci ako demokratického a právneho štátu neostalo vlastne nič. Lokálne, národné sú zatracované a podriaďované globálnemu a globálne je podriaďované požiadavkám unipolárnej globalizácie. Takýmto spôsobom je posilňovaní moc nadnárodných korporácií v oblasti ekonomickej, technickej, finančnej, organizačno-administratívnej, politickej a podobne, na úkor vplyvu a moci vnútroštátnych iniciatív a samotných občanov.

Takáto zmena má potom neblahý vplyv na životy obyvateľstva členského štátu a jeho osud spojený s budúcnosťou. Ako ústavným činiteľom si dovoľujem pripomenúť, že vedome lavírujete medzi dvomi protichodnými procesmi. Na jednej strane bez rozmýšľania a s absolútnou dôverčivosťou spájate politiku vládnej moci s poznaním, že životným priestorom obyvateľstva SR je Európska únia a nič iné. Na strane druhej sa úplne vo všetkom podriaďujete rozhodnutiam bruselských orgánov a inštitúcií, v ktorých zástupcovia národných vlád a občanov majú svoje formálne kreslá, aby sa podporoval dojem o akejsi európskej demokracií. Tieto kreslá v skutočnosti predstavujú náhradu za odovzdanie vnútroštátnej tvorby vôle do Bruselu. Toto vaše lavírovanie vedie k veľmi negatívnym vplyvom na život obyvateľstva v SR.

Takýmto najčerstvejším príkladom podriaďovania sa politike Bruselu je vaše vášnivé presadzovanie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu na území SR. Škody, ktoré ste napáchali svojimi rozhodnutiami na obyvateľstve SR, sú nesmierne veľké a majú do činenia so zločinmi proti ľudskosti. Kde sa skrýva problém toho, že otázka ochrany zdravia a životov ľudí dostala svoju prioritu na nadnárodnej či globálnej úrovni a to na úkor národného prístupu, založeného na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením ? Už samotné fungovanie EÚ je dostatočne silným faktorom toho, že také nadštátne politické teleso má všetky predpoklady zvrátiť problematiku ochrany zdravia a životov ľudí pod svoju pôsobnosť. Lenže táto pôsobnosť sa vyznačuje úplne zvrátenou podobou. V čom spočíva ?

Významný pokrok a príspevok k celosvetovému zdraviu ľudí je založený na takej globálnej politike, ktorá je orientovaná výlučne na problematiku očkovania, ktorú, ako som to uviedol vyššie, Európska komisia má riešiť v rámci troch kľúčových pilierov. Na nadnárodnej a globálnej úrovni sa problematika očkovania pokladá za hlavný prínos k akémusi verejnému zdraviu, k celosvetovému zdraviu, k ochrane zdravia občanov, pretože celoživotné očkovanie má vraj podstatne posilniť imunitu človeka. Ťažko je možné predpokladať, že je to objektívny záver vedcov medicíny, keďže tomu nemôže veriť ani obyčajný človek so zdravým sedliackym rozumom. Najskôr je možné predpokladať, a obdobie „pandémie“ koronavírusu to potvrdilo, že zásadná a jednostranná orientácia na celoživotné očkovanie obyvateľstva planéty vychádza zo záujmov farmaceutického Kartelu – tak americkej ako aj európskej vetvy.

V konečnom dôsledku tieto záujmy súvisia s existenciou a záujmami minoritnej triedy kapitalistov aj s jej prisluhovačmi. Idea globálnej ochrany zdravia totiž plní nielen úlohu spojenú s propagandou podpory imunitného systému každého človeka, aj aj úlohy, ktoré súvisia s predstavou minoritnej triedy kapitalistov o potrebe „reformy“ globálneho kapitalizmu. K pochopeniu samotnej „reformy“ bude postačovať, ak sa dôkladne zoznámite s takou politikou, ako je naznačovaná v rámci Veľkého resetu z prostredia Svetového ekonomického fóra, v ktorom personálne svoje miesta zaujmú vždy iba mocní a bohatí a ich prisluhovači.

Čo trápilo a trápi samotnú EÚ, štátnu administratívu USA, farmaceutický Kartel, Svetovú zdravotnícku organizáciu, Svetovú banku a ich rôzne privátne skupiny ponerizovaných – zlom nasiaknutých šudí ? To, čo oficiálne deklarovali a deklarujú inštitúcie EÚ – veľká váhavosť obyvateľstva voči očkovaniu. Z tohto dôvodu si potom rôzne nadnárodné štruktúry vytýčili zámer riešiť problém zdržanlivého prístupu k očkovaniu. Oficiálne zdržanlivý prístup ľudí k očkovaniu v extrémne veľkom rozsahu má svoju objektívnu prekážku. Touto prekážkou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci personálneho vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením. Vydaním lekárskej správy s doporučenou terapiou sa zakladá v každom jednom prípade na individuálnej anamnéze a na klinickom vyšetrení a preto nemôže súvisieť so žiadnymi číslami z úrovne globálnej politiky. Váhavosť voči očkovaniu sa nedá cez personálny vzťah lekár – pacient s klinickým vyšetrením odstrániť !

Takže pre EÚ a jej partnerov je tu otázka, ako obísť či významne oslabiť objektívnu prekážku v zdržanlivosti k očkovaniu. Riešenie sa už dávnejšie našlo a od začiatku roka 2020 sa mohlo uviesť aj do „prevádzky“. Nástrojom k celosvetovému očkovaniu v mene záchrany zdravia a životov ľudí sa stal neviditeľný nepriateľ ľudstva: nebezpečný patogén, ktorý svojou neúnavnou silou prispieva k vzniku pandémie. A tak Európa a ľudstvo dostalo od ponerizovaných politikov do vienka „pandémiu“ koronavírusu, aby boli vytvorené podmienky pre testovanie, očkovanie, prijímanie reštrikčných opatrení vrátane kontroly obyvateľstva a aby sa úspešne rozbehla „reforma“ globálneho kapitalizmu.

Všimnite si, vážení ústavní činitelia, čo ste spôsobili v našej spoločnosti. Pod vedením tých, ktorí sa inštalovali do pozícií záchrancov zdravia a životov ľudí, ste do všeobecných podmienok života našej spoločnosti zaviedli – inštalovali – „pandémiu“ určitého patogénu – v tomto prípade koronavírusu ako jiečoho, čo tu už ostane natrvalo ako pandémia, pričom sa môže meniť patogén. Aby takýto nástroj na prekonanie objektívnej prekážky k masovému očkovaniu ako pandémia, nebolo možné zo života každej národnej spoločnosti len tak jednoducho odstrániť, tak Gatesova Globálna rada pre sledovanie pripravenosti nariadila národným vládam organizovať simulačné cvičenia a určiť celonárodného vodcu, ktorý bude mať neobmedzené právomoci v súvislosti s pandémiou a bojom proti nej. Cez simulačné cvičenia a cez organizovaný boj proti „pandémii“ koronavírusu bol celý systém zdravotníctva a poskytovania zdravotnej starostlivosti zanesený a zahltený príkazmi, nariadeniami, opatreniami, ktoré umožnili regulovať hru s pandémiou v prospech vakcinácie obyvateľstva planéty a teda v prospech farmaceutického Kartelu a celej minoritnej triedy kapitalistov.

„Pandémia“ ako taká bola za obdobie rokov 2020 – 2022 „úspešne“ včlenená do životných podmienok mnohých národných štátov a je už na tvorcoch globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, aké patogény budú verejnosti predstavené ako nebezpečné. Európsky parlament, podobne ako Európska komisia, už v apríli 2018 roku vidia užitočnosť očkovania ako nástroja prvencie, hoci nešpecifikovali, proti akým chorobám či ako ochrana zdravia vôbec. Dôležité je v skutočnosti to, že samotná „pandémia“ a sňou spojená vakcinácia obyvateľstva je bez akýchkoľvek problémov vyňatá z poskytovania zdravotnej starostlivosti založenej na uvedenom personálnom vzťahu a stáva sa doménou globálnych hráčov, ktorí chcú vládnuť nad národnými vládami. Za toto vyňatie zo systému bežnej zdravotnej starostlivosti a za podporu takéhoto kroku v rokoch 2020 – 2022, ste ako ústavní činitelia bezprostredne zodpovední.

Európsky parlament v svojom uznesení požadoval od členských štátov, aby zaistili, že preočkovanosť bude rozšírená na všetkých obyvateľov krajiny a predovšetkým, že obyvateľstvo má podliehať požiadavke celoživotného očkovania. Ak som už spomínal, že vyhlásenie a organizovanie pandémie je v rukách globálnych hráčov, tak si treba uvedomiť, kto je na takejto politike najviac zainteresovaný. Rozhodne sú v tom zainteresovaní všetci dôležití hráči farmaceutického Kartelu a predstavitelia globálneho kapitálu. Domnievam sa, že požiadavka Európskeho parlamentu vo vzťahu k členským štátom EÚ, týkajúca sa celoživotného očkovania, mala byť predmetom veľmi zodpovedného celospoločenského posúdenia a rozhodovania, v ktorom sme ako občania mali mať rozhodujúce slovo. Nič také sa nestalo, pretože dôležité otázky života spoločnosti sa pred verejnosťou ukrývajú. Z môjho pohľadu si mohla naša spoločnosť včas vysvetliť požiadavky z nadnárodnej úrovne a prijať rôzne opatrenia, vrátane legislatívnych, k tomu, aby bolo zamedzené presadzovať ideu ochrany zdravia a životov obyvateľstva na priorite globálnych usmernení, nariadení a výmyslov. Na svojej strane, teda na strane národnej vlády sme sa totiž mohli oficiálne oprieť aj o také dokumenty, ako je Charta ľudských práv a Zmluva o fungovaní EÚ.

Najskôr však pokladám za potrebné vrátiť sa k uzneseniu Európskeho parlamentu v bode 23. V tomto bode uznesenie má dve časti: najprv Európsky parlament niečo odsudzuje a na základe jeho „skvelej analýzy“ členské štáty k niečomu vyzýva. V prvej časti bodu 23 Európsky parlament odsudzuje rozšírovanie nespoľahlivých, zavádzajúcich a nevedeckých informácií o očkovaní. Je to neprirodzené a nezodpovedné stanovisko parlamentu, ktoré ukazuje či potvrdzuje, že to nemá nič spoločného so systémom bežnej zdravotnej starostlivosti, ktorý je založený na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením. Tento systém je základom ochrany zdravia a ťivotov ľudí. Chápem to tak, že to, čo sa zo strany parlamentu odsudzuje, má čo do činenia s voľne dostupnými liekmi, ktoré môžu či sú aj predmetom mediálnych reklám, čo zanmená, že nie sú liekmi, ktoré sa uvádzajú v lekárskych správach a sú založené na kompletnej anamnéze pacienta a na klinickom vyšetrení.

Postoj Európskeho parlamentu je podobný, ako keby prijal politické uznesenie, v ktorom stojí, že odsudzuje rozširovanie nespoľahlivých a nevedeckých informácií týkajúcich sa nejakého tovaru, ktorý je ponúkaný na predaj a zákazníci si k nemu nevytvorili dostatočne kladný vzťah mať takýto výrobok – tovar – k dispozícií. To, čo je mimo lekárskeho predpisu a čo je voľnopredajné ako určitý liek, to sa nemá stať predmetom záujmov EÚ či národných vlád. Ak sa otázka očkovania stala predmetom záujmu EÚ a jej inštitúcií, znamená to, že voľný trh je deformovaný, pretože sa hľadajú všetky potrebné opatrenia k tomu, aby masovým očkovaním bolo možné výrazne presadiť na použitie tovar – vakcíny, ktorými farmaceutický Kartel sa chce za každú cenu presadiť. Dnes už vieme, že tá cena je veľmi vysoká, pretože obetí globálnej politiky boja proti „pandémii“ koronavírusu je veľa.

Je viac ako jasné, že predaj jeho výrobkov vo veľkom štýle organizovala EÚ na čele s Európskou komisiou. Takáto globálna politika organizovania permanentného testovania a očkovania nemá nič spoločného s problematikou skutočnej ochrany zdravia a životov ľudí či s otázkami verejného zdravia. Je to evidentná snaha za každú cenu riešiť požiadavky a záujmy farmaceutického Kartelu a teda hľadať nástroje a prostriedky, ako k tomu donútiť obyvateľstvo, aby neváhalo permanentne užívať výrobky Kartelu, ktoré majú vraj zaručiť určitú prevenciu zdravia. Lenže ako je možné získať množstvo zaujímavých informácií za obdobie minimálne dvoch rokov, tak je potrebné konštatovať, že masová vakcinácia obyvateľstva národných štátov žiadnu otázku prevencie či posilňovania imunity ľudského organizmu vôbec neriešila, ale priniesla ľuďom katastrofálne zdravotné problémy a množstvo úmrtí.

O očkovaní, ktoré prišlo po vyhlásení „pandémie“ koronavírusu, sa vôbec nešírili nespoľahlivé, zavádzajúce a nevedecké informácie, ale skôr varovné a pravdivé. Váhavosť obyvateľstva voči očkovaniu a teda voči kúpe a použitiu voľnopredajných injekcií mimo lekárskych správ v každom individuálnom príbehu o ochrane zdravia, bola prekonaná nastoľovaním prvkov a prostriedkov globálnej diktatúry, ktorú realizovali verní služobníci globálnych elít – národné vlády. V tomto smere ste si vzorne plnili dané úlohy ako ústavní činitelia. Stručná rekapitulácia vyzerá takto: Na globálnej úrovni a na čele s farmaceutickým Kartelom sa nemohli akosi zmieriť s tým, že existuje rozšírená váhavosť obyvateľstva voči očkovaniu, ktoré bolo organizované mimo bežného systému poskytovania zdravotnej starostlivosti. Táto váhavosť obyvateľstva obrala určitú skupinu kapitalistov o možnosť prísť k ďalším ziskom. Ďalší veľkí globálni kapitalisti tužili a tužia po tom, ako využívať masovú a permanentnú vakcináciu aj v prospech iných cieľov minoritnej triedy kapitalistov a ich prisluhovačov. Názorným príkladom je organizovanie a presadzovanie plánu Veľkého resetu pod vedením Svetového ekonomického fóra.

Ako som už spomínal, objektívnu prekážku v zdržanlivosti k očkovaniu bolo možné obísť len cez taký nástroj, ako je oživenie nebezpečného patogénu, ktorý pomôže prispieť k vyhláseniu pandémie. Pandémia koronavírusu predstavuje nástroj, ktorý nutí obyvateľstvo, aby sa vzdalo váhavosti voči očkovaniu. Lenže ani vyhlásená „pandémia“ koronavírusu nemôže celkom dobrovoľne a zo svoje podstaty váhavosť voči očkovaniu zbúrať ako betónový oporný múr. Globálni hráči vopred vedeli s vedia, že „pandémia“ koronavírusu musí byť presasdzovaná, ako ruka v ruke, spoločne s prvkami a prostriedkami globálnej diktatúry. V rámci globálnej diktatúry národné vlády boli a sú zodpovedné za to, aby všeobecné životné podmienky obyvateľstva boli zmenené a upravené tak, aby účinne fungoval strach z koronavírusu a strach z represálií štátnej moci. Na masovú a permanentnú vakcináciu a na použitie prvkov a prostriedkov globálnej diktatúry sa farmaceutický Kartel už dávno pripravoval. Toto tvrdenie okrem iného zakladám aj na tom, že si už vopred zabezpečil určitú beztrestnosť za svoje činy a že časť činov, spojených s „pandémiou“ koronavírusu, bola delegovaná na národné vlády.

V druhej časti otázky č. 23 Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu a členské štáty EÚ, zastúpené národnými vládami, aby s ohľadom na zdržanlivý prístup obyvateľstva určitým spôsobom rázne konal. Inak napísané, štátna moc má konať tak, aby zabezpečila pomoc farmaceutickému Kartelu v predaji a používaní jej výrobkov na poli takzvaných vakcín. Aké aktivity si každá národná vláda mala osvojiť, rozvinúť a presadzovať ? V prvom rade mali členské štáty prijať účinné opatrenia zamerané na boj proti dezinformáciám, aby sa do vedomia obyvateľstva nemohli dostať nespoľahlivé, zavádzajúce a nevedecké informácie o očkovaní. Táto požiadavka Európskeho parlamentu je nerozumná, nelogická, zavádzajúca a jednoznačne patrí medzi totalitné praktiky, ktorými v skutočnosti môže disponovať nedemokratická štátna moc. Na čom sa zakladá toto moje tvrdenie ?

Vládna moc nie je v žiadnom prípade podriadená farmaceutickému Kartelu a ani žiadnemu inému nadnárodnému telesu ( korporácií ). Vládna moc sa preto nesmie pasovať do rolí nákupcov a predajcov vakcín a z tohto dôvodu organizovať masovú mediálnu kampaň a používať prvky a prostriedky globálnej diktatúry. Ak sa tak za predchádzajúcich niekoľko rokov aj v skutočnosti praktizovalo, tak to znamená, že vládna moc sa pasovala do úlohy autoritatívneho rodiča, ktorý vie, čo je dobre pre jeho dieťa – obyvateľstvo – a ktorý si vynucuje rešpektovať túto autoritu, čo pre dieťa znamená, že nesmie váhať a podľa predpisov vládnej moci má prijímať očkovanie, ponúkané v rámci voľného predaja dostupných liekov.

Vládna moc nesmie rozvinúť boj proti dezinformáciám, pretože jej úloha, ako štátnej moci, je v niečom inom. Vládna moc so svojimi vládnymi vyhláseniami a vládnymi stanoviskami predstavuje iba jeden jediný diel ( výsek dielu ) z celého interpretačného kruhu mnohých iných názorov z pozícií mnohých iných subjektov, ktoré sa otázkami vedy o medicíne, o verejnom zdraví, o imunitnom systéme či poskytovaní rôznych služieb starostlivosti založenej na určitej prevencií a ochrany zdravia, založeného na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením, zaoberajú. Úlohou vládnej moci nie je z pozície sily potlačiť napríklad 90% rôznych subjektov z interpretačného kruhu, ktorí sa môžu a majú ochotu svojim dielom na práci interpretačného kruhu podieľať.

Z obdobia klasického liberalizmu je známy tento princíp, ktorý sa v súčasnosti ani nepripomína: vládna moc je povinná realizovať verejné zdôvodnenia svoje politiky do rúk svojim občanom ! Verejné zdôvodnenie politiky vládnej moci sa teda vyznačuje tým, že predkladá verejnosti svoje oficiálne vysvetlenia či svoj prevládajúci výklad k rôznym otázkam života spoločnosti. Verejné zdôvodnenia politiky vládnej moci však nemôžu predstavovať jednostrannú záležitosť a teda môžu a majú byť predmetom slobodného odkomunikovania rôznych informácií, myšlienok, názorov o verejných politických otázkach medzi samotnými občanmi ako aj medzi občanmi a ich volenými zástupcami. Znamená to, že samotní občania sa nesmú a nemôžu stať rukojemníkmi vládnej moci, pretože ich občianskou povinnosťou podľa práva nie je iba pritakávať oficiálnym vysvetleniam či prevládajúcim výkladom rôznych politických otázok.

Existuje množstvo faktov o tom, že počas rokov 2020 až 2022 vládna moc robila všetky potrebné opatrenia k tomu, aby občania sa naučili – boli donútení, že ich občianskou povinnosťou je iba opakovať jej oficiálne vysvetlenia či prevládajúci výklad k problematike „pandémie“ koronavírusu. Ak občan pochybuje o pravdivosti a platnosti oficiálnych vysvetlení či prevládajúcich výkladov vládnej moci v otázkach „pandémie“ koronavírusu, tak je možné, že šíri poplašné správy, nepravdivé informácie a podobne. Čo pre vás, ako ústavných činiteľov, z toho vyplýva ? Že vládna moc má za povinnosť rešpektovať princíp klasického liberalizmu: organizovať verejné zdôvodnenia svojej politiky, pričom má vytvárať podmienky k odkomunikovaniu si s občanmi jej oficiálnych vysvetlení či prevládajúcich výkladov k rôznym verejným témam, vrátane „pandémie“ koronavírusu.

Tento klasický princíp liberalizmu vedie k záveru, že žiadna národná vládna moc si nesmie dovoliť zo svojej pozície ( ako štátnej moci ) organizovať boj proti dezinformáciám. Z hľadiska poznávacích procesov a schopnosti je to nezmysel, ktorému každá vládna moc prisudzuje veľkú dôležitosť a na základe toho robí opatrenia aj na legislatívnej úrovni. Z hľadiska praktickej politiky boj proti dezinformáciám patrí už do oblasti totalitárnych praktík vládnej moci. Vám, ústavným činiteľom, si dovolím pripomenúť jeden konkrétny príklad z dielne MZ SR ešte pod vedením ministra Krajčího, ktorý požiadavku boja proti dezinformáciám pokladal za veľmi dôležitú súčasť práce ním riadeného ministerstva.

Ak minister zdravotníctva podá nejaké oficiálne vládne vysvetlenie či prevládajúci výklad, napríklad k „pandémii“ koronavírusu, tak je to pravdivé, zásadné, neoddiskutovateľné a hodné plného rešpektovania. Ak nejaký občan vo vzťahu k uvedeným vyhláseniam povie – prejaví svoj vlastný názor, tak môže očakávať, ak názor vedie k odmietaniu očkovania či k nabádaniu k občianskej neposlúšnosti, že môže byť braný na poriadkovú či trestnú zodpovednosť. Stalo sa, že minister zdravotníctva SR znepokojovali informácie publikované prostredníctvom internetovej stránky Bádateľ, pretože tie sú podľa neho v rozpore s oficiálnymi či prevládajúcimi výkladmi vládnej moci o „pandémii“ koronavírusu. Z jeho iniciatívy bolo podané trestné oznámenie aj so zdôvodnením, že informácie na stránke Bádateľa môžu u obyvateľstva vyvolať znepokojenie či vážne obavy a sú vraj v rozpore so skutočnosťou a bez odborných a vedeckých podkladov.

Takýto naznačený spôsob práce vládnej moci sa vôbec nesmie dostať na svetlo sveta. A predsa aj v tomto roku – roku 2022 – vládna moc v súvislosti so začatím špeciálnej vojenskej operácie Ruskej federácie na území Ukrajiny, si dovolila zastaviť prevádzku niekoľkých internetových denníkov. Dôvody k tomuto rozhodnutiu sú rovnaké: nikto z občanov či rôznych iniciatív nesmie nabúrať či protirečiť oficiálnym vysvetleniam či prevládajúcim výkladom vládnej moci v otázkach vojny na Ukrajine. Vysvetlenia vládnej moci, súkromných mediálnych skupín a verejnoprávnej RTVS sú dostatočne pravdivé a každý je povinný ich rešpektovať. Sloboda názoru a prejavu zo strany občanov, ak je v rozpore s obsahom oficiálnej pravdy, môže byť braná až na trestnú zodpovednosť či rozhodnutia súdov.

Vážení ústavní činitelia, pripomenul som vám, že z hľadiska: a) interpretačného kruhu, rovnako ako b) z hľadiska rešpektovania princípu klasického liberalizmu o povinnosti vládnej moci podávať verejné zdôvodnenia svojej politiky a teda zabezpečenia potreby jej odkomunikovania zo stranou občanov SR, nie je možné, aby vládna moc cieľavedomé a otvorene presadzovala politiku boja proti dezinformáciám. V politike v skutočnosti ide o také konanie, ktoré sa vzťahuje k záväznému usporiadaniu všeobecných záležitosti spoločnosti – národa, týkajúcich sa všetkých ľudských bytosti v ich vzájomnom súžití. Čo je na tomto tvrdení ( definícii ) najdôležitejšie ? Ako sa deje – pripravuje, organizuje – záväzné usporiadanie všeobecných záležitosti spoločnosti !!! V našom konkrétnom prípade ide o presadzovanie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. A dialo sa to tak, že bola nastolená prísna vládna autoritatívna kontrola a dohľad nad obyvateľstvom krajiny a ich aktivitami v rôznych oblastiach života spoločnosti. Tomuto nastoleniu prísnej vládnej autoritatívnej kontroly a dohľadu veľmi významne pomáhal organizovaný boj proti dezinformáciám.

Ako ústavní činitelia ste povinní zabezpečiť, aby sa nerešpektovali požiadavky EÚ na organizovanie politiky boja proti dezinformáciám a aby sa takáto politika z pôsobnosti vládnej moci ukončila a to definitívne. Mimo hľadiska, uvedených vyššie pod bodmi a) a b) existuje, ak neberieme momentálne do úvahy Ústavu SR, aj iné hľadisko, ktoré sa skrýva v dokumente s názvom „Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach.“ Prečo vám pripomínam tento dokument ? Pretože globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, tak, ako sa organizoval a presadzovala vo svete a v Slovenskej republike, bezohľadne pošliapala celé znenie preambuly tohto dokumentu a mnohé jeho časti a články.

Musím vám pripomenúť, že „Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach“ štáty, ako zmluvné strany Paktu, uznali, že jednotlivec ako ľudská bytosť, je povinný usilovať sa rozvíjať a dodržiavať práva uznané v uvedenom Pakte. Z toho vyplýva, že občan sa nemôže stotožniť s takou vládnou politikou, ktorá je namierená proti ľudskému spoločenstvu a jeho slobodám a právam. Plniť si povinnosť – usilovať sa rozvíjať a dodržiavať práva, je niečo, čo nemôže a nesmie vládna moc alebo iný subjekt nazvať poplašnou správou či dezinformáciami.

V časti I, článku 1 Paktu je zdôraznené, že všetky národy majú právo na sebaurčenie. Na základe tohto práva je potom stanovené, že slobodne si určujú svoj politický štatút a slobodne uskutočňujú svoj hospodársky, sociálny a kultúrny vývoj. Sami, aspoň v duchu, môžete uznať, že v našej západnej civilizácií národné štáty strácajú svoju suverenitu, pričom dobrým príkladom je práve EÚ, ktorá strate suverenity významne pomáha. Medzinárodný Pakt sa porušuje aj v časti II, článku 2, ods.1, podľa ktorého štáty sa zaviazali rešpektovať občianske a politické práva, uznané v Pakte všetkým jednotlivcom a to bez akéhokoľvek rozlíšenia.

U jednotlivcov štát nesmie rozlišovať podľa rasy, farby, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu. Odstavec 1 článku 2 má však aj ešte jedno určenie: jednotlivcov na svojom území nesmie štát rozlišovať aj podľa „iného postavenia.“ V súvislosti s „pandémiou“ koronavírusu a teda s nastolením testovacieho a očkovacieho režimu, došlo k tomu, že štát iniciatívne začal jednotlivcov organizovať, triediť, usmerňovač, kontrolovať, pokutovať a podobne, a to podľa iného postavenia – zásady účasti na ochrane zdravia. Štát v prípade „pandémie“ koronavírusu zrušil rozlišenie jednotlivcov vo vzťahu k slobodám podľa farby, rasy, pohlavia a ďalších uvedených znakov a vyhradil si, celkom svojvoľne a zámerne, právo regulovať občianske a politické práva rozlišovaním podľa iného určenia – zásady účasti na ochrane zdravia. Išlo o permanentnú kontrolu zdravia, spojenú s prísnymi podmienkami pre účasť jednotlivcov v jeho rôznych životných situáciách a aktivitách.

Porušuje sa aj ods. 3, článku 2, časti II uvedeného Paktu. Podľa Paktu sa každý štát zaviazal zabezpečiť ktorejkoľvek osobe, ktorej práva alebo slobody, uznané v Pakte, boli porušené, účinnú ochranu !!! Táto účinná ochrana nebola zo strany štátu nikomu poskytnutá. Namiesto nej totiž štát pre dodržiavanie podmienok svojho rozlíšenia prijal represívne opatrenia vo vzťahu ku každému jednotlivcovi, ktorý zásadu „ochrany zdravia“ pre rozlíšenie jednotlivcov nebude rešpektovať. Porušuje sa aj odsek 2, článku 2, časti II, nakoľko v tomto prípade existuje záväzok, že štát má schváliť iba také zákonodarné alebo iné opatrenia, potrebné k tomu, aby sa uplatnili práva uznané v Pakte. Zaujímavý je odstavec 1, článku 4, časti II. Štát môže prijať opatrenia, ktoré zmierňujú záväzky podľa Paktu, ak je to za mimoriadnej situácie, ktorá je úradne vyhlásená, ohrozený život národa. V našom prípade je veľmi otázne, či bol ohrozený život národa vzhľadom na propagovanú „pandémiu“ koronavírusu, ktorá bola vyhlásená z globálnej úrovne, mimo štátnej moci a bez preskúmania výsledkov lekárskych štatistík zdola – od našich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, založenej na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením.

V tejto súvislosti je však dôležité to, že opatrenia zmierňujúce záväzky štátu podľa paktu neznamenajú diskrimináciu podľa vyššie uvedených znakov. Mimoriadnej situácie, ktorá je úradne vyhlásená, štát môže prijať opatrenia k zmierneniu jeho záväzkov podľa Paktu, ale musí byť splnená podmienka, že nepôjde o diskrimináciu podľa už uvedených znakov a teda ani z dôvodov takého rozlíšenia, ako je dôvod „ochrany zdravia.“ Pripomínam, že sa nedodržiaval ani článok 17, ods. 1, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť. Toto všetko súvisí, z globálneho pohľadu, s minoritnou triedou kapitalistov v prvom rade a s jej prisluhovačmi, ktorí si dovolili a dovoľujú globálne riadiť národné štáty, aby sa podvolili politike boja proti „pandémii“ koronavírusu a teda ich plánom na nastolenie permanentného očkovacieho režimu. Ich úsilie neutícha ani v týchto dňoch, keď píšem túto časť svojej eseje – dnes je už 5.júla 2022.

Pre posúdenie toho, čo pod vašim vedením, ako ústavných činiteľov, pri presadzovaní globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu vystrájala vládna moc, je veľmi dôležité všimnúť si zásadný článok 19 uvedeného Paktu. Tento článok má toto znenie:

1. Každý má právo zastávať svoj názor bez prekážky.

2. Každý má právo na slobodu prejavu; toto právo zahŕňa slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky každého druhu, bez ohľadu na hranice, či už ústne, písomne alebo tlačou, prostredníctvom umenia alebo akýmikoľvek inými prostriedkami podľa vlastnej voľby.

3. Užívanie práv uvedených v odseku 2 tohto článku nesie so sebou osobitné povinnosti a zodpovednosť. Môže preto podliehať určitým obmedzeniam, tieto obmedzenia však budú len také, aké ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné: a) na rešpektovanie práv alebo povesti iných; b) na ochranu národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku alebo verejného zdravia alebo morálky.

Tento článok – článok 19 – má mimoriadnu dôležitosť. Ako ústavných činiteľov si vás dovoľujem informovať, že Výbor OSN pre ľudské práva na svojom 102. zasadaní v Ženeve v dňoch 11.7 až 29.7.2011 prijal k článku 19, uvedeného vyššie, dokument, ktorý má názov „Všeobecná pripomienka č. 34“, ktorá je pre nakladanie so slobodu názoru a slobodou prejavu zo strany štátu veľmi dôležitá, pretože predstavuje jasný výklad či usmernenie, ako štát má a môže postupovať. Týchto všeobecných pripomienok Výboru OSN pre ľudské práva je viac ako štyridsať. Ak si dáte urobiť ich podrobnú analýzu, nemalo by byť problémom, aby ste ako ústavní činitelia prijali definitívne rozhodnutie, že boj vládnej moci proti dezinformáciám je niečo, čo je nadprácou v prospech globálnych, nadnárodných štruktúr, politický, ekonomický či privátne organizovaných.

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a k tomu v záujme ochrany slobody názoru a slobody prejavu prijatý dokument „Všeobecná pripomienka č. 34“ predstavujú právne dokumenty, ktoré by ste ako ústavní činitelia mali ovládať a, samozrejme, uplatňovať aj v praxi. Dovolím si konštatovať, že v náväznosti na Ústavu SR a na uvedené dokumenty by zo strany vládnej moci, aj na čele s vami, by nebolo možné presadzovať globálnu politiku boja proti „pandémii“ koronavírusu, vrátane testovacie a očkovacieho režimu. Veľmi hrozivo vyzerala a vyzerá požiadavka Európskeho parlamentu, aby členské štáty EÚ zabránili tomu, aby sa zavádzajúce informácie o očkovaní ukázali ako účinné.

Okrem boja proti dezinformáciám Európsky parlament požadoval od členských štátov EÚ, aby rozvíjali osvetové a informačné kampane, zameraní na obnovenie dôvery v očkovacie látky. Takéto kampane zo strany vládnej moci boli organizované výlučne v duchu už spomínanej globálnej politiky a teda v duchu vládneho oficiálneho vysvetlenia či prevládajúceho výkladu k otázkam „pandémie“ koronavírusu. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že žiadna inštitúcia EÚ sa nemá čo miešať do poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci jej bežného systému, založeného na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením. Ak sa EÚ do toho mieša, potom to znamená, že požaduje, aby národné vlády členských štátov organizovali boj proti „pandémii“ koronavírusu pod hrozbami štátnej moci a všetkých obyvateľov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti donútili k poslušnosti a k poddaniu sa novým požiadavkám, ktoré pomôžu naplniť záujmy globálnych štruktúr na čele s farmaceutickým Kartelom. Každý z nás, obyvateľov SR, by si mal postaviť otázku: Ako je možné liečiť všetko obyvateľstvo členských štátov EÚ len na základe toho, že si to vymysleli , požadujú a z mocenských pozícií presadzujú bruselskí mandaríni ? Je to prístup hodný „ošetrovateľov“ hospodárskych zvierat. Lenže mi sme skutoční ľudia, ktorí majú svoje individuálne príbehy o svojom zdraví a o jeho ochrane a žiadna moc toto nesmie napadnúť, zrušiť a neakceptovať !

Koniec časti XIII.

Pokračovanie v časti XIV.

Dušan Hirjak

Ani teraz sa nehovorí o tom, že organizovaný boj proti „pandémii“ koronavírusu predstavuje realizáciu globálnej ( nadnárodnej ) politiky, ktorá postupne zbavuje členské štáty EÚ štátnej suverenity. Časť XIV.

Najmenej od roku 2017 sa postupne posilňujú politické vízie, ktoré „vyrába“ EÚ na čele s Európskou komisiou, aby sa pripravilo a presadilo prekonanie zdržanlivého prístupu obyvateľstva v Európe a vo svete k očkovaniu a to na globálnej úrovni. Nemám pochybnosti o tom, že farmaceutický Kartel hral a hrá rozhodujúcu úlohu v tom, čo sa naplánovalo a čo sa doteraz v sfére očkovania obyvateľstva v Európe a vo svete realizovalo. Keď politické vízie na úrovni EÚ boli schválené v mesiaci apríli 2018, znamená to, že ich pripravovala v plnom prúde už nejaký ten rok či viacej rokov späť. Aj keď som spomenul rok 2017, tak ten predstavuje iba ďalší krok vpred z globálnej úrovne, pretože v tomto roku ( v máji ) ministri zdravotníctva schválili rezolúciu o posilnení imunizácie obyvateľstva vakcínami.

Netreba zabúdať, že už v roku 2010 Rockefellerova nadácia vydala významný dokument, ktorý predpovedal to, čo sa má stať neskôr a čo sa v rokoch 2020 – 2022 aj odohrávalo. Ozaj, ako je možné, že jasné náznaky toho, čo sa pripravuje, sa nepodarilo identifikovať ani druhou a ani treťou vládou Róberta Fica ? Je to náhoda, nedopatrenie, neschopnosť alebo vedomé konanie vládnej moci, aby sa udalosti a procesy v spoločnosti diali tak, ako to požaduje globálny kapitál ? Aj pred samotným ohlásením „pandémie“ koronavírusu sa odohrali na globálnej úrovni rôzne „zaujímavé“ podujatia. Jedným takýmto podujatím bolo organizovanie Globálneho vakcinačného samitu pod vedením EÚ v septembri 2019. Vtedy už naša vládna moc mala otvorene reagovať na to, čo sa chystá a otvoriť k tomu celospoločenskú diskusiu. Čo je zarážajúce na tom všetkom, čo sa týka úsilia EÚ na čele s Európskou komisiou a spolupráce s politickými dobrodruhmi, ktorí si prisvojili ( bez ničoho nič ) právo posunúť ochranu zdravia a životov mimo zaužívanej lekárskej praxe a na vyššiu – nadnárodnú či globálnu úroveň ?

Zarážajúce je to, že vládna moc na Slovensku, členského štátu EÚ, ani pri existencií rôznych už mnou spomínaných a ďalších dokumentov a aktivít zo strany Bruselu, nedokázala objektívne a rozumne posúdiť, k čomu vedie globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, založená na reštrikčných opatrenia, ústavných práv a slobôd, na permanentnom testovaní obyvateľstva a nastolením permanentného očkovacieho režimu v Európe a vo svete. Z toho potom vyplýva, že vládna moc v SR ani nemala záujem uvedený nastupujúci trend začať ovládať obyvateľstvo národných štátov z globálnej úrovne, globálneho pohľadu globálnych hráčov zodpovedne odkomunikovať s občanmi a prijať opatrenia na podporu ochrany zdravia a životov ľudí z hľadiska národných záujmov. Bolo potrebné sa postaviť proti tomu, aby tvorcovia verejnej politiky – ako globálne nepolitické subjekty – presadzovali a požadovali stratégiu liečby obyvateľstva v Európe a vo svete v rámci permanentnej a masovej testovacej a očkovacej kampane ( očkovacieho režimu ) podľa globálneho princípu „jedna veľkosť pre všetkých.“

V dnešnej dobe už celkom jasne si uvedomujeme, že presadzovanie stratégie liečby „jedna veľkosť pre všetkých“ vedie ku katastrofálnym dôsledkom v životných podmienkach obyvateľstva národných štátoch. Nie je v tom žiadna náhoda, pretože nastoliť novú stratégiu liečby, spojenej s existenciou ( domnelou či skutočnou ) určitého patogénu, bolo možné len s využitím globálnych nástrojov potrebných pre uplatnenie globálnej diktatúry. Vládna moc v SR namiesto aktívnej podpory globalistov v ich novej stratégií liečby obyvateľstva národných štátov, mala prijať rázne opatrenia k tomu, aby bolo možné účinnejšie podporovať základné koncepty individualizovaného, personalizovaného prístupu k starostlivosti o pacienta, ktorý sa už dávno ukázal ako bezpečný a účinnejší.

Zo strany našej vládnej moci bolo potrebné a bolo povinnosťou jednoznačne odsúdiť dokumenty a aktivity EÚ, ktoré boli schvaľované a realizované a preto bolo potrebné o nich organizovať verejné diskusie, verejné vypočutia, verejné zdôvodnenia v oblasti príslušných politík, ako aj tomu prispôsobiť rozhodovacie procesy. Nič také sa neodohralo, pretože každá vládna moc politické zasahovanie do lekárskej praxe a do vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením len posilňovala a do dnešných dní sa tejto svojej pozície nevzdala. Ešte aj v tomto období ľudia sú nútení, rovnako ako lekári a zdravotný personál, nosiť neustále rúška a tým pomáhať si poškodzovať vlastné zdravie. Zo strany vládnej moci a súkromných mediálnych skupín a verejnoprávnej RTVS bola eliminovaná schopnosť vymieňať si objektívne vedecké poznatky, bola nastolená atmosféra strachu z odplaty, cenzúry, ohovárania, disciplinárneho konania, možnej straty licencie, nemocničných privilégií, straty poistných zmlúv a podobne. V tejto súvislosti pripomínam, že viac ako 3000 lekárov a vedcov podpísalo vyhlásenie, obviňujúce tvorcov politiky COVID zo zločinov proti ľudskosti.

Vyhlásenie súvisí s Globálnym samitom o ochorení COVID, ktorý sa konal v dňoch 12.-14.9.2021 v Ríme. Deklarácia lekárov dôrazne odsúdila globálnu stratégiu liečby COVID. Od vlád, lekárni, farmaceutických korporácií a veľkých technológií účastníci samitu požadovali, aby ustúpili a rešpektovali posvätnosť a integritu vzťahu medzi pacientom a lekárom, zásadu „Najskôr neubližuj“ a slobodu pacientov a lekárov robiť informované lekárske rozhodnutia. Dovolím si citovať z Deklarácie: „…vzťah lekár – pacient musí byť obnovený. Samotným srdcom medicíny je tento vzťah, ktorý umožňuje lekárom najlepšie porozumieť svojim pacientom a ich chorobám, formulovať liečebné postupy, ktoré dávajú najlepšiu šancu na úspech, pričom pacient je aktívnym účastníkom starostlivosti.“ Do tohto vzťahu zasiahli, celkom neodôvodnene, nariadenia z globálnej úrovne a predstavitelia vládnej moci sa tomu celkom ľahko prispôsobili.

Ako občania SR máme svojich ústavných činiteľov a ich povinnosťou je postarať sa skončiť s presadzovaním globálnej stratégie liečby COVID a to definitívne ! Ničím a nikým nie sú viazaní počúvať, rešpektovať pokyny globalistov a ich prisluhovačov. Predstavitelia vládnej moci sú viazaní Ústavou SR verne slúžiť obyvateľstvu SR a z tohto dôvodu je ich povinnosťou bez výhrad rešpektovať už spomínanú posvätnú integritu vzťahu medzi pacientom a lekárom. Netreba podliehať Európskej komisií a Európskemu parlamentu v tom, že riešenie zdržanlivého prístupu k očkovaniu si vyžaduje konať na celoeurópskej úrovni pod ich vedením. Takto nastavené konanie vyplýva iba z toho, že EÚ pracuje s požehnaním a pod silným vplyvom farmaceutického Kartelu a lobingu nadnárodných spoločnosti vôbec, ktoré sú v prvom rade prepojené s vytvorenými inštitúciami globálneho kapitalizmu. Takto nastavené konanie vyplýva aj z toho, že zástupcovia vládnej moci v inštitúciách EÚ pracuje v zhode s bruselskými mandarínmi a nie v zhode so záujmami občanov SR.

Politické vízie na účinné operačné plány očkovania tak pre vnútroštátnu ako aj pre úroveň EÚ sa v skutočnosti vôbec nezakladajú na potrebe chrániť zdravie a životy obyvateľstva. Dôvod je jednoduchý: politické vízie nie sú založené na výsledkoch personálneho vzťahu lekár – pacient s klinickým vyšetrením v národných štátoch. Akési „výsledky“, potrebné pre vyhlásenie pandémie a pre potreby globalistov, v dnešnej dobe zrealizuje WHO. EÚ si svoje politické vízie na ochranu zdravia a životov obyvateľstva členských štátov dáva do súladu s článkom 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Lenže podľa tejto Zmluvy to vôbec nemusí byť organizované tak, ako to národné vlády členských štátov EÚ predviedli v rokoch 2020 – 2022. To, čo si Európska komisia môže vo vzťahu k národným vládam dovoliť, to predovšetkým závisí od politickej statočnosti, politickej odvahy, politickej múdrosti a morálnych zásad politikov vládnej moci.

Ak sa pozrieme ma Zmluvu o fungovaní EÚ a na hlavu XIV, ktorá je v svojom článku 168 zameraná na verejné zdravie, tak každá národná vláda má stále ešte dostatočný priestor k tomu, aby si chránila svoju vlastnú pozíciu rozhodovať o potrebe ochrany zdravia a životov na národnej úrovni a za súčinnosti so svojimi občanmi ako základu štátnej moci. Niekoľko ustanovení článku 168 vôbec nie sú orientované na samotné očkovanie a na udržateľné politiky v oblasti očkovania. Najdôležitejší je bod 7 článku 168, ktorý popisuje, že pri činnosti Únie je uznávaná zodpovednosť členských štátov za stanovenie ich ( !!! ) zdravotnej politiky a za organizáciu zdravotníctva a poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Pýtam sa vás, vážení ústavní činitelia, prečo každá vládna moc bez problémov dovolila, aby našu zdravotnú politiku pre územie SR mohla ovládať politika globálnych elít a štruktúr a aj na čele s EÚ ? Ak členský štát EÚ je zodpovedný za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tak prečo vládna moc dopustila, aby sa v prípade boja proti „pandémii“ koronavírusu a teda aj samotného testovania a očkovania zrušila posvätnosť a integrita vzťahu medzi pacientom a lekárom a sloboda pacientov a lekárov robiť informované lekárske rozhodnutia ? Odpoviem za vás. Stalo sa to jednoducho preto, že: a) každá národná vládna moc v skutočnosti nepatrí občanom, pretože žijeme v kapitalistickej spoločnosti, b) bolo potrebné rešpektovať politické vízie globalistov, inak napísané, minoritnej triedy kapitalistov a ich prisluhovačov.

Bod 7 článku 168 jasne stanovuje, čo zodpovednosť členských štátov zahŕňa ! Ide o riadenie zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti ako i o rozdeľovanie na zdravotnú starostlivosť vyčlenených zdrojov. Treba zdôrazniť, že každá národná vláda členského štátu EÚ v tomto bode úplne zlyhala, pretože sa dala zlákať na rozpočtové machinácie bruselských mandarínov priamo súvisiacich s bojom proti „pandémii“ koronavírusu. A dôsledky tohto zlyhania môžu byť pre budúcnosť nielen zdravotníctva, ale i život celej spoločnosti, katastrofálne. Presúvať riadiace procesy mimo členského štátu na vyššiu úroveň – na nadnárodnú či globálnu úroveň – je veľmi nebezpečný politický precedens, ktorý fungovanie spoločnosti a životy obyvateľstva podsúva pod nekontrolovateľné procesy „nekonečnej globalizácie“ a teda globálneho kapitálu.

A aké je postavenie Únie v rámci Zmluvy o fungovaní EÚ a článku 168 ?

Činnosť Únie je charakterizovaná tak, že v prvom rade ( iba ) doplňuje politiku členských štátov EÚ. Únia má možnosť podnecovať spoluprácu medzi členskými štátmi, ktorá má byť zameraná na zlepšenie vzájomného doplňovania ich zdravotných služieb. Členské štáty v spojení s Európskou komisiou koordinujú medzi sebou svoje politiky a programy v oblastiach, ktoré sú uvedené v bode 1 článku 168. Existuje ešte jeden smer činnosti Únie a to, že členské štáty aj s Úniou podporujú spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti verejného zdravia. Čo to znamená ? Činnosť Únie, založená na doplňovaní, podnecovaní, podpore, koordinácií nie je žiadnym výrazom výlučnej kompetencie Únie !!! Uvedené činnosti sa môžu zakladať iba na národnej zdravotnej politike, v rámci ktorej majú byť formulované ciele a potreby súvisiace so spoluprácou v rámci fungovania EÚ.

Znamená to, že národné procesy, súvisiace so zodpovednosťou členských štátov vo veciach stanovenia zdravotnej politiky majú mať prioritu, od realizácie ktorej sa bude môcť dohodnúť či zmluvne upraviť spolupráca na medzinárodnej úrovni a aj na nadnárodnej či globálnej úrovni. Otázky zdravotnej politiky v podmienkach SR pokladám za verejné otázky a najmä za situácie, ak je potrebné rozhodovať, čo spadá do oblasti verejného zdravia. Za roky 2020 až 2022 sa otázky verejného zdravia riešili bez toho, aby sa občania mohli oboznámiť s obsahom a prioritami zdravotnej politiky a z úrovne vládnej moci sa riešili výlučne nástrojmi globálnej diktatúry. Takáto prax nebola opodstatnená a nesmie sa v budúcnosti ďalej presadzovať.

Som presvedčený, že celkový obsah zdravotnej politiky v podmienkach SR musí vychádzať z rešpektovania posvätnosti personálneho vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením a slobody pacientov a lekárov robiť informované lekárske rozhodnutia na úseku zabezpečovania bežnej zdravotnej starostlivosti a že túto posvätnosť nemôže a nesmie narušiť žiadna politická vízia globálnych hráčov, súvisiaca s permanentným nastoľovaním očkovacieho režimu, založeného na už spomínanom nasadení globálneho princípu „jedna veľkosť pre všetkých.“ K čomu teda neustále dochádza ?

Zo strany vládnej moci SR sú bez výhrad akceptované rôzne:

1. Oznámenia Európskej komisie, napríklad ku krátkodobej pripravenosti EÚ v oblasti zdravia na vypuknutie nákazy COVID – 19 z 15.7.2020, či napríklad k pripravenosti na stratégiu očkovania proti COVID – 19 a zavádzania vakcín z 15.10.2020.

2. Odporúčania Rady EÚ, napríklad z 7.12.2018 o posilnenej spolupráci v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. Poznámka: náš predseda vlády SR zrejme tomu nevenoval pozornosť, keď schvaľoval odporúčanie.

3. Stratégia Európskej únie v oblasti vakcín zo dňa 17.6.2020.

4. Kampane a akcie Európskej únie, ako napríklad Globálny vakcinačný samit z 12.9.2019 či Kampaň Európskej komisie s cieľom zabezpečiť všeobecný prístup k cenovo dostupnému očkovaniu v rámci ktorej sa do konca mája 2020 vyzbieralo 9,8 miliárd eur.

5. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ, napríklad z 14.6.2021 o rámci pre vydanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID – 19, o vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia ( digitálny COVID preukaz EÚ ) s cieľom uľahčiť voľný pohyb počas pandémie.

Je zaujímavé, že v niektorých dokumentoch EÚ sa môžeme dočítať, že politiky v oblasti vakcinácie zostávajú v rukách členských štátov a na strane druhej sú v dokumentoch uvedené celkom konkrétne úlohy a postupy v otázkach boja proti COVID – 19 a teda o dôslednom zabezpečovaní očkovacieho režimu zo strany národných vlád. Nemám pochybnosti, že globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu bola dôsledne pripravovaná. Všimnite si, vážení čitatelia, že Odporúčanie Rady EÚ o posilnenej spolupráci v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, bolo prijaté 7.12.2018 ! A k tej istej problematike bol ešte skôr, dňa 26.4.2018 pod číslom COM ( 2018 ) 245 finál uverejnený dokument pod názvom „Posilnená spolupráca v boji proti…“ Už v čase vyhlásenej „pandémie“ koronavírusu bolo vydané Oznámenie Európskej komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade a Európskej investičnej banke pod číslom COM ( 2020 ) 245 finál o stratégií EÚ v oblasti vakcín. A 26.12.2020 bolo oficiálne oznámené, že očkovanie proti novému druhu koronavírusu sa v krajinách EÚ začne v nedeľu. Zároveň bolo oznámení, že v EÚ bola zatiaľ schválená vakcína od spoločnosti BioTech a Pfizer.

Pokladám za potrebné si všimnúť niektoré ustanovenia dokumentu o posilnenej spolupráci v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. Predpokladám, že s uvedeným dokumentom sa verejne, v súčinnosti s občanmi či obyvateľstvom z úrovne vládnej moci vôbec nepracovalo a všetky prioritné činnosti, uvedené v troch pilieroch dokumentu, ostali len pre jej vnútornú potrebu. Európsku komisiu a EÚ vôbec v prvom rade trápil problém zdržanlivého prístupu obyvateľstva k očkovaniu. V Bruseli sú presvedčení, že ochorenie v prvom rade má byť účinnou prevenciou proti určitým chorobám, ale v skutočnosti má fungovať ako odstránenie nedostatkov v oblasti imunity ! Čiže samotné očkovanie má prispievať k posilňovaniu imunity obyvateľstva a to v celej Európe !

V roku 2018 sa predpokladalo, že očkovanie sa má začleniť k bežným preventívnym službám v rôznych štádiách života človeka. Za hlavné nástroje riešenia problému zdržanlivého prístupu obyvateľstva sa pokladalo: a) zlepšenie dialógu s občanmi, b) príprava zdravotníckych pracovníkov ako zdroja informácií a vysvetľovania výhod očkovania, c) dostupnosť informácií o imunizácii, o vakcínach, ich účinnosti a bezpečnosti, d) rozšírenie miest, kde sa bude poskytovať očkovanie prostredníctvom komunitných služieb. Ak si lepšie všimnete a uvedomíte si potrebu využitia týchto uvedených nástrojov, tak v svojej podstate predstavujú niečo, čo je a má ďalej existovať, presadzovať sa a realizovať mimo bežného systému zdravotnej starostlivosti, založeného na rešpektovaní posvätného vzťahu lekár – pacient s klinickým vyšetrením, na ich slobode robiť informované lekárske rozhodnutia.

Je potrebné si uvedomiť, že v rámci uvedeného personálneho vzťahu a v rámci individuálnych príbehov o ochrane zdravia a životov ľudí sa takéto nástroje nepoužívajú, pretože v v tomto vzťahu je dôležitá anamnéza pacientov a výsledky klinického vyšetrenia. V rámci uvedeného vzťahu sa môžu a majú riešiť aj otázky imunity, ale nie ako masová a globálna záležitosť, pretože sa musí rešpektovať sloboda účastníkov personálneho vzťahu robiť informované lekárske rozhodnutia!!! Celý tento proces nesmie byť vyňatý zo štátneho dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, Treba si všimnúť, ako ľahko sa prešlo od chápania očkovania ako služby k odstráneniu určitých nedostatkov v oblasti imunity a to bez klinického vyšetrenia, k presadzovaniu očkovania ako hlavnej liečebnej metódy funkčnej imunity ľudského tela.

Tento posun sa využil v rámci prípravy určitých politických vízií, pretože očkovanie v propagandistickom ošiali bolo presadzované ako záchrana pred vyhlásenou „pandémiou“ koronavírusu a hlavný liek na posilňovanie imunitného systému. Ak sa teda bruselskí mandaríni zaoberali myšlienkami, ako odlíšiť vedecké fakty od nepodložených tvrdení, tak sa v tom sami poriadne zamotali. Imunita súvisí so životnými funkciami ľudského tela a preto permanentné očkovanie počas celého ľudského života nemôže byť hlavným nástrojom imunizačných programov a procesov, ktoré podľa globálnej politickej a farmaceutickej elity by mali fungovať ako „veľko výrobňa zdravých ľudí.“

Nemôžem súhlasiť s tvrdením, že kľúčovým faktorom zdržanlivého prístupu obyvateľstva k očkovaniu je otázka bezpečnosti. Ľudský život je aj o tom, že prioritu pri jeho ochrane ( ako zdravia ) majú a mali by mať aj naďalej individuálne príbehy o ochrane zdravia a životov ľudí, založené na už spomínanom posvätnom vzťahu pacient – lekár. Tieto príbehy sú pre každý ľudský život veľmi dôležité. A očkovania sú realizované v rámci záverov z klinických vyšetrení. To by malo úplne postačovať. Z tohto dôvodu prijímanie politických vízií k prekonaniu zdržanlivého prístupu k očkovaniu na úrovni EÚ a národných vlád pokladám nie za výsledok vedeckých faktov a podložených tvrdení, ale za potrebu ovládnuť poskytovanie a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a samotné obyvateľstvo do takej miery, aby si povinne či následkom strachu chodilo na „vakcinačné benzínky“ dotankovať elixír na posilnenie imunity. Jednoducho napísané, úlohou predstaviteľov vládnej moci je zabezpečiť, že sa na takýchto politických víziách EÚ naša vládna moc nebude ďalej podieľať.

Niekoľko základných myšlienok je potrebné zapísať k druhému pilieru dokumentu o posilnenej spolupráci, ktorý bol orientovaný na udržateľné politiky v oblasti očkovania. Vtedy, v roku 2018, sa ešte predpokladalo, že imunizačné programy sú v právomoci členských štátov, takže rozhodnutia o zavedení, financovaní a vykonávaní politiky vakcinácie ostávajú na vnútroštátnej úrovni. Samotné operačné plány očkovania mali cieľ súvisiaci s určitou prevenciou chorôb a samotná prevencia ( jej efektivita ) vraj závisí od vysokej a včasnej zaočkovanosti. Nič z toho, čo bolo potrebné zabezpečiť na národnej úrovni, sa nerealizovalo. Imunizačné programy a cieľ prevencie nebolo možné za žiadnych okolnosti zrealizovať z dvoch dôvodov.

Prvým dôvodom bolo to, že už v samotnom druhom pilieri dokumentu o posilnenej spolupráci sa právomoci členských štátov rušia prioritami, ktoré v skutočnosti majú vytvoriť právomoci potrebné pre EÚ na čele s Európskou komisiou. Išlo o také priority ako o vytvorenie spoločnej očkovacej karty, posilnenie jednotnosti rozhodovania pri politikách v oblasti vakcín a očkovania, vytvorenie udržateľných platforiem pre skupiny subjektov, spoločná metodika k účinnosti vakcín, usmernenia pre očkovanie v členských štátoch, otázky financovania posilnenej spolupráce, usmernenia na odstránenie infraštruktúrnych, právnych a normalizačných prekážok, spoločné verejné obstarávania vakcín. A čo potom mohlo ostať ako kompetencia pre členské štáty ? Nič !

Druhý dôvod, prečo nebolo možné imunizačné programy a cieľ prevencie očkovacím režimom realizovať, je ešte zaujímavejší a vychádza z prvého dôvodu, pretože riadiace procesy sa úplne ľahko presunuli nielen na úroveň Bruselu, ale aj do rôznych privátnych organizačných skupín, ktoré pracujú v záujme farmaceutického Kartelu. Spomeniem iba jeden. Ide napríklad o Globálnu radu sledujúcu pripravenosť, ktorá si dovolila usmerniť národné vlády po celom svete svojim dokumentom „Svet v ohrození.“ Táto Rada spoločne s WHO a ďalšími globálnymi štruktúrami zabezpečili, aby do praktického života národných spoločnosti bol direktívne nasadený – nastolený patogén koronavírusu s jeho základnou funkciou dostať do vedomia obyvateľstva, že došlo k skutočnej pandémii koronavírusu.

„Pandémiou“ koronavírusu došlo k tomu, že sa cieľ prevencie proti určitým chorobám, a teda posilňovania imunity človeka, celkom jednoducho a automatický zrušil. Európska komisia sa jednoducho zamerala na krátkodobú pripravenosť EÚ a členských štátov na vypuknutú ( v skutočnosti zorganizovanú ) „pandémiu“ koronavírusu a chorobu COVID – 19. Ukázalo sa, aký význam mala priorita posilniť jednotnosť rozhodovania pri politikách v oblasti vakcín a očkovania. Samotné vakcíny boli schválené iba na núdzové použitie, pretože bola organizovaná „pandémia“ koronavírusu s masovým a permanentným využitím testovania obyvateľstva. Zároveň si treba uvedomiť, že aj keby členské štáty mali ako tak schválené imunizačné programy, ktoré sa v skutočnosti viazali a viažu na presadzovanie vakcinácie, tak samotné testovanie do týchto programov nemôže v žiadnom prípade patriť.

Proklamovaný zámer, že očkovanie treba chápať ako niečo, čo má pomôcť a pomáhať odstraňovať nedostatky v oblasti imunity, sa vôbec počas rokov 2020 – 2022 nenaplnil, pretože: a) nedostatky v oblasti imunity každého jednotlivca sa dajú zisťovať len klinickým vyšetrením v rámci personálneho vzťahu pacient – lekár, b) vakcíny na núdzové použitie boli propagandou každej národnej vládnej moci a mediálnych skupín orientované na potrebu zvládnuť „pandémiu“ koronavírusu !

Tretí pilier dokumentu o posilnenej spolupráci má názov „Koordinácia a príspevok zo strany EÚ k celosvetovému zdraviu.“ Takúto myšlienku či plánovanú aktivitu pokladám za scestnú, nezmyselnú, avšak veľmi dôležitú pre samotných globalistov. V skutočnosti globalisti vynakladajú mnoho úsilia k tomu, aby odobrali od národných vlád moc a otravovali svet myšlienkami, ktoré vychádzajú z ich materiálneho postavenia ( ako triedy ), že sa má presadzovať idea o globálnej ochrane zdravia a životov obyvateľstva planéty. Čo sa v skutočnosti skrýva za zámerom EÚ prispieť k celosvetovému zdraviu ? Permanentné testovanie a vakcinácia obyvateľov národných štátov za roky 2020 – 2022 ukázala, že nejde o žiadnu ochranu zdravia a životov ľudí na planéte, ale o to, aby cez rôzne politické vízie a nástroje , rovnako aj cez nástroje globálnej diktatúry, boli vytvorené a zabezpečené podmienky pre celosvetové expandovanie farmaceutického Kartelu a tým navýšenie jeho moci a bohatstva.

Z tohto dôvodu si bruselskí mandaríni vytvorili dostatočné zázemie cez skupiny G7 a G20, zaujímajú sa o Celosvetový očkovací akčný plán WHO ( GVAP ), ktorý má vraj zabezpečiť spravodlivý prístup obyvateľov planéty k existujúcim vakcínam. Bruselských mandarínov ani nenapadne, aby dokázali pochopiť, že spravodlivosť nemôže spočívať v nanucovaní vakcinácie obyvateľstva v národných štátoch a to len preto, že každý dostane svoje štátnou mocou predpísané dávky. Spravodlivý prístup k existujúcim vakcínam – na trhu dostupných – sa môže zakladať iba na individuálnej ochrane zdravia, založenej na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením. Iné spôsoby získania vakcín bez slobodného informovaného lekárskeho rozhodnutia sú neprípustné a mali by patriť pod zločiny proti ľudskosti !!!

Treba si dobre všimnúť, ako sa všetko okolo problematiky globálneho testovania a očkovania organizuje a pripravuje. Formálne EÚ uznáva, že členské štáty majú zodpovednosť za stanovenie zdravotnej politiky, za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Rovnako to platí aj o politike vakcinácie na vnútroštátnej úrovni. Samotná prax je už o niečom inom. EÚ sa z vlastnej iniciatívy inštalovala za globálneho hráča a to jej dáva vraj právo a moc všetko určovať, riadiť, usmerňovať. Z tohto dôvodu si EÚ v rámci tretieho piliera dokumentu o posilnenej spolupráci dala úlohu posilňovať partnerstva a spoluprácu s medzinárodnými aktérmi a iniciatívami, ktoré sa z vlastnej iniciatívy pasujú do polohy globálnych súkromno-verejných subjektov, schopných významne prispieť k ochrane celosvetového zdravia. EÚ si naplánovala a realizuje spoluprácu s:

1. Svetovou zdravotníckou organizáciou, ktorá vďaka miliardárovi Billovi Gatesovi a farmaceutickému Kartelu sa stala mafiánskou organizáciou, vynúcujucou si poslušnosť národných štátov cez prisluhovačov z prostredí vládnych mocí.

2. WHO vytvorenou Strategickou poradenskou skupinou v oblasti imunizácie ( SAGE ) a, samozrejme, pre problematiku vakcinácie.

3. Európskou poradnou skupinou v oblasti imunizácie ( ETAGE ).

4. UNICEF, svetovým nákupcom a dodávateľom vakcín pre rozvojové krajiny.

5. GAVI – Globálnou alianciou pre očkovanie, do ktorej Bill Gates v roku 1999 vložil počiatočný vklad 750,- miliónov dolárov a ktorej partnermi sú World Health Organization – Agentúra OSN pre globálne zdravotné problémy, už uvedený UNICEF, The Word Bank – Svetová banka ako najväčší svetový zdroj rozvojovej pomoci.

6. CEPI – Koalícia pre inovácie v oblasti v oblasti pripravenosti na epidémiu.

7. Globálna výskumná spolupráca pre pripravenosť v prípade infekčných chorôb – GloPID-R.

Samozrejme, nejde o žiadny konečný počet aktérov a iniciatív pre potrebu partnerskej spolupráce s EÚ. Ide však o organizovaný spletenec ponerizovaných – zlom nasiaknutých ľudí, ktorí v prvom rade slúžia záujmom minoritnej triedy kapitalistov aj na čele s petrochemickým a farmaceutickým Kartelom a potom aj v súlade so záujmami ďalších nadnárodných korporácií a iniciatív, napríklad Svetové ekonomické fórum, klub Bilderberg. Všetci sú v konflikte záujmov, cez ktorý sa vytvára silné korupčné prostredie. Pozrime sa na niekoľko ďalších, veľmi zaujímavých krokov EÚ v rámci realizácie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Pre vytvorenie si lepšej predstavy, čo EÚ na poli tejto globálnej politiky vystrája, si, vážení ústavní činitelia, pozrite dokument s názvom „Časový prehľad opatrení EÚ.“

Teraz iba pripomeniem, že EÚ:

1.V určitom čase objednala 300,- miliónov vakcín od francúzskej spoločnosti SANOFI, hoci ju ešte nemala vyvinutú. Sanofi vyvíjala vakcínu s britskou spoločnosťou GlacoSmithKline – GSK.

2. V rámci iniciatívy Globálna reakcia na koronavírus Európska komisia sa zapojila do nástroja globálneho prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID – 19 s názvom „COVAX.“ A k čomu slúži tento nástroj ? Plní funkciu poisťovacieho mechanizmu na zníženie rizika pre výrobcov, ktorí sa boja investovať bez zaručeného dopytu !

Ďalšia otázka teda spočíva v tom, ako sa môže a má vytvoriť zaručený dopyt po vakcínach v masovom a globálnom meradle. Rôzni globálni aktéri a iniciatívy , spoločne zamerané na vakcíny a vakcináciu obyvateľov národných štátov, a to vrátane EÚ, musia mať na svojej strane vládnu moc národného štátu. Táto otázka – personálneho ustanovenia vládnej moci – sa rieši už dlhé roky cez Brusel a jeho orgány a právomoci a tiež cez Trilaterálnu komisiu Európskej skupiny, v ktorej Slovenskú republiku „zastupujú“, nie na delegačnom princípe, Rastislav Kačer, Ivan Šramko a Peter Lukeš. Druhým krokom je globálne organizovanie strachu z patogénu a toto sa dosahuje vyhlásením „pandémie“ zo strany WHO. Tretím krokom pre investovanie do zaručeného dopytu sú prostriedky a nástroje globálnej diktatúry, ktoré používa každá skorumpovaná vládna moc a o ktorých som sa už zmienil na iných miestach svojej eseje. A o čo sa usilujú, čo robia všetci spomínaní aktéri a iniciatívy, spoločne zorganizovaní do presadzovania očkovacích režimov v Európe a vo svete ?

Pod vedením EÚ, OSN, WHO organizujú svoje podnikateľské aktivity, ktorými ničia zdravie obyvateľstva, vyciciavajú národné štáty, národné vládypoužívajú ako nákupcov a predajcov testovacích súprav, vakcín, ničia doterajší spôsob života národných spoločnosti, zbavujú občanov základných ľudských práv a slobôd, organizujú a udržiavajú kontrolu obyvateľstva a to všetko so zámerom dosiahnuť čo najlepšie výsledky v rámci globálneho kapitalizmu a postupne realizovať projekt Veľkého resetu. V Európe do konca roka 2021 bolo zaočkovaných 79,8 dospelej populácie. Ponerizovaným štruktúram a ponerizovaným globalistom to však stále nestačí. V dokumentoch EÚ sa môžeme dočítať iba množstvo chvály na to, čo všetko v prospech obyvateľstva Európy v boji proti „pandémii“ koronavírusu vykonala a koľko miliónov životov bolo zachránených.

To sú iba samé kéci. O tom, čo v skutočnosti spôsobila realizácia globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, sa dôkladne mlčí. „Pandémiu“ koronavírusu globalisti použili ako dôvod naliehavej situácie, za ktorej bolo možné používať vakcíny, schválené na núdzové použitie. A je zaujímavé, že tieto vakcíny boli také účinné, že zachránili milióny životov. Rovnako je zaujímavé aj to, že ak by nebola vytvorená núdzová situácia ( zhora od globalistov ), tak by takéto vakcíny nebolo možné používať ! Všimnite si informáciu, že od 1.júla 2021 bolo vydané nariadenie o digitálnom COVID preukaze EÚ, ktoré pojednáva o pravidlách, týkajúcich sa platnosti preukazu EÚ a koordinácie bezpečného cestovania v EÚ. Do konca roka 2021 bolo vydaných 1 miliarda preukazov.

Ak sú členské štáty zodpovedné podľa Zmluvy o fungovaní EÚ za stanovenie zdravotnej politiky a jej realizáciu, ak imunizačné programy sú v právomoci členských štátov EÚ, tak prečo sa každá vládna moc dobrovoľne podriaďuje globálnej politike EÚ a nariadeniam, usmerneniam, koordináciám Európskej komisie, Európskeho parlamentu či Európskej rady ? Predstavitelia vládnej moci sa napríklad nepostavili proti Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2021/953 z 14.6.2021 o rámci pre vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID – 19, o vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia.

V tomto roku, dňa 27.4.2022, bolo vydané „Usmernenie Európskej komisie členských štátov EÚ k príprave na ďalšiu fázu pandémie COVID – 19.“ Z tohto dôvodu bolo potrebné verejne informovať občanov SR o tom, čo sa v tomto jarnom a letnom období pripravovalo a pripravuje, aby vyhlásená „pandémia“ koronavírusu pokračovala ďalej. Vládna moc sa niečim takým verejne nezaoberala. Na globálnej úrovni a na úrovni EÚ bola vytvorená celá sieť aktérov a iniciatív, ktorí vyvíjajú spoločné úsilie v smere, aby privátne podnikanie na úseku zdravotníctva bolo efektívne a výnosné. Našej vládnej moci na čele s ústavnými činiteľmi vôbec nevadí, že „pandémia“ je nástrojom úplnej kontroly nad ekonomikou národných štátov a nad životmi ľudí.

A v tom sa má pokračovať ďalej. Z tohto dôvodu myšlienka verejného zdravia, tak potrebná pre absolútnu väčšinu obyvateľstva, bola zneužitá a určená pre poškodzovanie fungovania národnej spoločnosti, vrátane poškodzovania zdravia a zabíjania ľudí. Nie náhodou bola ustanovená Európska zdravotná únia, ktorá je vraj určená na odhaľovanie zdravotných rizík, prípravy na ne a na reagovanie. Nič sa neponecháva náhode a preto Európska komisia v rámci tejto Únie zriadila „Úrad EÚ pre pripravenosť a reakciu na núdzové situácie“ ( HERA ). Po doterajších skúsenostiach s globálnou politikou organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu nie je problém domyslieť si, kto núdzové situácie bude pripravovať a vyhlasovať. To, čo má v správaní sa vládnej moci veľmi šokuje, je to, že má absolútnu dôveru k rôznym aktérom a iniciatívam, ktoré bez štipky svedomia a ľudskosti si dovoľujú zo svojej úrovne podriaďovať si politikov vládnej moci a určovať, akým smerom sa majú uberať životy obyčajných ľudí a celých národných spoločnosti.

Celá inštitucionálna báza EÚ organizovala a organizuje obrovské ohrozenie obyvateľstva členských štátov koronavírusom a svojimi praktickými opatreniami, nariadeniami, koordináciou verejne dokazuje, že národné vlády nie sú schopné žiadnych efektívnych riešení. Aj vyššie uvedený Úrad HERA je len o tom, akými prostriedkami a nástrojmi je možné riešiť podriaďovanie sa globálnym subjektom – korporáciám či nevládnym organizáciám a privátnym skupinám. Pod vedením ústavných činiteľov vládna moc dovoľuje, aby politický, spoločenský, ekonomický a kultúrny život obyvateľov SR ovládali rôzne nadnárodné subjekty, ktoré svoju vedúcu a nadriadenú pozíciu zakladajú na potrebe vyššieho stupňa riadenia, spojeného s pojmovým určením „globálny“, „globálno.“

Pozície a činy všetkých personálnych a politických elít globálnych subjektov a entít sa zakladajú na presvedčení, že unipolárna globalizácia, spojená s globálnym kapitálom, je cesta bez alternatívy a preto je potrebné národné štáty a jej obyvateľstvo tomuto procesu bez slobodných diskusií nemilosrdne podriadiť. Pre minoritnú triedu kapitalistov je to jediný spôsob, ako cez svetovú vládu a ovládanie obyvateľstva planéty zabezpečiť šťastný koniec dejín v čele s kapitalistami a ich prisluhovačmi. Od predstaviteľov vládnej moci je potrené požadovať, aby politický konali tak, aby bolo možné sa Slovenskej republike čo najviac odpútať od globálnych subjektov a entít a od ich rozhodovacích procesov. Vládna moc nesmie dovoľovať, aby SR stále viacej a viacej ovládali rôzne globálne subjekty ako USA, NATO, EÚ, OSN, WHO, Svetové ekonomické fórum, Bankové domy, súkromné a súkromno-verejné partnerstva a podobne.

Ak z vládnej pozície nie je možné ich demontovať, tak je možné a potrebné ich globálne návrhy ignorovať či odmietať. Uvedomujem si, že morálne predpoklady predstaviteľov vládnej moci, veľmi dôležité pre prácu politikov, ako je politická múdrosť, odvaha, statočnosť, vôbec neprispejú k tomu, aby mali dostatok síl a schopnosti odolávať vplyvu globalistov. Z tohto dôvodu je dôležité, aby svoju pozornosť a celé svoje politické úsilie zamerali na najdôležitejší zdroj štátnej moci. Týmto zdrojom sú občania SR a preto je potrebné s nimi aktívne pracovať a spolurozhodovať. Iba s aktívnou podporou občanov môže vládna moc efektívne vzdorovať ponerizovaným elitám z globálnej úrovne. Z jej strany je potrebné urobiť rázny krok a doslova vrátiť sa k pozíciám aktívnych občanov SR. Bude to ten najdôležitejší návrat k vlastným národným koreňom a k zachovaniu národa a jeho suverenity.

V dnešnej dobe každému rozumnému občanovi je jasné, že sa nemôžeme spoliehať na takých zástupcov SR, ktorí pôsobia či „pracujú“ v inštitúciách EÚ ako je Európska komisia, Európska rada, Rada EÚ a Európsky parlament. Reprezentatívne funkcie v uvedených inštitúciách prinášajú iba to, čo chce v prvom rade Európska komisia a nadnárodný lobing. Nikto na takýchto úrovniach sa nebaví o tom, aké sú záujmy občanov SR. Najnázornejším a najčerstvejším prípadom reprezentatívnych funkcií v Bruselu bolo a je aktívne presadzovanie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Záujmy celého národa, obyvateľstva či občanov boli vládnou mocou cez prostriedky a nástroje globálnej diktatúry zredukované na povinnosť plniť si uložené povinnosti podľa vládnych vysvetlení, ktoré boli premietané do vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva.

Koniec časti XIV.

Pokračovanie v časti XV.

Dušan Hirjak

O tom, prečo je potrebné skončiť s globálnou politikou organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Časť XV.

Naše životy ovláda kapitalistická globalizácia, v rámci ktorej riadiace procesy sú v rukách minoritnej triedy kapitalistov aj s jej prisluhovačmi. Občanom sa moc tejto triedy zakrýva propagandou o demokratickom a právnom štáte.

„Majstrovský“ výkon sa podaril Európskej rade, Európskej komisií a Rade EÚ dohodnúť sa v čase organizovanej „pandémie“ koronavírusu na organizovaní Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá mala svoj úvodný štart v parlamente v Štrasburgu na Deň Európy ( 5.5.2021 ) a ukončenie svoje činnosti najneskôr do apríla 2022. V týchto dňoch ( jún 2022 ) je už k dispozícií záverečná správa. Európske panelové diskusie občanov sa začali až v dňoch 17.-19.9.2021 v Štrasburgu. Boli zamerané na silnejšie hospodárstvo, sociálnu spravodlivosť, zamestnanosť, digitálnu transformáciu, vzdelávanie, mládež, kultúru a šport. Treba si všimnúť informáciu, že panel o európskej demokracií, hodnotách a právach, právnom štáte a bezpečnosti ukončil svoju činnosť veľmi rýchlo, pretože závery z neho malo prejednať plenárne zasadanie Konferencie už 10.-12.12.2021 vo Florencií v akomsi hybridnom formáte. Niektoré panelové diskusie mali dokončiť svoju prácu počas januára a februára 2022.

Aj keď nepoznám k dnešnému dňu obsah záverečnej správy Konferencie o budúcnosti Európy, jasne tuším, že celé podujatie bolo organizované z úrovne Bruselu tak, aby sa občania členských štátov EÚ nemohli vôbec dostať k zásadným otázkam fungovania EÚ, aby samotná kritika práce inštitúcií EÚ bola vopred eliminovaná, aby sa na národnej úrovni nemohli prijímať žiadne zásadné stanoviska a opatrenia, ktoré by národné vlády a samotný Brusel mohli a mali realizovať. Konferenciu o budúcnosti Európy chápem ako podujatie, ktoré malo formálne naznačiť, že v rámci EÚ existuje akási „európska demokracia“ a ktoré celkovo nemalo a nesmelo zvrátiť trend Bruselu k ustanoveniu európskeho super štátu.

Predstaviteľom vládnej moci takýto ležerný a formálny postup celoeurópskeho zapojenia občanov do správy vecí bruselských zrejme veľmi zapáčil, pretože na našej národnej úrovni nebolo vôbec bádať, že vládna moc chce umožniť, aby bola k otázkam fungovania EÚ otvorená a organizovaná celonárodná diskusia aj s príslušnými závermi. Moja kritika patrí aj našim politickým stranám a hnutiam, pretože tie si jednoducho možnosť zaoberať sa otázkami budúcnosti Európy a teda v skutočnosti otázkami existencie a fungovania národných štátov a teda jednotlivými politikami, nestihli všimnúť a nieto ešte nútiť vládnu moc, aby v tomto smere zodpovedne konala.

Realizácia globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu boli zásadným spôsobom porušené ustanovenia „Charty základných práv EÚ“ ( 2016/C202/02 ) a to tak samotné znenie Preambuly ako aj ustanovenia Hlavy I. Samotný obsah Preambuly je koncipovaný tak, aby u každého jednotlivca, ktorý číta, vyvolal predstavu, že žijeme v najspravodlivejšej a najlepšej spoločnosti, ktorá kedy existovala. Podľa Preambuly stredobodom činnosti Únie je samotný človek a z tohto dôvodu Únia je založená na vraj nedeliteľných a univerzálnych hodnotách ako je ľudská dôstojnosť, sloboda, rovnosť, solidarita, zásady demokratického a právneho štátu. Únia pri zachovaní a rozvoji uvedených hodnôt vraj v plnej miere rešpektuje kultúru a tradície národov, národné identity členských štátov, organizácie orgánov verejnej moci. Únia má preto všetky dôvody k tomu, aby sa snažila posilňovať ochranu základných práv.

Tento chválospev na Úniu predstavuje v konečnom dôsledku iba úplné dezinformácie či spoločensko-vedné tvrdenia, ktoré nemajú nič spoločného s podstatou spoločenského zriadenia, v ktorom žijeme. A žijeme, aspoň na Západe, v kapitalistickej spoločnosti, sme ľuďmi, ktorých životy vo všetkých oblastiach, vrátane duchovnej, ovláda kapitalistická globalizácia. Čitateľ si sám musí nájsť oporné body k tomu, aby sa čo najjednoduchšie dopracoval k tomu, čo je kapitalizmus a kapitalistická globalizácia. „Kapitalizmus nie je úspech, nie je inteligentný, nie je pekný, nie je virtuózny – a dokonca nám ani neprináša dobro.“ Tieto slová napísal britský ekonóm John Keynes, ktorý nenašiel východisko, čím ho nahradiť. Osobne som presvedčený, že je možné dospieť k určitému východisku – postkapitalistickej ekonomike, ktorá sa však v žiadnom prípade nemôže zakladať na projekte Veľkého resetu.

Postkapitalistickou ekonomikou sa teraz neplánujem zaoberať. Dovolím si na chvíľu venovať sa kapitalistickej globalizácií, aby bolo možné pochopiť, že Preambula Charty základných práv EÚ nie je výrazom toho, čo sa v kapitalizme odohráva. K tomu použijem niekoľko citátov autora teórie o participatívnej ekonomike ( parecone ) Michaela Alberta, ktorý okrem iného napísal knihu s názvom „Naša nádej – život bez kapitalizmu“, ktorá v anglickom origináli bola vydaná v roku 2006 a na Slovensku vyšla vo vydavateľstve Spolok slovenských spisovateľov v roku 2009.

Prvý citát: „Dnešné medzinárodné trhové hospodárstvo prináša zisk predovšetkým tým, ktorí vstupujú do tovarovej výmeny s nemalým množstvom kapitálu. Keď sa obchod uskutoční medzi multinacionálnymi Spojenými štátmi a lokálnym regiónom v Guatemale, Keni, Thajsku, rozhodujúce benefity nejdú určite slabšej strane, nerozdelia sa ani v rovnakej parite, ale najviac si z nich uchmatne ten silnejší, umocniac si tým svoju relatívnu dominantnosť ( str. 69 ).

Druhý citát: „Oportunistickú rétoriku dajme bokom – kapitalistickí globalizátori sa budú usilovať oslabiť chudobných a vetchých a zároveň ďalej zvyšovať svoje bohatstvo a moc. Príklad: spomedzi sto najväčších ekonomík sveta viac ako polovicu nereprezentujú krajiny, ale obrovské korporácie – pričom desiatky miliónov ľudí na našej planéte trpia nevýslovnou chudobou a každoročne mnohí z nich zomierajú od hladu ( str. 69 ).

Tretí citát: „Každý účastník trhu sa modlí k Bohu, aby položil na lopatky toho druhého, inak povedané, kapitalistická globalizácia výrazne podporuje tézu – najprv mne -, ktorá už svojou podstatou plodí nenávisť, deštruuje solidaritu medzi jednotlivcami, korporáciami, priemyselnými odvetviami a štátmi. Verejné a spoločenské blaho sa ocitá na periférií, súkromný profit sa stáva modlou. Obchod, priemysel a národy operujú potrebou vlastného zisku, no pritom im vonkoncom neprekáža, že spôsobujú neprávosti a straty iným krajinám a neférovo sa správajú dokonca voči občanom vlastnej krajiny. Ľudské blaho nie je pre nich dôležité“ ( str. 69 – 70 ).

Štvrtý citát: „Súčasná globálna výmenná štruktúra, či už ide o McDonald, alebo o Disneyland, respektíve o aktivity vychádzajúce aj z dobrých úmyslov, obmedzuje vzájomnú harmóniu kultúrnych komunít a rešpektovanie ich hodnôt v tej miere, v akej to vyhovuje mocným a bohatým tohto sveta. Horšie je, že niektoré bohaté komunity sa usilujú doslova uzemniť tie slabšie“ ( str. 70 ).

Piaty citát: „Kapitalistickí globalizátori sa najradšej stretávajú len s politickými a korporačnými elitami. Myšlienka, že by sa široká verejnosť, zamestnanci, spotrebitelia, chudoba, fyzickí a mentálne postihnutí ľudia mali v príslušnej miere zúčastňovať na rozhodovacích procesoch, ostáva v zabudnutí. Cieľom kapitalistickej globalizácie je úplne zredukovať vplyv populácie a aj vedúcich predstaviteľov štátu a preniesť ho na mocenské štruktúry západných korporácií. A nielen to ! Zároveň tiež vniesť korporatistickú hierarchiu do ekonomiky aj politiky a postarať sa o rozbujnenie autoritatívnych a niekedy až fašistických štátnych štruktúr, pritom zabezpečiť, aby sa čo najviac marginalizoval hlas obyčajného človeka“ ( str. 70 ).

Šiesty citát: Kapitalistická globalizácia stanovuje aj normy, ktorých cieľom je medzinárodná dominancia a subordinácia. Hrubé a arogantné presadzovanie a agresívna ochrana týchto noriem je vlastne cesta k násiliu voči slabším. V domácich podmienkach to znamená rozšíriť policajný aparát a dať mu rozsiahlejšie právomoci na represie. V medzinárodných rozmeroch to zase predstavuje umelé vyvolávanie lokálnej, regionálnej a internacionálnej nevraživosti a v mnohých prípadoch aj vojen. Vyvstáva teda otázka, čo je vlastne alternatívou k násilnej kapitalistickej globalizácií ?“ ( str. 70 – 71)

Prečo som uviedol niekoľko citátov ? Aby čitatelia si mohli pripomenúť, v akej spoločnosti a v akom svete žijeme a zamysleli sa nad tým, ako kapitalistická globalizácia ovplyvňuje životy všetkých ľudí. Teraz iba zdôrazním, že globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu je výsledkom určitých procesov kapitalistickej globalizácie. Chcem postaviť veľmi dôležitú otázku: Akým trendom a procesom v Európe a vo svete zodpovedá postavenie a fungovanie EÚ, ktorej SR je členským štátom ? Odpoveď netreba pracne hľadať a je veľmi jednoduchá. Európska únia predstavuje nadnárodné politické teleso, ktoré je výsledkom určitých ekonomických a politických procesov kapitalistickej globalizácie. Nie je to produkt radového obyvateľstva a iniciatív zdola, ale produkt minoritnej triedy kapitalistov.

Pre jasnú predstavu, EÚ patrí medzi prominentné kapitalistické globalizačné inštitúcie, akými sú napríklad MMF, Svetová banka, OSN, Svetová obchodná organizácia, Svetová zdravotnícka organizácia a podobne. Niektoré globalizačné inštitúcie vo svojej knihe spomína aj Michael Albert. Ide o MMF, Svetovú banku a Svetovú obchodnú organizáciu. Podľa autora knihy MMF sa spreneveril svojmu pôvodnému mandátu, pretože začal zasadzovať silné údery a klásť veľké prekážky plynulému toku kapitálu, preferujúc pritom bezbrehé naháňanie zisku. A čo tvrdí o Svetovej banke ? Citujem: „Svetová banka prestala investovať do chudobných ekonomik a stala sa nástrojom MMF, pôžičky poskytovala na základe metódy cukru a biča, prístup k ním umožňovala všetkým korporáciám. Financovala projekty bez ohľadu na ich úžitok pre tú či onú krajinu, oveľa viac však dbala na benefity multinárodných spoločnosti“ ( str. 71 ).

Pokiaľ ide o Svetovú obchodnú organizáciu, dovolím si citovať: „Do vienka dostala poslanie regulovať obchod, predovšetkým v prospech bohatých a mocných. Popri tlakoch na krajiny tretieho sveta znižovať mzdy a nebrať ohľad na čistotu ovzdušia – ako rozhodujúcich prostriedkov na minimalizáciu ich ekonomického postavenia vo svete – sa začali presadzovať tézy, že bohatí môžu a mali by eliminovať činnosť vlád a organizácií chrániacich robotníkov, spotrebiteľov a životné prostredie, a to nielen v treťom svete, ale v podstate všade. Prečo by aj nie ? Mocní, podľa nich, majú právo zlikvidovať akékoľvek úsilie smerujúce k obmedzeniu trhu pomocou ovplyvňovania procesov práce, ekológie, sociálnych, kultúrnych a rozvojových projektov, jediné, čo treba zachovať, sú správne kritéria obchodnej regulácie, či už ide o bezprostredné alebo krátkodobé rámce. Ak národné alebo lokálne právo obmedzuje obchod – napríklad právo v oblasti životného prostredia, zdravotníctva, práce atď. -, prečo organizácie svetového obchodu chodia okolo tohto problému ako okolo horúcej kaše ? Svetová obchodná organizácia sa pridala k dvojici Medzinárodného menového fondu – Svetová banka, aby spoločne oslabovali pôsobenie národných vlád a ochudobňovali populáciu na úkor korporačných ziskov“ ( str. 71 – 72 ).

A ešte jeden citát: „Bankári a byrokrati nesú zodpovednosť za politiku, za politiku prezidentov, ale aj za politiku, ktorá zasahuje do životov mnohých ľudí, pritom sa ani neusilujú tváriť, že by mali záujem na ich participácií v rozhodovacích procesoch aspoň do tej miery, v akej to ovplyvňuje ich postavenie v spoločnosti. Nové inštitúcie by mali byť otvorené, demokratické, transparentné, participatívne od vrchu až nadol, nezabúdajúc na zodpovednosť za regionálny a demokratický rozvoj. Nové inštitúcie by mali organizovať a zabezpečovať medzinárodnú spoluprácu, zamedziť kontrolu zo strany globalizačných korporácií, kapitálu a trhu, pritom však dbať o to, aby miestne komunity mohli kontrolovať svoj vlastný ekonomický život.“ ( str. 73 ). Ukazuje sa, že v oblasti výchovy, vzdelávania, politiky je najviac stráženým tajomstvom, ešte viac ako domnelej prítomnosti mimozemšťanov na Zemi, poznanie, že kapitalistická globalizácia nemá alternatívu a že táto globalizácia musí byť definitívne zakotvená v plánoch Veľkého resetu.

Lenže samotný plán Veľkého resetu, presadzovaný globalistami – privátnym spolkom ponerizovaných ľudí, ktorí sa organizujú pod hlavičkou Svetového ekonomického fóra či rôznych klubov, nemá s prehlásením, že stredobodom činnosti Únie je človek a teda každá ľudská bytosť, nič spoločného. Treba poznamenať, že samotná EÚ je najdôležitejším a najvernejším partnerom Svetového ekonomického fóra. Poznanie, že kapitalistická globalizácia nemá alternatívu, sa dôsledne presadzuje v politike Spojených štátov a súvisí s presadzovaním a udržiavaním unipolárnej globalizácie – zachovaním ich dominantného postavenia a záujmov. EÚ v aktívnej spolupráci a podriadenosti Spojeným štátom spoločne robia politiky, ktoré prenášajú v tomto storočí a v týchto rokoch priam skazu.

Prvou z nich je založenie ukrajinskej krízy štátnym prevratom v roku 2014, podporou vojenského ťaženia kyjevskej moci proti vlastnému obyvateľstvu, predovšetkým ruskej národnosti, militarizáciou Ukrajiny v snahe izolovať Rusko a zničiť ho, poštvať Ukrajinu proti Rusku, aby s Ruskom viedla zástupnú vojnu za skorumpovaný „demokratický“ Západ. Druhou politikou je príprava a zahájenie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Zaujímavosťou celého tohto procesu kapitalistickej globalizácie je to, že obidve politiky sa „zliali“ do jedného mohutného prúdu – frontu, globálneho, nadnárodného úsilia zachrániť minoritnú triedu kapitalistov aj s jej prisluhovačmi aj za cenu úplného rozvrátenia životov a fungovania národných spoločnosti. A na procesoch, spojených s uvedenými dvoma politikami sa vládna moc aktívne podieľa.

Michael Albert má podľa mňa pravdu, keď tvrdí toto: „MMF, SB a Svetová obchodná organizácia ovplyvňujú kapitalistické inštitúcie, rovnako aj trhy a činnosť korporácií v krajinách na celom svete a tým výrazne napomáhajú kapitalistickú globalizáciu“ ( str. 75 ). Ja k tomu chem doplniť, že k ním je potrebné priradiť aj samotnú EÚ a v dnešnej dobe aj Svetovú zdravotnícku organizáciu či už spomínané Svetové ekonomické fórum. Ekonomické sankcie USA a EÚ proti Rusku ničia životy obyvateľstva „demokratického“ Západu, čo len posilňuje dôsledky, ktoré s ú výsledkom globálnej politiky organizovanej „pandémie“ koronavírusu. Na pozícií ústavného činitelia má každý politík pochopiť, že ak prisahal vernosť Slovenskej republike a jej občanom, tak z pozície svojej ústavnej funkcie nesmie bezhlavo podporovať takú politiku v oblasti medzinárodných vzťahov, ktoré sa jednoznačne opierajú o globálne centralizované inštitúcie, ktorých činnosť smeruje zhora nadol a ktoré v sebe nedisponujú žiadnymi charakteristikami demokratických inštitúcií. Michal Albert má pravdu, keď tvrdí, že „…kapitalistická globalizácia vnáša do medzinárodných vzťahov nezdravý jav, a tým je upevňovanie bohatstva a moci úzkej hŕstky ľudí“ ( str. 75 ).

V súčasnosti je už nad slnko jasnejšie, že občania národných štátov majú mať snahu organizovať sa tak, aby došli k poznaniu, že kapitalistická globalizácia má pomerne jasnú alternatívu, ak nechcú skončiť v globálnom totalitnom nad štáte a podľahnúť procesom transhumanizmu. Michail Albert v svojej práci „Naša nádej – život bez kapitalizmu“ alternatívu ku kapitalistickej globalizácií jasne naznačil a pomerne aj dôkladne rozviedol. Jeho nová politická vízia sa zakladá na poznaní, že kapitalistickú globalizáciu treba nahradiť globálnou spravodlivosťou, respektíve demokratickým internacionalizmom, ktorý by bol založený na demokratických inštitúciách, ktorých činnosť by smerovala, a zákonite, zdola nahor. Nejde teda o nič iné ako mať snahu postupne prekonať kapitalizmus, čo „…znamená presadzovať všeobecne platné hodnoty: rovnosť, solidaritu, rozličnosť, samosprávu a ekologickú rovnováhu“ ( str. 77 ).

Ako nahradiť kapitalistickú globalizáciu globálnou spravodlivosťou či demokratickým internacionalizmom, to sa každý čitateľ či politik môže dočítať v spomínanej knihe Michaela Alberta. Iba zdôrazním, že k presadzovaniu vyššie uvedených hodnôt je potrebná participatívna ekonomika, ktorá je kompaktibilná so spravodlivými medzinárodnými vzťahmi. Participatívna ekonomika má úplne odlišné črty ako kapitalizmus a tvoria ju štyri základné hodnoty: solidarita, rozličnosť, rovnosť, samospráva. Michael Albert je presvedčený, že všeobecne platné hodnoty v domácej ekonomike či v medzinárodných vzťahoch bude možné presadzovať len cez nové inštitúcie !!! Ak spomínal MMF, SB a Svetovú obchodnú organizáciu, tak tieto tri globalizačné inštitúcie je potrebné nahradiť novými inštitúciami, ktoré vymenoval ( str. 72 ) a ktoré podľa neho „…by vyvíjali činnosť zameranú na dosiahnutie rovnosti, solidarity, rozličnosti … v kultúrnej výmene“ ( str. 72 ).

Komerčné uvažovanie by nemohlo stať nad ostatnými hodnotami, prioritou by boli národné ciele, kultúrna identita a primeraný rozvoj. Napríklad: „Domáce právo, pravidlá a regulácie by neslúžili na to, aby sa ďalej zužovali práva pracujúcich, spotrebiteľov, ochrancov životného prostredia, zdravotníckeho personálu, aby sa obmedzovali ľudské práva, zasahovalo sa do slobody zvierat, aby sa okliešťovala nezisková činnosť, ale práve naopak, podpora a odmena by sa dostavala tým, čo by v tomto smere dosiahli najlepšie výsledky. Neprichádzalo by k podkopávaniu demokracie obmedzovaním výberu a prístupov k demokratickej kontrole vlád…Neuprednostňoval by sa globálny obchod na úkor lokálneho ekonomického rozvoja. Nevyvíjal by sa nátlak na krajiny tretieho sveta, aby otvorili trhy multinacionálnym spoločnostiam a tak zlikvidovali protekcionizmus smerom k vlastnej priemyselnej výrobe…Nikto by neblokoval krajiny, aby sa zodpovedne správali k ľudskému zdraviu a životnému prostrediu, nový spoločenský systém by inicioval kvalitnú zdravotnú starostlivosť, vyššiu úroveň ochrany životného prostredia a zároveň by bol pre zainteresované štáty garantom prevencie a zdravého spôsobu života“ (str. 72 – 73 ).

Už dávno dozrel čas nahradiť nielen uvedené inštitúcie novými inštitúciami, ale rovnako to platí aj o EÚ ako dôležitej globalizačnej inštitúcie. Negatívne dosahy EÚ na životy obyvateľstva členských štátov sa každým rokom ukazujú celkom zreteľne. EÚ je potrebné zmeniť z nadnárodného štátneho telesa na novú medzinárodnú organizáciu nezávislých národných štátov, ktorá sa bude vyznačovať novým typom politicko-ekonomických procesov a teda sa nebude opierať o centralizované riadenie z Bruselu, ale o už spomínané demokratické inštitúcie, ktorých činnosť bude smerovať zdola nahor a teda „vzostupnej rovnosti“ – vyrovnávania postavenia bohatých a chudobných -, čo znamená, že by sa skončilo s doteraz existujúcim procesom, ktorý M. Albert nazval „zostupnou harmonizáciou“ ako adaptáciou obchodného práva v krajine s ekonomikou nadol do obchodného práva krajiny s rozvinutou ekonomikou.

Michael Albert je presvedčený, že takto usporiadaná štruktúra by si získala dôveryhodnosť a podporu všetkých inštitúcií a organizácií a garantovala by účasť občanov, štátov, skupín národov na riadení spoločných záležitosti. Imanentnou súčasťou jej činnosti by bola transparentnosť, participatívnosť a demokratickosť s mandátom priorizovať rovnosť, solidaritu, rozličnosť, samosprávu a ekologickú rovnováhu ( str. 75 ). Uvedomujem si, že je ťažko od vládnej moci očakávať, že sa začne niekedy v svojom politickom živote venovať tak náročnej požiadavke, ako je potreba nahradiť kapitalistickú globalizáciu globálnou spravodlivosťou či demokratickým internacionalizmom. Takáto zásadná zmena je spojená v prvom rade s postupným zavedením participatívnej ekonomiky s jej štyrmi základnými hodnotami, ktorá podstatne môže obmedziť – zrušiť kapitalistickú pažravosť. Minoritná trieda kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi potrebuje k svojej záchrane a navýšeniu svojho bohatstva a moci iba to, aby sa presadil plán Veľkého resetu. A vládna moc o takomto pláne ani nehodlá predstúpiť pred občanov SR a hovoriť o ňom. Prečo asi ?

Pretože plán Veľkého resetu nie je o žiadnej lepšej a krajšej budúcnosti, ale o nastolení otrockej spoločnosti s jednou svetovou vládou. Ak som spomenul, že je možné zaviesť participatívnu ekonomiku, tak ako o nej písal Michael Albert, tak len preto, že plán Veľkého resetu je niečo, čo nás má zotročiť aj cez projekty transhumanizmu. Občania majú právo žiadať od vládnej moci, ako sa stavia k projektu Veľkého resetu, rovnako, ako majú právo nachádzať a presadzovať projekty budúcnosti, ktoré budú znazorňovať túžby tých, ktorí verili a veria, že globálny kapitalizmus sa prežil a že po ňom je možné vybudovať lepší svet pre všetkých.

Na uvedené poslanie politici vládnej moci a opozície nie sú pripravení, pretože sú iba, aj v rámci svojich straníckych štruktúr, iba „politickým výrobkom“ kapitalistickej globalizácie. Lenže v náväznosti na Ústavu SR, ak aj politici nie sú schopní a nemajú záujem rušiť kapitalistické globalizačné inštitúcie, ich svätou povinnosťou je tvrdo vzdorovať proti kapitalistickej chamtivosti či pažravosti, proti otvoreným či skrytým politickým aktivitám globálnych korporácií, organizovať občiansku aktivitu a suverenitu, ktorú vhodne spojiť s vládnou politikou, utvoriť si na území štátu také regulačné inštitúcie, ktoré pomôžu obmedziť nadnárodnú korporačnú inváziu do nášho národného právneho systému, navrhovať koordináciu hospodárskej politiky, finančných náležitosti a kapitálových tokov v prospech verejného záujmu a nie v prospech zvyšovania privátnych ziskov. Dostávam sa tak k tomu, aké je hlavné poslanie ústavných činiteľov národného štátu.

Chcem zdôrazniť, že hlavným poslaním ústavných činiteľov a vôbec politických zástupcov občanov je, pri existencii kapitalistickej spoločnosti, aby všetky svoje intelektuálne a duchovné sily a schopnosti venovali vytváraniu a udržiavaniu súladu – súžitiu politickej rovnosti občanov s majetkovou nerovnosťou. Iba pri tomto súlade je možné hovoriť o skutočnom demokratickom a právnom štáte. Treba si uvedomiť, že plán Veľkého resetu požiadavke súžitia politickej rovnosti občanov s majetkovou nerovnosťou vôbec nezodpovedá. Ak predstavitelia vládnej moci aj na čele s ústavnými činiteľmi nevedia, respektíve nemajú záujem túto vyššie uvedenú povinnosť presadzovať, potom by mali občanom vysvetliť, v čom vidia prínos plánu Veľkého resetu, keď sa o ňom boja hovoriť a odmietať ho. Kapitalistická globalizácia už dávno presiahla svoje medze, ktoré sa dali ľudský rešpektovať. Rovnako táto globalizácia už nemôže byť založená na unipolárnom princípe. Predstavitelia minoritnej triedy kapitalistov to cítia a preto tak vehementne sa pustili do obyvateľstva národných štátov na našom „demokratickom“ Západe.

Plán Veľkého resetu je pre budúcnosť sveta na čele s „demokratickým“ Západom neprijateľný. Ak sa proti nemu majú občania hrdo postaviť a bojovať za svoje pozície, práva a slobody, v prvom rade sú povinní svoje aktivity zamerať na zrušenie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu a na obnovenie štátnej suverenity v svojich krajinách. Zároveň majú bojovať za skoré ukončenie vojnového konfliktu na území Ukrajiny. Národné vlády je totiž potrebné prinútiť, aby NATO a USA ustúpili z územia Ukrajiny a dovolili Ukrajine byť neutrálnou krajinou. Dôvod pre takéto aktivity občanov členských štátov EÚ je veľmi jednoduchý. Minoritná trieda kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi zneužíva vojnový konflikt na Ukrajine na prijímanie takých politických rozhodnutí, ktoré veľmi škodia samotnému obyvateľstvu EÚ a ktoré veľmi ladia s plánom Veľkého resetu.

Kapitalistická akumulácia vyúsťuje do znásobovania korporačných ziskov, čo vedie k správaniu, ktoré začalo potláčať a decimovať aj samotné ľudské bytosti. Názorným príkladom je presadzovanie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Na žiadne zdravie ľudských bytosti sa neberie ohľad, zhora z globálnej úrovne – z rôznych inštitúcií a pochybných štruktúr – sa nariaďujú karantény, kontroly, testovanie, vakcinácia ( základná a posilňujúca ) a to bez ohľadu na vedľajšie účinky, na množstvo úmrtí, bez ohľadu na klinické vyšetrenia a podobne. Len samotná európska databáza nežiaducich účinkov odhalila, že do 23.4.2022 bolo hlásených 4,2 milióna nežiadúcich vedľajších účinkov a 43 898 úmrtí. Ani toto číslo nemôže presvedčiť predstaviteľov vládnej moci o tom, že ich úlohou bolo a je, aby sa uvedená globálna politika boja proti „pandémii“ koronavírusu na našom území nerealizovala.

Predstavitelia vládnej moci majú k takémuto odporu všetky potrebné kompetencie a aj napriek tomu sa postavili proti obyvateľstvu SR a za záujmy globalistov. A budú v tom svojom presvedčení pokračovať, pretože Európska komisia už dávnejšie vydala Usmernenie k príprave na ďalšiu fázu pandémie COVID – 19. Európska komisia vyzýva členské štáty, aby: a) aby zintenzívnili očkovanie s prihliadnutím na cirkuláciu COVID – 19 a sezónnej chrípky, b) vytvorili integrované systémy dohľadu, nutného na získanie spoľahlivých ( ? ) reprezentatívnych odhadov, c) pokračovali v cielenom testovaní a sekvenovaní, d) investovali do obnovy systémov zdravotnej starostlivosti – k posúdeniu širšieho vplyvu pandémie na zdravie ľudí, e) uplatňovali pravidlá EÚ na zabezpečenie voľného a bezpečného cestovania v rámci EÚ, f) podporovali vývoj ďalšej generácie vakcín a terapeutik, h) pokračovali v rozšírovaní globálnej solidarity a zlepšovaní globálneho riadenia.

Podľa Európskej komisie máme prejsť od núdzového režimu k udržateľnému manažmentu COVID – 19. Európska komisia pozná vraj cestu vpred a tá súvisí iba s ďalším zintenzívnením očkovania, posilňovaním očkovania a testovaním. EÚ dosiahla výrobnú kapacitu 3 – 4 miliárdy vakcín ročne, čo znamená, že celá globálna politika boja proti „pandémii“ dosiahla priemyselný rozmer, čo sa podobá sfére vojensko-priemyselného komplexu. Podľa viceprezidenta pre podporu európskeho spôsobu života ( preboha, čo to je za funkcia ? ) „pandémia“ COVID – 19 sa neskončí a vírus tu zostane !!! Politika EÚ počíta s novými variantami, ktoré sa budú ohlasovať. Objavenie sa nových variantov SARS – CoV – 2 Európska komisia spája so slabnúcou imunitou a zimnou sezónnosťou. Čo táto informácia znamená ? Ako môže slabnúť imunita, keď podľa vládnej a mediálnej propagandy je vakcinovaných 80 % obyvateľstva EÚ ?

Podľa Európskej komisie, ktorá samu seba pokladá za centralizovanú vládu EÚ nad národnými štátmi a národnými vládami, prechod k udržateľnému manažmentu COVID – 19 neznamená nič iné iba pokračovanie v realizácií globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Z úrovne rôznych globálnych štruktúr a entít sa najprv vyhlási „pandémia“ koronavírusu a potom sa všetky vízie, plány, zámery, opatrenia, usmerneniam, represie, ničenie ekonomických a právnych systémov zdôvodňujú potrebou boja proti nebezpečnému patogénu. Zatiaľ som nezaznamenal, že vládna moc na území SR sa vzoprela usmerneniam a pokynom EÚ a že bol urobený zásadný politický krok – rázne sa postaviť proti globalistom a nechať celý systém poskytovania zdravotnej starostlivosti bežať v úplne voľnom režime, nakoľko ten musí byť aj do budúcnosti založený na personálnom vzťahu lekár – pacient s klinickým vyšetrením. Iba v rámci uvedeného systému je možné, potrebné a dovolené riešiť individuálne príbehy o ochrane zdravia a životov jednotlivcov a nie podľa globálnej zásady „jednu veľkosť pre všetkých obyvateľov planéty.“

Koniec časti XV.

Pokračovanie v časti XVI.

Dušan Hirjak

O tom, prečo je potrebné skončiť s globálnou politikou organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Časť XVI.

To, v akom štádiu vývoja je proces kapitalistickej globalizácie a aké nebezpečenstva doteraz hrozili a ďalej hrozia obyvateľom národných štátov, je najlepšie pochopiť na informáciách o tom, čo všetko stvára taká medzinárodná organizácia ako je WHO – Svetová zdravotnícka organizácia a o čo sa momentálne usiluje v tejto dobe organizovaného boja proti „pandémii“ koronavírusu. Povinnosťou občanov SR a ich právom je doslova žiadať vládnu moc v SR, aby jasne vysvetlila svoj vzťah k WHO, aby verejne zdôvodnila všetky aktivity a opatrenia, ktoré podniká v súčinnosti s WHO, aby jasne naznačila a zdôvodnila, ako si predstavuje ďalšiu súčinnosť a spoluprácu s WHO.

WHO sa stala nástrojom globalistov a už dávnejšie nepracuje v režime medzinárodnej organizácie, pretože bola preformatovaná do náležitej privátnej sféry s úlohou za každú cenu významne prispieť k nastoleniu globálnej svetovej vlády. Pripomeniem vám, vážení ústavní činitelia, že WHO je jediným orgánom na svete, ktorý má právomoc vyhlásiť pandémiu alebo stav verejného zdravia medzinárodného znepokojenia ( PHEIC ), pričom generálny riaditeľ je jedinou osobou s touto právomocou. Túto právomoc WHO zneužilo, pretože vytiahlo pandémiu z klobúka ako zajaca. Pred rokom 2008 mohla WHO vyhlásiť pandémiu chrípky len vtedy, keď došlo k „obrovskému počtu úmrtí a prípadov.“ V roku 2008 WHO odstránila tieto pojmy, aby už v roku 2009, aby prepuknutie prasačej chrípky mohla označiť ako pandémiu. Následkom toho mnoho krajín minuli miliardy dolárov na vakcíny, ktoré nepotrebovali a nepracovali v boji proti pandémii.

To, že globalisti sú zamiešaní do práce WHO a priamo do globálnej politiky boja proti „pandémii“ koronavírusu, svedčí veľmi poučný príklad dvoch afrických krajín – Burundi a Tanzánie. Burundi má cez 11 miliónov obyvateľov, Tanzánia má cez 59 miliónov obyvateľov. Obidve krajiny mali prezidentov, ktorí sa odmietli stotožniť s príbehom WHO o pandémii koronavírusu. Obaja prezidenti nečakane zomreli v priebehu mesiacov po tomto rozhodnutí a tak ich vystriedali noví prezidenti, ktorí sa okamžite stotožnili s globálnou politikou boja proti „pandémii“ koronavírusu. A čo je v tomto prípade zaujímavé ? Po smrti prezidenta Pierra Nkurunziza Medzinárodný menový fond súhlasil s odpočítaním takmer 25 miliónov dolárov zo štátneho dlhu Burundi na boj proti kríze COVID – 19. Len pár mesiacov po smrti prezidenta Johna Magufuliho dostala nová tanzanijská vláda od MMF 600,- miliónov dolárov na boj proti pandémii COVID – 19. Je to iba náhoda, čo všetko sa udialo v uvedených republikách ?

Som veľmi znepokojený z toho, ako rôzne globálne kapitalistické štruktúry vyvíjajú enórmne úsilie k tomu, aby nimi vyhlásená a organizovaná „pandémia“ koronavírusu bola trvalou súčasťou globálnych riadiacich procesov vo svete aj do budúcnosti a z toho dôvodu aby WHO dostala silnejšie postavenie a viacej praktickej moci nad členskými štátmi. Ešte v decembri 2020 skupina G 20 vydala dokument s názvom „Multilateralizmus v dobe globálnej pandémie: poučenie a ďalší postup.“ Podľa tejto skupiny jednotlivé štáty nemôžu same účinne zvládať globálne verejné výzvy ako je pandémia COVID – 19. Pandémia COVID – 19 vraj odhalila slabiny súčasných opatrení pre mnohostrannú spoluprácu. Medzinárodné organizácie s mandátom hrať vedúcu úlohu pri riešení medzinárodných kríz vraj nefungovali efektívne. Skupina G 20 preto chce posilniť kapacitu WHO, pretože silnejšia a akcieschopnejšia WHO môže medzinárodnému spoločenstvu pomôcť účinnejšie zvládať pandémie a ďalšie zdravotné problémy.

V januári 2021 bol tink-tankom EÚ zverejnený dokument s názvom „Reforma multilateralizmu v postcovidovej dobe“, ktorý volá po závažnejšej úlohe OSN, EÚ a pýta sa,či je národná suverenita zlučiteľná s multilateralizmom. A o niekoľko mesiacov neskôr vydala Nadácia OSN dokument s názvom „Prestavba multilateralizmu pre postcovidovú budúcnosť.“ V máji 2021 Medzinárodný panel pre pripravenosť na pandémiu vydal správu o tom, ako svet sa vysporiadal s Covidom. Podľa predsedkyne uvedeného panelu k pandémii pandémii prispel nedostatok ( !!! ) globálneho vedenia a koordinácie geopolitického napätia a nacionalizmu, ktorý oslabil ( !!! ) multilaterálny systém, ktorý by mal zaistiť bezpečnosť sveta !!! V januári 2022 sa zišla Komisia OSN pre sociálny rozvoj, ktorá sa rovnako zamerala na posilnenie multilateralizmu. V tom istom mesiaci Róbert Dworkin z Európskej rady pre zahraničné vzťahy navrhol, aby EÚ svoje snahy o reformu WHO a zvýšenia jej financovania spojila s podporou nového fondu pre mimoriadne zdravotné situácie, na ktoré by dohliadala reprezentatívna skupina krajín.

Podľa švédskej ministerky zahraničných vecí OSN, WHO a EÚ nemajú dostatok právomoci k tomu, aby prijali zodpovedajúce opatrenia ! Existuje spoločné prehlásenie lídrov z celého sveta, iniciované predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a generálnym riaditeľom WHO Dr. Tedrosom. Veľmi znepokojujúce je toto ich tvrdenie: „Dôjde k ďalším pandémiám a ďalším závažným zdravotným krízam. Otázka neznie či, ale kedy. Spoločne musíme byť lepšie pripravení predvídať, predchádzať, odhaľovať, vyhodnocovať a účinne reagovať na pandémiu vysoko koordinovaným spôsobom. Za týmto účelom veríme, že by štáty mali spolupracovať na novej medzinárodnej zmluve o pripravenosti a reakcií na pandémiu.“

Za roky 2020 – 2022 už sme sa mohli veľmi dobre poučiť a presvedčiť o tom, čo pre globalistov znamená účinne reagovať vysoko koordinovaným spôsobom. Svetoví lídri, ktorí podpísali toto vyhlásenie, vôbec neberú do úvahy, že WHO bola postupne preformatovaná na zločineckú a privátnu organizáciu. Preformatovanie začalo v čase, keď WHO zmenila svoju finančnú politiku a do svojho sytému povolila súkromné peniaze ( globálny kapitál ) namiesto financovania od členských štátov. Nový systém financovania WHO podstatne prispel k jej zblíženiu s farmaceutickým Kartelom. Big Pharma má v skutočnosti len jeden cieľ – maximalizovať zisky a významne prispieť k nastoleniu svetovej vlády. V skutočnosti je dnes WHO iba s 20 % financovaná členskými štátmi, ostatné financovanie pochádza od súkromných darcov.

Medzi darcami vyniká Bill Gates so svojou Nadáciou. O tom, ako farmaceutický Kartel korumpuje, podvádza a manipuluje – sa neplánujem rozpisovať. O takýchto krokoch a praktikách Kartelu je možné si vyhľadať dostatok informácií na internete. Existuje nejaký Panel pre globálny dohovor o verejnom zdraví ( GPHC ). Podľa správy tohto Panelu sú súčasné medzinárodné zdravotné predpisy príliš slabé a preto je tu výzva na vytvorenie nezávislého medzinárodného orgánu, ktorý by hodnotil pripravenosť vlád, verejne kritizoval alebo chválil krajiny v závislosti od toho, či spĺňajú súbor dohodnutých požiadavok. Podľa článku London School of Economisc, má mať WHO takú právomoc – politickú alebo právnu – vynútiť jej dodržiavanie. Aj podľa OSN WHO potrebuje mať finančné a politické právomoci ! Všimnite si, že do rokovaní o novej Zmluve o pandémii sa odporúča zapojiť neštátne subjekty ako SB, MMF, SOO, MOP a navrhuje sa, aby zmluva poskytovala finančné stimuly na včasné hlásenie zdravotných núdzových situácií. Dokonca zmluva má mať adoptívny motivačný systém, aby bolo možné členské štáty aj primerane trestať.

Nemám žiadnu pochybnosť, že farmaceutický Kartel riadi WHO. Spoločne zabezpečili vyhlásenie pandémie koronavírusu bez náležitých faktov od členských štátov WHO. Spoločne spustili realizáciu globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Spoločne zaviedli autoritárske a totalitárne praktiky, ktoré boli založené na nebezpečných a dokonca smrtešných usmerneniach na mierny stav, keďže aj sám Bill Gates priznal, že má celkom nízku úmrtnosť a je chorobou hlavne starších ľudí, niečo ako chrípka. Medzinárodné zdravotné predpisy ( MZP ) chcú pozmeniť a doplniť tak, aby zaviedli univerzálny systém zdravotného dohľadu, ktorý by bol schopný zotročiť občanov národných štátov a teda aj sveta.

Spoločne aj s predstaviteľmi národných vláde stále hovoria o ochrane verejného zdravia a pritom ani sa nemajú záujem obzrieť za seba a vidieť, čo všetko spôsobili svetu a ľuďom od začiatku roka 2020. Spoločným zločineckým riadením boja proti „pandémii“ koronavírusu či COVIDU – 19 sa im podarilo zničiť milióny životov a to organizovaním blokád, cez hospice, cez nebezpečné a neúčinné injekčné produkty, cez odmietnutie protokolov o včasnej liečbe, cez odmietanie prirodzenej imunity, cez maskovanie rúškami, cez straty ľudských práv, cez chudobu, cez samovraždy, cez úmrtia zo zúfalstva a podobne. A napriek tomu všetkému všetci aktéri globálnej politiky kapitalistických globálnych inštitúcií a rôznych ďalších entít sú presvedčení, že ešte stále nemajú dostatok moci a finančných zdrojov, aby mohli sa zodpovednejšie venovať aktivitám, ktoré prinesú blaho všetkým ľuďom na zemi.

V skutočnosti zo strany globalistov ide iba o posilnenie ich moci a bohatstva, aby mohli úspešne pokračovať v nastoľovaní globálnej či planetárnej diktatúry. To, o čo sa v súčasnosti usiluje WHO v priamej súčinnosti s EÚ a ďalšími globálnymi inštitúciami neštátneho charakteru – o donútenie členských štátov, aby podpísali novú globálnu dohodu o pripravenosti na pandémiu a teda o posilnenie prevencie, pripravenosti a reakcie na pandémiu – už celkom jasne hraničí s fašistickými praktikami. Všetky členské štáty WHO je potrebné zjednotiť pod moc WHO, ktorá bude potrebná a žiaduca vo všetkých určených lekárskych a klinických mimoriadnych situáciách. Čo sa teda ukazuje ?

Minoritná trieda kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi navrstvenými v rôznych kapitalistických globálnych štruktúrachch a v národných vládach, nezaháľa, pracuje jednotne a s dôrazom ! Útočí na všetko národné, nacionálne, na medzinárodnú spoluprácu, len aby suverenita národných štátov bola úplne zrušená či zničená. Dobré, efektívne, funkčné je iba to, čo je výsledkom globálnej spolupráce a teda výsledkom kapitalistických globálnych štruktúr. Od každej vládnej moci sa iba požaduje, , aby sa bezpodmienečne podieľala na aktivitách globalistov a tie v plnej miere aj rešpektovala. Minoritná trieda kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi, ktorých akoby jedna mater mala, sa dopustila na obyvateľstve národných štátov rôznych podvodov, ale jeden z nich bude onedlho jasný každému rozumnému človeku – sľuby o víťazstve na pandémiou boli spojené s určitými obetami a teda aj s tým, že samotná vakcinácia pomôže poraziť vírus a chorobu COVID – 19.

WHO, EÚ, OSN a ďalší v tomto období, v období dočasného uvoľnenia opatrení, horúčkovito organizujú prechod k udržateľnému manažmentu COVID – 19, ktorý sa má riadiť už podľa pravidiel novej globálnej dohody o pripravenosti na pandémiu. V jednom propagačnom materiáli o tom, čo je COVAX, sa píše, že pandémia COVID – 19 je prvou skutočnou globálnou krízou, ktorú sme počas našich životov zažili. Pandémia zvlášť kritický ovplyvňuje deti. S každou ďalšou priaznivou správou o očkovacích látkach si začíname predstavovať deň, keď je COVID – 19 za nami. Pod vedením GAVI, ktorúovláda Bill Gates, bola založená iniciatíva COVAX. Jej hlavným cieľom je vraj zabezpečiť, aby ľudia vo všetkých kútoch sveta malý ľahký prístup k vakcínam proti COVID – 19. COVAX je jedným z troch pilierov akcelerátora ACT ( Access to COVID 19 Tools ), kroeý ešte v apríli 2020 iniciovala WHO, Európska komisia a Francúzsko v reakcií na pandémiu.

Podľa názoru globalistov spojenie vlád, globálnych zdravotných organizácií, výrobcov, vedcov, súkromného sektora, občianskej spoločnosti a filantropie sa robí s cieľom poskytnúť inovatívny a spravodlivý prístup k diagnostike, liečbe a vakcínam proti COVID – 19. Je to vraj jediné skutočné globálne riešenie tejto pandémie. Čo poznamenať k týmto propagačným textom ? „Pandémia“ COVID – 19 nebola a nie je skutočnou globálnou krízou, ale umelo zorganizovanou. O tom som už písal v iných častiach svojho príspevku. Iba táto umelo vytvorená kríza ovplyvnila a ovplivňuje život obyvateľstva národných štátov, pretože im doslova mení životné podmienky a mene globálneho blaha. Absolútne veľkej väčšine obyvateľstva, vrátane deti, mládeže, študentov či dospolej populácie nič nehrozilo. COVID – 19 vraj bude za nami len za podmienok dostatku očkovacích látok a z tohto dôvodu si globalisti vymysleli novú globálnu spravodlivosť – spravodlivý prístup k vakcínam proti COVID – 19, založený na permanentnom testovaní a očkovaní.

Pod vedením farmaceutického Kartelu bol vytvorený celý funkčný mechanizmus, ako ponúkať, predávať a využívať výrobky tohto Kartelu , dostať ich na trh a za pomoci globálnych inštitúcií a národných vlád ich podľa zásady „jedna veľkosť pre všetkých“ napumpovať do fyzických tiel ľudských bytosti. Čo je zvláštnosťou tejto vymyslenej novej spravodlivosti pre ľudí ? Že je presadzovaná a realizovaná len za podmienky: a) že sa musia porušovať základné ľudské práva a slobody, b) že efektívne môžu fungovať iba mimo národného systému bežnej zdravotnej starostlivosti, založenej na individuálnych príbehoch o ochrane zdravia a životov. Nemám pochybnosť, že kapitalistické globálne inštitúcie ( najmä súkromné a neštátne ) ovládli postavenia vládnej moci v mnohých krajinách sveta, a na území „demokratického“ Západu zvlášť.

Globálne inštitúcie už vôbec neslúžia obyvateľstvu národných štátov, ale majú záujme iba tomuto obyvateľstvu vládnuť. Tragédiou je, že každá vládna moc členských štátov EÚ sa globalistom bez problémov podriaďuje, koná mimo vedomia a rozhodovania občanov. Zásluhou kapitalistických globálnych inštitúcií a národných vlád bola zavedená globálna diktatúra, v rámci ktorej despotické opatrenia boli v skutočnosti zavedené na chorobu, ktorej miera prežitia je 98,8 % a možno aj niečo viac !Vyhlasovanie núdzových stavov v oblasti verejného zdravia umožňovalo odstraňovať transparentnosť a posilňovať korupciu. Páve z núdzových situácií profitoval a profituje farmaceutický Kartel, rôzne globálne inštitúcie a skupiny. A čo ďalej ?

Celý doteraz zabehaný absolutistický systém má ostať funkčný a majú ho doplniť ďalšie právomoci pre WHO. Neviem si ani predstaviť, aby generálny riaditeľ WHO mal právomoc vyhlásiť podozrenie na stav verejného zdravia medzinárodného znepokojenia bez toho, aby sa i čo len s niekym poradil, respektíve vyžiadal si súhlas. Nová zmluva či dohoda v prospech WHO by jednoznačne viedla k odobratiu ďalšej významnej oblasti, týkajúcej sa národnej suverenity, k posilneniu globálnej ( planetárnej ) totality.

Teraz je ten správny moment opýtať sa vás, vážení ústavní činitelia, kedy zabezpečíte, aby vládna moc v SR predložila verejnosti a občanom SR verejné zdôvodnenie svojich všetkých politických aktivít, ktoré v súčasnosti s WHO realizuje od začiatku roka 2020. WHO pod vedením farmaceutického Kartelu a v súčinnosti s národnými vládami a rôznymi globálnymi štruktúrami podnikala a podniká rázne kroky k tomu, aby globálna politika boja proti !pandémii“ koronavírusu bola v podmienkach národných štátov uplatňovaná a aby do budúcnosti získala na svojom postavení a moci nad národnými systémami zdravotnej starostlivosti. Treba jasne konštatovať, že za viac ako dva roky verejnosť či obyvateľstvo národných štátov bolo vylúčené z toho, aby mohlo otvorene, slobodne, verejne posudzovať, hodnotiť, kritizovať a rozhodovať o tom, či globálna politika boja proti „pandémii“ koronavírusu je v ich vlastnom záujme a ako veľmi táto politika zasiahla do všeobecných podmienok ich života.

WHO sa usiluje v prospech boja proti „pandémii“ koronavírusu získať na svoju stranu ďalšie politické a právne záväzky a to všetko za podmienky vylúčenia verejnosti z posudzovania jej návrhov a zámerov. Verejné zdôvodnenie politiky vládnej moci, týkajúcej sa presadzovania globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, má byť predložené v komplexnej podobe a majú byť vysvetlené všetky doterajšie kroky vládnej moci a zámery a postupy na ďalšie obdobie. Prosím, aby ste si verejné zdôvodneniee politiky vládnej moci nezamieňali za postačujúcu účasť v súkromných mediálnych skupinách a verejnoprávnej RTVS. Skutočné verejné zdôvodnenie je potrebné pripraviť a zrealizovať cez verejnoprávnu RTVS a to za účasti predstaviteľov vládnej, zákonodárnej a justičnej moci a pestrého zloženia občianskych iniciatív, záujmových odborových zväzov, asociácie zamestnávateľov a združení, zástupcov ZMOS, zástupcov rôznych profesných komôr, zástupcov politických strán a hnutí a podobne.

Vládna moc na Slovensku nemá žiadnu politickú a právnu povinnosť bezpodmienečne a bez verejnosti – občanov SR podriaďovať sa globalistickej ideológií a teda všetkému, čo sa stane výtvorom kapitalistických globalistických inštitúcií, niektorých priam zločineckých. Všetky zainteresované skupiny pôsobia jednotne a organizovane v jednom smere: pracovať na posilňovaní vplyvu a moci WHO nad jej členskými štátmi, pretože to si vyžaduje globálny prístup. V tomto smere je v SR na politickej scéne úplne ticho, pretože vládna moc a ani samotné média tomu úmyselne nevenujú žiadnu pozornosť, aby sa verejnosť nerozptyľovala problémami, ktoré súvisia s už prijatým rozhodnutím o podmienkach a procese vypracovania medzinárodnej Zmluvy o boji proti pandémii.

Ako ústavných činiteľov som vás vyzval zorganizovať verejné zdôvodnenie politiky vládnej moci, týkajúcej sa presadzovania globálnej politiky boja proti „pandémii“ koronavírusu. To preto, aby toto verejné zdôvodnenie bola zásadným podkladom k rozvinutiu celospoločenskej diskusie, či je možné a potrebné, aby SR ako člen WHO sa zúčastňovala na procese posilňovania vplyvu a moci WHO a potom aj súhlasila s podpisom novej Zmluvy. Existujú silné indície, že vládna moc SR sa v ničom nebude priečiť konaniu a postupom globalistických štruktúr, čo môže znamenať, že celá záležitosť s WHO prejde bez povšimnutia politikov a občianskej verejnosti. Tieto indície vyplývajú z konania a postupov inštitúcií EÚ. Spomeniem niektoré iniciatívy a postupy z úrovne Bruselu.

Už v novembri 2020 bol prijatý dokument o úlohe Rady pri posilňovaní WHO. Európska rada vo februári 2021 prijala stanovisko, v ktorom vyjadrila odhodlanie presadzovať globálnu zdravotnú bezpečnosť okrem iného aj posilnením WHO prostredníctvom Zmluvy. Európska rada požadovala účasť na vypracovaní Zmluvy na základe súladu s článkom 21 ods. 1 Zmluvy o Európskej únií a tretej časti hlavy XIV. Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V máji 2021 bolo prijaté Rozhodnutie Rady o pozícií, ktoré sa má v mene EÚ zaujať na 74. Svetovom zdravotníckom zasadaní v dňoch 29.5. – 1.6.2021. Rada doporučila prijať rozhodnutie o podmienkach a procesoch vypracovania medzinárodnej Zmluvy o boji proti pandémiam. Rada podporila zriadenie medzivládneho zasadania na účely vypracovania a prerokovania Rámcového dohovoru WHO o pripravenosti a reakcií na pandémie. Rada sa stotožnila s tým, že základným cieľom Zmluvy je získanie politického a právneho záväzku zlepšiť štruktúru systémov zdravotníctva vo svete !!!

Neviem, či si uvedomujete, čo naplnenie tohto cieľa v praxi môže znamenať pre národné štáty a pre ich systémy zdravotnej starostlivosti a pre ich systémy zdravotnej starostlivosti. Prinesie to rozvrat zdravotníctva podľa plánov a záujmov farmaceutického Kartelu a rôznych globálnych štruktúr. Myšlienka presadzovať za každú cenu globálnu zdravotnú bezpečnosť, je chorá, scestná, zlá, provokačná, diabolská, pretože jej podstatou sú dve priority, ktoré sa presadzovali doteraz a ktoré sa plánujú presadzovať aj do budúcnosti. Prvá priorita sa týka neustáleho testovania a vakcinácie obyvateľstva národných štátov podľa všeobecnej zásady „jedna veľkosť pre všetkých.“ Druhá priorita je nevyhnutná, aby sa „zdravotná bezpečnosť“ na planéte presadzovala cez prostriedky a nástroje, ktoré budú potláčať základné slobody a práva, budú organizovať život obyvateľstva v určitom novo nastavenom režime.

Skúsenosti z doterajšieho presadzovania globálnej zdravotnej bezpečnosti sú tragické a súvisia so zločinmi proti ľudskosti. Globálna úroveň zdravotnej bezpečnosti nemôže obyvateľom národných štátov priniesť žiadnu spravodlivosť, pretože už z podstaty kapitalizmu vyplýva, že kapitalistická globalizácia nemá so skutočnou spravodlivosťou nič spoločného. Pod vedením farmaceutického Kartelu sa môžu realizovať len také plány a zámery, na ktoré upozornili autori knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ.“ Každý predstaviteľ vládnej moci a ďalší politici by si mali zobrať za povinnosť túto knihu prečítať. Dozvedeli by sa, pred kým a čím bolo ľudstvo, na základe toho, čo sa odohralo v rámci 2. svetovej vojne, varované.

Organizovať globálnu zdravotnú bezpečnosť pod vedením farmaceutického Kartelu a WHO je ako veriť tomu, že vojensko – priemyselný komplex v kapitalizme je predurčený k tomu, aby v celom svete zavládol trvalý mier a priateľstvo medzi národmi. Ak sa nemá, a to za žiadnych okolnosti, podporovať myšlienka globálnej zdravotnej bezpečnosti, potom čo mate, ako ústavní činitelia, riešiť a zabezpečovať ? Vašou povinnosťou je dozerať, starať sa, aby efektívne fungoval bežný národný systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, založený na potrebe individuálnych príbehov o ochrane zdravia a životov . Uvedomujem si, že pod vedením Bruselu sa neviete zmôcť či prinútiť k samostatnému mysleniu a konaniu. Doteraz som nepočul a nezistil som, že by predstavitelia vládnej moci sa jednotne a verejne postavili proti politike Bruselu, ktorý jednoznačne podporuje presadzovanie globálnej zdravotnej bezpečnosti.

Inštitúcie EÚ aj za účasti predstaviteľov vlády SR cieľavedomé postupujú tak, aby dôsledne eliminovali právomoci národnej vlády členského štátu a tým vytvorili podmienky pre jednotnú podporu globalistických štruktúr. Ako takúto elimináciu inštitúcie EÚ robia ? Veľmi jednoduchým spôsobom. Napríklad cez Európsku radu, v ktorej sedia zástupcovia národných vlád. V Bruseli sa pripraví návrh dokumentu a politici – vraj zástupcovia občanov členských štátov – potom prijmú rozhodnutie, respektíve vyhlásenie. Takéto vyhlásenie Európskej rady je napríklad z novembra 2021. Európskej únií štatút neformálneho pozorovateľa pri WHO vôbec nestačí. Z tohto dôvodu takýto dôležitý orgán si predstavuje, že EÚ má byť zmluvnou stranou a Svetové zdravotnícke zhromaždenie svojim rozhodnutím EÚ to má umožniť.

Je zaujímavé vysledovať, že samotná eliminácia národných vlád s právomocami v oblasti zdravotníckej politiky bola zdôvodnená vykonštruovaným právnym základom a hmotno – právnym základom. Právny základ toho, aby EÚ bola zmluvnou stranou, sa zakladá na článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Bolo vymyslené, že EÚ sa má stať zmluvnou stranou dohovoru ako organizácia hospodárskej integrácie !!! Hmotno – právny základ sa zdôvodňuje článkom 168 ods. 3 a 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podobne postupuje aj Rada EÚ, ktorá pripravila a schválila Rozhodnutie Rady o pozícií, ktorá sa má v mene EÚ zaujať. V článku 2 Rozhodnutia sa zdôrazňuje, že pozíciu, uvedenú v článku 1 Rozhodnutia ER vyjadria členské štáty Únie, ktoré sú členmi SZO, konajúc spoločne v záujme Únie.

A je dobojované, nemali by existovať žiadne pochybnosti o tom, že príprave novej zmluvy o pripravenosti na pandémie, vrátane posilnenia právomoci WHO, budú zo strany členských štátov kladené prekážky. Rafinovaný spôsob práce uvedených inštitúcií EÚ je zrejmý, pretože dôvod pre takéto svoje správanie sa našli vraj v akomsi právnom základe a hmotno – právnom základe. Môžeme si myslieť, že predstavitelia našej vládnej moci nám, občanom SR, niečo o tejto finte prezradia či upozornia nás na takéto obmedzovanie suverenity národných štátov ? Lenže čitateľa a aj vás, vážení ústavní činitelia, je potrebné upozorniť, že obidva základy – právny a hmotno – právny – nemajú nič spoločnéo s výlučnými právomocami EÚ.

Podľa článku 168 ods 1 Zmluvy o fungovaní EÚ v oblasti verejného zdravia činnosť Únie doplňuje politiku členských štátov, pričom samotná činnosť je pomerne konkrétne špecifikovaná a zahŕňa:

a) podporu výskumu príčin, prenosu a predchádzaniu chorobám,

b) zdravotnícke informácie,

c) zdravotnú výchovu,

d) sledovanie vážnych cezhraničných zdravotných hrozieb, včasné varovanie a boj proti ním.

Podľa článku 168 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ Únia podnecuje spoluprácu medzi členskými krajinami a podporuje ich činnosť ! A čo je tiež dôležité, členské štáty EÚ cez Európsku komisiu koordinujú medzi sebou svoje politiky a programy v oblastiach, uvedených v bode 1, ktoré som špecifikoval v bodoch a) až c). Podľa článku 168 ods. 5 Európsky parlament a Rada môžu prijať opatrenia, určené k ochrane a k zlepšovaniu ľudského zdravia, a predovšetkým k boji proti najzávažnejším cezhraničným chorobám. Čo z toho vyplýva a celkom zásadného ? Že pojmy „doplňuje“, „podporuje“, „prijíma stimulačné opatrenia“ jednoznačne ukazujú či potvrdzujú, že ide o doplnkové služby pre členské štáty EÚ, ktoré sú celkom jednoznačne držiteľmi mocí a suverenity tvoriť svoju politiku a programy na úseku zdravotníctva.

Z toho vyplýva, že všetky kapitalistické globálne inštitúcie by sa mali prispôsobovať na medzinárodnej scéne takým potrebám a záujmom, ktoré boli stanovené na národnej úrovni každého členského štátu. Ak zoberieme do úvahy mnohé ďalšie rozhodnutia na úrovni Európskej komisie, Európskeho parlamentu, Európskej rady či Rady EÚ, tak sa v absolútnom rozsahu prekračovali a prekračujú kompetencie EÚ, ktoré v konečnom dôsledku viedli k nastoleniu a realizovaniu globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu a jeho nekonečnými variantami. Katastrofálne výsledky tejto politiky si nikto z globalistov, z WHO, EÚ, farmaceutického Kartelu či národných vlád členských štátov EÚ vôbec nemajú záujem priznať a samotné slobodné média ich v tom svorne podporujú.

Zmluva o fungovaní EÚ umožňuje členským štátom koordinovať medzi sebou svoje politiky a programy v tých otázkach, ktoré som uviedol vyššie v bodoch a) až c) a to v spojení s Európskou komisiou, čo v mojom poňatí znamená, že Európska komisia má úlohu akéhosi facilitátora. Lenže pre samotnú koordináciu členských štátov medzi sebou musia byť vytvorené určité podmienky a tie musia existovať v prvom rade mimo rokovaní s EK, EP a Radou EÚ. Tieto svoje pripomienky vôbec nepokladám za akýsi nezmysel či formality, pretože dôkazy o skutočnom stave formovania globálnej politiky boja proti „pandémii“ koronavírusu sú skryté v zistení, či všetky zásadné rozhodnutia vychádzali z rozhodnutí a návrhov členských štátov na základe dostatočných štatistík zdola – od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo z „efektívnych“ rozhodnutí globalistov a ich rôznych štruktúr.

Z toho, čo som sa snažil pripomenúť a zdôrazniť, vyplýva, že príprava novej medzinárodnej legislatívy pre budúce pandémie, v rámci ktorej má WHO a s ňou farmaceutický Kartel dostať väčšie právomoci, ohrozuje budúcnosť sveta. Odovzdanie kompetencií národných vlád globálnym štruktúram bude nezodpovedný a vlastizradný krok, ktorí pripraví obyvateľstvo národných štátov žiť v normálnych ľudských podmienkach, pretože globálna diktatúra bude presadzovať zámery minoritnej triedy kapitalistov. Je viac ako isté, že cez novú Zmluvu o pripravenosti na budúce pandémie sa v prípade EÚ vôbec nebudú dodržiavať ustanovenia článku 21 ods. 1 Zmluvy o Európskej únií, ktoré potvrdzujú, že činnosť Únie na medzinárodnej scéne má spočívať na zásadách demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti základných práv a slobôd, úcte k ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity, dodržiavania Charty OSN a medzinárodného práva.

Na uvedených zásadách nebola a nie je realizovaná ani globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu a nie je realizovaná ani zahraničná politika vo vzťahu k Ukrajine a Rusku. Dôvodom uvedeného rozporu nie je iba akási morálna stránka politických elít „demokratického“ Západu. Hlavný dôvod rozporu medzi určitými proklamáciami a politickou realitou je v tom, že zásady, na ktorých sa zakladá činnosť Únie na medzinárodnej scéne, boli ukradnuté, pretože skôr patria do portfólia národných štátov, ich organizáciám a organizáciám globálnej spravodlivosti, respektíve demokratického internacionalizmu, ak by boli ustanovené či založené iniciatívami zdola, pre potreby národných štátov. Vyššie uvedené zásady činnosti Únie vôbec neladia s kapitalistickými štruktúrami a globalistickými inštitúciami či organizáciami.

Koniec časti XVI.

Dušan Hirjak