Režiséri udalostí roku 1989

Režiséri udalostí roku 1989

Prvotné rozhovory o novom politickom usporiadaní Európy sa začali rozhovormi Reagana s Gorbačovom v roku 1986. Táto fáza bola len prípravná, konkrétna nastala od roku 1988, kedy sa viedli tajné diskusie medzi sovietskou a americkou delegáciou na tému budúcnosť východnej Európy. Ich výsledkom bolo postupné dozrievanie plánu pre politické zmeny vo východnej Európe. Otázka neznela tak, či zmeny budú alebo nie, ale tak ako ich realizovať.

Do Moskvy prilieta dňa 15.1. 1989 Henry Kissinger a odovzdáva neoficiálny list  vtedy ešte viceprezidenta Busha pre Gorbačova s návrhom tzv. demokratizácie východnej Európy. Tento krok bol prvým vážnejším krokom od roku 1988, kedy začali neoficiálne rozhovory medzi USA a ZSSR. Takisto ako aj v roku 1968 sa nič nedialo bez dohovorov týchto krajín. Ani k okupácii Československa v roku 1968 by nebolo došlo bez súhlasu USA. Za to, že ZSSR pripustí demokratizáciu východnej Európy bolo zo strany USA prisľúbené, že nebudú zasahovať do delenia moci v postkomunistických krajinách a že sa NATO nebude rozširovať ďalej  k sovietskym hraniciam.

George Bush sa dňa 20.1. 1989 stáva prezidentom USA a nič nebráni tomu, aby sa vopred dohodnuté plány začali realizovať.

Treba poznamenať, že na plánoch sa podieľala vtedy neznáma a neskôr smutne známa (bývalá ministerka zahraničných vecí USA) Condoleeza Riceová, ktorá študovala ruskú problematiku a problematiku východnej Európy u profesora Korbela, otca vojnovej štváčky proti Juhoslávii v roku 1999 Madelaine Allbrightovej a bývalého československého veľvyslanca v Juhoslávii (po druhej svetovej vojne). Korbel po Februári 1948 emigroval do USA, pričom si nezabudol z československého veľvyslanectva v Belehrade pribaliť viacero hodnotných obrazov. Zo strany USA bolo prisľúbené, že nebudú zasahovať do organizácie udalostí vedúcich k rozpadu jednotlivých štátov. Následne začali prebiehať v ZSSR rozhovory medzi predstaviteľmi zúčastnených štátov s komunistickým vedením ZSSR a medzi ich vybranými politickými predstaviteľmi a tajnými službami sa začala plánovať organizácia politických zmien. Hlavným cieľom bolo udržať svojich predstaviteľov v politike a zmocniť sa väčšiny majetku. V Československu sa na tento účel použili vybraní politici, ich rodinní príslušníci, tajní spolupracovníci a zmenám oddaní a dopredu určení ľudia organizovaní v Charte. Všetky hlavné zväzky týchto ľudí boli do decembra 1989 skartované (vrátane Václava Havla). Toto dianie bolo zabezpečované príslušníkmi rozviedky a kontrarozviedky. November 1989 bol plánovaným dokončením predchádzajúcich príprav a tajných dohôd medzi USA a ZSSR. Novopečený prezident USA Bush bol na takúto úlohu ako stvorený, keďže bol v 70-tych rokoch šéfom zločineckej organizácie CIA.

V Helsinkách 25.10.1989 Gorbačov slušným spôsobom oznamuje, že pustí štáty východnej Európy spod vplyvu ZSSR.

Na Malte sa koná v dňoch 2.-3.12. 1989 schôdzka Gorbačov – Bush, na ktorej sa uskutočnili tajné dohody na témy rozpadu východného bloku, zániku Varšavskej zmluvy, RVHP a ďalšieho usporiadania.

Václav Havel sa dňa 3.12.1989 v Prahe stretáva s dôstojníkmi KGB v Mánesovej ulici, ktorí mu oznamujú že sa s ním počíta na post prezidenta ČSSR. Václav Havel sa na tento úrad triasol, chcel ho za každú cenu. Ďalej už udalosti nasledovali v rýchlom slede a začali politické boje o obrovské majetky, ktoré Československo malo (mimo hnuteľného a nehnuteľného majetku malo cca 3,5 bilióna zásoby finančnej rezervnej masy, ktoré v pote vyprodukovali generácie ľudí po druhej svetovej vojne.) Začala veľká privatizačná lúpež, dopredu určená pre nasadených ľudí. Žiaľ tí, ktorí tieto hodnoty vyprodukovali boli z procesu vylúčení a hodení levom ako obete nového režimu.

Dnes z odstupom času možno konštatovať, že Slovensko nie je demokratická krajina, má len politický pluralitný systém. Ale pluralitný systém ešte nezaručuje demokraciu v štáte. Medzi pluralitou a demokraciou je obrovský rozdiel…Slovensko vymenilo politickú pluralitu za ekonomickú diktatúru…Ale o tom inokedy…Viď aj tri diely udalostí…nizsie

https://blog.hlavnespravy.sk/24446/ako-sa-rodil-17-november-1989-alebo-kto-reziroval-mrtveho-studenta-na-narodnej-triede-v-prahe-fakty-ktore-sa-doteraz-ludom-zamlcuju-iii-diel/

Prejav , na ktorý sa nezabúda!

Komunisté vás budou strašit nezaměstnaností, není to pravda, ničeho se nebojte. Dvacet let tvrdila oficiálna propaganda, že jsem nepřítelem socializmu, že chci v naší zemi obnovit kapitalizmus, že jsem ve službách imperializmu, od nehož příjmám tučné výslužky, že chci být majitelem různých podniků …    Byly to všechno lži, jak se záhy přesvědčíte, protože tu brzy začnou vychádzet knihy , z nichž bude zřejmé, kdo jsem a co si myslím. Slibuji vám, že funkci prezidenta vezmu na jedno volebné období, ale pak bych se chtel věnovat práci dramatika. Také vám slibuji na svou čest, pokud se za mého volebního období nezlepší životní úroveň v ČSFR, sám odstoupím z funkce.

V budoucnu se podle mého mínění musí prezidentský úřad vymezit. Prezident nemůže mít tak velké právomoci, jaké má dnes. Pro mě není rozhodující, s jakým slovem jsou sociální jistoty spojováni, ale to, jaké jsou. Já si představuji, že by měli být daleko větší, než jaké poskytovalo to, co mnozí nazývají socializmem. Možná se ptáte, o jaké republice sním. Odpovím vám: O republice lidské, která slouží člověku, a proto má nadeji, že i člověk poslouží jí.  Za svůj třetí úkol považuji podporu všeho, co povede k lepšímu postavení dětí, starých lidí, žen, nemocných, těžce pracujících, príslušníků národných menšin a vůbec všech občanů, kteří jsou na tom z jakýchkoliv důvodů hůře než ostatní. Žádné lepší potraviny či nemocnice nesmí být výsadou mocných , ale musí být nabídnuty těm , kteří je nejvíc potřebují.

Připravujeme koncept důkladné ekonomické reformy, která  nepřinese sociální stresy, nezaměstnanost ,inflaci a jiné problémy, jak se někteří z vás obávají. Svádět všechno na předchozí vládce nemůžeme nejen proto, že by to neodpovídalo pravdě, ale i proto, že by to mohlo oslabit naši povinnost samostatně , svobodně, rozumně a rychle jednat ….Všichni chceme  republiku, která bude starostlivě pečovat o to, aby zmizely všechny ponižující přehrady mezi různými spoločenskými vrstvami, republiku, v niž se nebudeme delit na otroky a pány. Toužím po takové republice víc než kdo jiný. Náš stát  by už nikdy neměl být přívažkem či chudým příbuzným kohokoliv jiného.

Musíme sice od jiných mnoho brát a mnohému se učit, ale musíme to po dlouhé době dělat zase jako jejich rovnoprávní partneři , kteří mají také co nabídnout . Jsou lidé, kteří kalí vodu a panikaří, že se bude zdražovat. Dávejte si na na ně pozor! Ptáte se s údivem, jestli bude inflace, jestli bude zdražování?  Mnohokrát a jasně tato vláda řekla ve svém programovém prohlášení, včetně dalších dokumentů a ministři na svých tiskových konferencích, že jejich úsilím je, aby přechod od neekonomiky k ekonomice byl pokojný, bez sociálních aspektů, bez návaznosti nezaměstnanosti, bez jakýchkoliv sociálních krizí nebo podobně. Jestli se sem tam pohne cena cigaret nebo něčeho, to v téhle chvíli nevím, zatím je snaha, aby se nehýbalo nic, alespoň v nejbližších měsících. Žádné gigantické zdražování nebo dokonce nezaměstnanost, jak to panikáři systematicky šíří, nic takového nepřipravujeme. Již do žádného paktu nepůjdeme. Podle mého mínění nesmí náš stát šetřit na investicích do školství a kutury…. Také náš mnohokrát deklarovaný úmysl provést reformu tak, aby nevedla k velkým otřesům, velké inflaci, nebo dokonce ke ztrátě základných sociáĺních jistot, musí naši ekonomové přijmout proste jako úkol ,který jim byl zadán.

Václav HAVEL

Ako sa zametali stopy:

Novodobé politické špičky po roku 1989 sa pripravovali dávno pred udalosťami novembra 1989. Štátna bezpečnosť, komunistické reformné prúdy a Chartisti boli dávno dohodnutí na rozdelení moci. Bolo treba ale poupratovať policajné archívy, aby sa čo najdlhšie udržala v tajnosti idea skutočných udalostí.

Bývalý minister vnútra ČSFR Richard Sacher nám už nevysvetlí (zomrel v r. 2014), prečo bez vedomia parlamentu nechal menovaných politikov lustrovať pod vedením mjr. Rambouska. Pokyn k utajenému prevereniu dal riaditeľ VOS mjr. Novotný, ktorý bol priamo podriadený ministrovi Sacherovi, ktorý ho 5. 1. 1990 menoval do tejto funkcie a za bývalého režimu mal na starosti tzv. „Nezávislé iniciatívy“. Generálna prokuratúra vedela o tomto zneužití právomoci zo strany R. Sachera, ale nekonala. Bolo treba upratať agentúrne zväzky vtedajších politických špičiek do bezpečného úkrytu.  Hrozilo, že keby sa ľudia dozvedeli kto zasadol do nových vrcholových politických funkcií, tak sa narežírovaná revolúcia zopakuje. Ale už by to bola revolúcia bez režiséra.

Richard Sacher bol za socializmu aktívny člen, funkcionár vtedajšej Československej strany ľudovej a tajný spolupracovník socialistickej vojenskej kontrarozviedky.

Vznikol tak FOND Z (zvláštny fond), v ktorom sú „ustajnené“ politické špičky novembra 1989 a neskoršie politické zálohy, ktoré dodnes ovplyvňujú život v ČR i SR. Mnoho z nich bolo zároveň vedených v evidencii bývalej KGB. V časoch politických zmien vo východnej Európe v roku 1989 boli vysokí dôstojníci KGB v štáboch týchto krajín a v spolupráci s bezpečnostnými zložkami riadili politické zmeny. Preto FOND Z je dodnes predmetom najvyššieho stupňa utajenia a súčasné politické špičky Vás budú presviedčať o tom, že neexistuje. Ale on predsa existuje.

Zaujímavá je i skutočnosť, že Václav Havel na druhý deň potom ako bol zvolený za prezidenta v hradnej reštaurácii Vikárka potvrdil Sachera do funkcie ministra vnútra. Nemal to z vlastnej hlavy. Bol to pokyn od vysokých predstaviteľov štátnej bezpečnosti, s ktorými bol Havel v kontakte. (pozn.: v čase čakania na svoj post prezidenta na Hrádečku v lete 1989, Havel hrával karty s príslušníkmi Štb, ktorí sa pri ňom neustále striedali. Nie však preto, aby ho kontrolovali s kým sa stretol, ale preto aby sa mu nič nestalo. Už sa vedelo o tom, na aký post sa pripravuje.) Takže Havel menovaním Sachera na uvedený post si splnil svoju úlohu. Do nižších funkcií obsadil Sacher reaktivovaných bývalých policajtov, z ktorých viacerí boli už v 70-tych rokoch pripravovaní na politické zmeny ako zálohy.

Na Slovensku sa prezentoval aj vtedajší minister vnútra Vladimír Mečiar, ktorý v januári 1990 poslal svojho podriadeného Čima do Tisovej vily v Trenčíne, kde bolo okresné oddelenie Štb. Čimo „prečistil“ operatívne zväzky a tie zaujímavé odniesol Vladovi do privátnej zbierky. Na záver možno konštatovať, že tísícky kompromitujúcich materiálov na vysokých politických funkcionárov bolo, ukradnutých, (viacerí politici z nich dlho ťažili a aj ťažia dodnes), skartovaných alebo uložených do FONDU Z. R. Sacher  podpísal prísne tajný dokument dňa 2. 4. 1990 pod číslom: OV-0017 K-90:

Text pokynu ministra Sachera je nasledovný:

1. Vyňať z ústrednej evidencie SEO VOS FMV evidenčné karty, ktoré sa týkajú prezidenta republiky, členov federálnej vlády, vlády Českej republiky, vlády Slovenskej republiky, poslancov FZ, poslancov ČNR, poslancov SNR a predákov politických strán.
2. Vyňať archívne materiály, uložené v operatívnom archíve SEO VOS FMV, ktoré sa vzťahujú k vyššie uvedeným osobám.
3. Uložiť registračné protokoly do plechových obalov a tieto zapečatiť. Zmeny v registrácii riešiť náhradným spôsobom s využitím lístkovnice a na počítači.
4. Evidenčné karty, archívne materiály a registračné protokoly uložiť do zvláštneho fondu SEO VOS FMV.
5. Okamžite signalizovať ministrovi vnútra ČSFR všetky prípady, ak lustrácie smerujú do okruhu osôb, uvedených v bode 1. tohto pokynu.

A tak mnohí politici si počas rokov mohli mädliť ruky, že sa na nich neprišlo počas ich kariéry. Kto s kým spolupracoval (Štb, vojenská rozviedka i kontrarozviedka, KGB alebo dokonca dvojití agenti).  Aj dnes sme svedkami toho, že títo ľudia naďalej pôsobia vo vysokej politike a sú živým dôkazom, kto pripravoval a zúčastňoval sa na politických zmenách.