Russell Brand: trest za otvorené ústa

Predstav si, že ťa pošlu na desať a pol roka natvrdo za činy, ktoré sa vraj udiali pred sedemnástimi či dvadsiatimi dvoma rokmi. 

Po takom čase už niet kamerových záznamov ani forenzných stôp a digitálne stopy dávno vyprchali, veď aj od posledného z týchto činov prešlo sedemnásť rokov. Celý ten cirkus stojí len na tvrdeniach proti tvrdeniam. Súd dokonca uzná, že si reálne pomáhal ľuďom so závislosťami a financoval im liečenia, a prizná, že pre spoločnosť nepredstavuješ žiadne riziko. No a napriek tomu ťa s úsmevom pošle na viac než desať rokov do chládku.

Či to naozaj Russell Brand spáchal, to s istotou nevie nikto z nás a ja tu nie som na to, aby som vynášal súdy, mne ide o to, čo sa skrýva v pozadí tohto príbehu.

Z vlastnej skúsenosti so súdnym systémom totiž viem, aká krehká môže táto „spravodlivosť“ byť, a preto mám o celom tomto prípade vážne pochybnosti.

Smrteľný hriech: Prestal tancovať, ako pískali

Brand určite nebol žiadny svätec. V mladosti žil divoko ako londýnsky playboy, závislý od heroínu a žien, no Hollywood ho miloval. Veď chvíľu žiaril na samotnom vrchole po boku Katy Perry.

Lenže potom spravil chybu. Odišiel, prestal hrať podľa predpísaného scenára a začal nahlas hovoriť o veciach, ktoré mali radšej ostať pod kobercom.

Témy, za ktoré sa dnes platí slobodou

Dovoľoval si klásť nepríjemné otázky. Pýtal sa na neúmerné zisky Pfizeru a Moderny počas covidu, na lockdowny či nežiaduce účinky. Otváral témy ako Svetové ekonomické fórum, Klaus Schwab a ich slávny Great Reset. Zaujímal sa o Billa Gatesa a jeho vplyv na svetové zdravotníctvo a poľnohospodárstvo. Poukazoval na cenzúru na sociálnych sieťach a na to, ako hlavné médiá vlastnia rovnaké korporácie, ktoré vám diktujú tú správnu pravdu.

Rýpal do zbrojoviek a vojny na Ukrajine. Spomínal mená ako BlackRock a Vanguard. Varoval pred digitálnymi menami centrálnych bánk a totálnym sledovaním. Pýtal sa na Epsteina a na to, ako je možné, že skutočne mocní z jeho zoznamu nemajú nikdy žiadne následky.

Skrátka otvoril ústa. A to sa v slušnej spoločnosti neodpúšťa.

Náhodná spravodlivosť: Keď sa pamäť vráti na povel

Kým robil šou pre dav, staré hriechy nikomu nevadili. No akonáhle sa odpojil a začal rýpať, spravodlivosť si naňho zrazu zázračne spomenula.

Ten istý systém, ktorý ho teraz tak exemplárne potrestal, pritom akosi prehliada oveľa závažnejšie prešľapy vplyvných ľudí. Mnohé mená z Epsteinovho okolia ostávajú nedotknuté.

Skutočná otázka predsa nie je v tom, či bol v mladosti divoký, veď kto z nás je bez hriechu. Skôr zaráža tá zvláštna zhoda náhod, že si ho úrady všimli presne v momente, keď prestal byť len zabávačom pre davy.

Bitcoin: Jediná úniková cesta pred svojvôľou moci

A tu prichádza na scénu Bitcoin, systém, ktorý na celú túto hru kašle. 

Elity ho nemôžu ovládať, nemôžu ťa z neho „vypnúť“ podľa nálady ani trestať za to, že hovoríš pravdu. Nemajú naň totiž žiadnu páku.

Ak dokáže systém poslať niekoho za mreže len na základe starých spomienok, zatiaľ čo skutoční nedotknuteľní sú v pohode, máš dobrý dôvod hľadať niečo, na čo ich dlhé prsty nedosiahnu. Pamätaj však, že Bitcoin skutočne vlastníš len vtedy, keď máš svoje vlastné kľúče, pretože Bitcoin na burze v skutočnosti spravujú iní a štát ti ho môže kedykoľvek zhabať. Inými slovami, táto záchrana funguje len vtedy, keď si svojím vlastným bankárom.

Systém si veľmi starostlivo vyberá, koho potrestá. Bitcoin mu do ruky kľúče od tvojich peňazí našťastie nedal.