Prečo Rusi nesmú súťažiť na športových podujatiach a USA či Izrael môžu? Adekvátnu odpoveď na túto otázku vám zrozumiteľne nedá žiaden progresívec, liberál, KDHák ani Igor. Normálna odpoveď totiž neexistuje.
Ak by sme mali byť korektní tak popri Rusku by už desaťročia mali byť zo športových súťaží vylúčení športovci USA (za nepretržité vojny), Izrael (za brutálnu genocídu v Gaze), ale napríklad i Malá Británia či Poľsko (za vojnu v Iraku…).
Bol by som rád keby ma niekto presvedčil o opaku. Argumentami, nie nárekom a emóciami.
K účasti Ruska na hokejových zápasoch sa vyjadruje kdekto, mám pocit že nechápu hlbšie súvislosti (môžem sa mýliť, ak máte ten pocit opravte ma). Nie som hokejista, ani športovec, nerobím ani na športovom arbitrážnom súde. Ale prečo mám počúvať a akceptovať názor napríklad hokejistov ako je Hašek, Handzuš či Valábik? Vedia hrať hokej a? A čo? Aké majú vzdelanie, študovali azda právo? Ich názor je len výplod ich emócií a samozrejme nenávisti k Rusku a Rusom všeobecne. Trápi ich vojna na Ukrajine a obete vojny, tomu sa dá rozumieť, ale trápili ich aj obete amerických vojen v Iraku, Gaze, Afganistane či Iráne? Ak nie, tak ma zaujíma prečo? Sú azda mŕtve deti v Gaze či Iráne menej ako deti na Ukrajine? Je to rasistické myslenie? My sme viac, náš klan či kmeň je niečo extra, naša západná civilizácia je viac? Mne to nepríde ako objektívny úsudok.
Hokejisti, herci, umelci, aktivisti, progresívci majú v spoločnosti a médiách nezaslúženú pozornosť. Nie sú viac ako ostatní (samozrejme ale ani menej), ich názory nemusia byť správne a relevantné tak ako i moje názory. Pozornosť, ktorú ľudia upriamujú na ich vyjadrenia je neadekvátna, prehnaná a neracionálna. Ak chcete byť súčasťou kmeňa (čo je prirodzená túžba, inštinkt ľudí) neznamená to že musíte zdieľať názory vodcov klanu, vytvorte si svoj vlastný názor a úsudok. Môj názor nie je o nič bezvýznamnejší, či horší ako názory Magdy Vašáryovej, Veroniky Remišovej či Dominika Hašeka. Myslieť samostatne je ťažké, lepšie je prebrať myšlienky vodcov “nášho kmeňa”.
Čo tak sa zamyslieť čo by znamenal návrat Ruska do športu? Možno by sa začala mazať čiara medzi “my a oni”, možno by sme viac začali rozumieť Rusom, možno by sa zmiernila médiami a politikmi vytvorená iracionálna rusofóbia. A možno by práve takáto “maličkosť” ako návrat Rusov do športových súťaží prispela k lepšiemu pochopeniu druhých a nakoniec i k mieru.
Mám pocit že ľudia, ktorí ostrakizujú, dehumanizujú Rusov a nechcú aby ani len súťažili v športe mier nechcú, ale chcú vojnu za každú cenu. Každý, kto usiluje o ďalšiu konfrontáciu s Ruskom (aj v športe) uprednostňuje vojnu pred mierom? Mne sa to zdá nesprávne, choré a hlúpe. Ak chcú Magda, Veronika, Dominik porážku Ruska môžu odísť na front, môžu tam poslať svoje deti, to však nikdy neurobia, ich rétorika nemá nič spoločné s realitou a ich činmi. Ak bude Rusko naďalej tlačené do kúta, ponižované, sankcionované tak nebude mať žiaden dôvod ukončiť vojnu.
.JPG)
.jpg)
