Šesť rokov sledujeme doslova cirkus okolo človeka menom Lintner. Nie je to občan ako ja Ty, alebo my všetci. JUDr. David Lintner je skutočne znalý všetkých zákrut paragrafov. Živil sa ako prokurátor aj ako sudca. Má rodinu a mal, dá sa povedať, lukratívne, dobre platené zamestnanie. Stalo sa však niečo a ocitol sa v base. Nič neukradol ani nikoho nezabil napríklad na prechode a napriek tomu bol sedem mesiacov zatvorený.
Nebol sám. V to čase jemu podobných bolo za mrežami niekoľko desiatok nie bežných občanov, teda takých ako ja Ty, alebo my. Sedeli, boli vyšetrovaní, usvedčovaní už odsúdenými grázlami ktorí za svedectvo získavali rôzne výhody a ak dobre svedčili proti vybraným osobám mohli podnikať ba aj získať lukratívnu štátnu zákazku.
Už na prvé počutie je to absurdné. Nie každý vydržal. Boli prípady, že pod primitívnym, ale aj sofistikovaným psychickým tlakom spáchali sami samovraždu a niekedy to spravili aj s pomocou. Neuveriteľné. Samovražda v štátnom zariadení kde je osoba strážená, sledovaná, kontrolovaná. V zariadení kde zodpovednosť za život preberá na seba štát, teda v danom prípade konkrétne osoby.
O úmrtiach sa verejnosť dozvedela, ale o príčinách samovrážd nič konkrétne a o. potrestaní vinníkov, teda zodpovedných osôb nič, alebo takmer nič okrem bežných floskúl. Občan, právnik, prokurátor, sudca Lintner vydržal, prežil. Pustili ho a on nesklapol. Pustil sa do boja so štátnym molochom. Bojoval šesť rokov kým mašinéria spravodlivosti priznala, že jeho prípad nemal byť vzatá ani do prípravného konania. Tých šesť rokov nebolo jednoduchých. Média dedukovali, konšpirovali usvedčovali, špekulovali, pretriasali Lintnerove majetkové pomery rodinné prostredie, profesijné aj súkromné vzťahy. Ani opoziční politici nezaháľali. Rozlievali čiernu farbu na všetky strany.
Lintner vydržal a vyhral – domohol sa spravodlivosti. Šesť rokov pri jeho vzdelaní a praxi. Ako by som dopadol ja, Ty, my? Aj najvyšší predstaviteľ správy štátu sa vyjadril, že nežijeme v právnom štáte. Za povšimnutie stojí fakt, že za nekonečné neprávosti nikto nebol potrestaný. Obidve moci, Výkonná aj Súdna spia.
Kto zato môže? Žeby Justícia, Themis či Diké? Isté podozrenia na ňu asi padli keď jej museli zakryť oči páskou. Naša Justícia by bola spravodlivá, objektívna aj nestranná, keby nemala milencov. Láska jej už tridsať rokov zahmlieva rozum. Kvôli láske blúdi v zákrutách paragrafov a plní všetko čo milenci žiada. Nie je to manželstvo. Je smutné a teraz už aj nebezpečné čo sa s Themis stalo. Je veľmi vážne chorá. Milencov strieda každé štyri roky, niekedy aj častejšie. Porušuje všetko čo očakávame, na čo sa spoliehame, čomu veríme, čo bezpodmienečne vyžadujeme. Zrádza svoju čistotu definovanú Ústavou a zákonmi.
Tými milencami sú politici. To oni zo súdneho paláca urobili dom pochybnej povesti. Oni rozhodujú kto bude súdiť, kto bude trestať. Politici reálne zrušili základ fungovania štátu – rozdelenie moci na tri – od seba nezávislé bohyne. Politici vytvorili domček s červenými lampičkami v ktorom ubytovali všetky tri moci – Ústavodarnú, Súdnu aj Výkonnú. Na pasení sa striedajú podľa toho, ako nás, voličov dokážu svojimi sľubmi obmäkčiť, alebo naštvať. Podľa toho im dáme permanentky na pôžitky.
Keby len to, dôležitým pasákom permanentky pozlátili a opevnili. Sú neodvolateľní a neomylní. Prežijú sťahovanie, maľovanie aj zemetrasenie. Okrem tých troch už menovaných pasú aj Famu, bohyňu povestí, chýrov a správ. To je štvrtá obyvateľka izbičiek lásky. Všetky štyri, podľa želaní milencov, každý deň kradnú Pravde šaty a obliekajú do nich Lož. Zahanbená Pravda sa spravodlivosti nedomôže lebo my, hneď po odovzdaní lístkov a rozdaní permanentiek stratíme hlas a tým aj silu čokoľvek zmeniť. Pravda musí čakať, kým si jej šaty Lož neprederie.
Je mnoho tých čo chcú byť milencami. My im dávame permanentky do izbičiek lásky v nádeji, že upracú. Fatálny omyl. Neupracú. Hneď po zvolení na sľuby a predsavzatia zabudnú. Obcovanie sa im tak zapáči, že považujú za tragédiu ak im po štyroch rokoch dôveru neprejavíme. Preskakujú zo strany do strany, niekedy postačí aj združenie či hnutie len aby si mohli opäť užívať priazeň sufražetiek. Dúfam, že Zeus nestratí trpezlivosť a nepovolá syna Dia a Héry Áresa, aby tento hanbinec rozpustil, otrokyne presťahoval do vlastných palácov a nastolil panstvo práva.
.jpg)
.JPG)
