Trestné činy páchané mladistvými sa valia na dnešnú spoločnosť ako povodeň. Od „zodpovedných“ sa ozývajú hlasy o posune vekovej hranice pre zodpovednosť za ich spáchanie, ako podmienky pre stanovenie pravidiel pre možnosť uloženia adekvátneho či spravodlivého trestu. Celkom oprávnene a rozumne sa objavujú aj úvahy o znášaní zodpovednosti rodičmi či zákonnými zástupcami.
Lenže problém je niekde celkom inde a preto žiadne z týchto úvah nepovedú k úspešnému či aspoň nejakému riešeniu. Na problém sa treba pozrieť priamo a nie cez filozofické zdôvodnenie komplikovanosti či dokonca nemožnosti jeho riešenia.
Kde sa problém ukrýva? Alebo kde je pes zakopaný?
Nuž skúste charakterizovať trest, správny, spravodlivý, primeraný, adekvátny v zmysle ustanovení existujúceho trestného zákona, či v medziach zákona o ochrane osobnosti či priamo o ochrane mladistvých. Aký trest vôbec je možné uložiť? Žiadny?
Podľa vyjadrení tzv. odborníkov, teda psychológov, psychiatrov, ktorýchsi sociológov a znalcov práva, ku konkrétnym otázkam či vykonaným skutkom, riešenie je nemožné, riešenie, ktoré zabráni konaniu kriminálnych skutkov v skutočnosti neexistuje. Ale netreba sa tváriť, že tie prázdne, jalové stanoviská spomínaných „odborníkov“ sú nám zrozumiteľné a vnášajú do situácie zmenu, či dokonca pokrok. Nič neprinášajú! Je nutné to rozhodne a nahlas povedať. Je nutné povedať, že stanoviska takzvaných vysokokvalifikovaných „odborníkov“ sú vonkoncom jalové, prázdne, neužitočné, dokonca ohrozujúce bezpečnosť spoločnosti! Ohrozujú bezpečnosť štátu!
Prečo?
Lebo návody, poučky, pravidlá spoločenského správania či legislatívna platforma, urobili a naďalej robia z rodičov prizerajúci sa obslužný personál na svoje deti, akoby to boli samorasty. Samorasty, ktoré majú práva, ale žiadne povinnosti! Ak si myslíte, že majú aj povinnosti, ktoré odmietajú plniť, skúste ich k tomu donútiť. Skončíte ako sociálny odpad. Takže aký „trest“, aké výchovné opatrenie rodičia smiete použiť? Žiadne? Lebo bla bla nič nerieši ak „samorast“ nie je sám osebe uvedomelý!
A verejnoprávny mediálny kolos servíruje v hlavnom večernom programe päťkrát v týždni vraždy! A samozrejme aj ich reprízy! Neviem kto za túto zradu pospolitosti berie odmenu. Odmenu za smerovanie spoločnosti do polohy, že vraždy sú každodennou nutnou súčasťou života vyspelej spoločnosti. Áno vy, v STVR!
Alebo vychovávatelia v polepšovni? Ani ten názov nesmú pertraktovať! Je to urážlivé! A ako majú vychovávať nevychovancov? Nuž tak, aby sami neskončili ako sociálny odpad či dokonca vo väzení. Môžu robiť iba sluhov a poklonkovať sa nespratníkom! Alebo máte k dispozícii výchovné opatrenie, ktorým donútite nespratníka poslúchnuť? Teda trest? Aký účinný, výchovný trest nie je „za hranicou ľudskosti“? Žiadny?
Znižovanie vekovej hranice pre trestnú zodpovednosť je diskutované s cieľom, nájsť a uplatniť trest! Aký význam má však diskusia na túto tému, keď žiadne účinné tresty nejestvujú?!
Toto nehovorím o sociálnych zariadeniach, v ktorých je poskytovaná opatera núdznym.
Ale rovnako to skončí aj pri analýze trestov vykonávaných vo väzení. Väzenský dozorca tiež musí rešpektovať nedotknuteľnosť „trestancov či kriminálnikov“. Tí opúšťajú väzenie ako dobre vystravované a vyšportované celebrity. Lebo ak by to tak nebolo, tak ochranca ľudských práv by bol šokovaný ešte viac ako po návšteve polepšovne.
A je to trest, pobyt vo väzení? Neprijali by takýto „trest“ možno aj všetci bezdomovci v čase od polovice decembra do polovice marca? Možno by sa ani jeden nesťažoval.
Lebo pobyt vo väzení pre mnohých nie je žiadnym trestom. Nenamýšľajme si jalovosti a nedajme sa kŕmiť otrubami. Iné by bolo trestať previnilcov „nútenými prácami vo väzení“. Ale aj to by asi bolo proti ľudskosti a proti „európskym hodnotám“.
A policajt? Ten má pomáhať a chrániť. Pritom ho zavolajú iba k výtržníkom a násilníkom, ohrozujúcim a páchajúcim násilie na obetiach. A po zákroku je policajt častejšie vyšetrovaný ako sám násilník. Ako má policajt zjednať nápravu? Privolať psychológa? Načo má policajnú výbavu?
Takže ako chce spoločnosť potrestať kohokoľvek, keď nemá žiadne tresty? Alebo viete niekto o existencii skutočných trestov? Trestov, ktoré okamžite zjednajú nápravu? A sú pípustné?
Ale ešte sa musím vrátiť k tým „odborníkom“, ktorí žiadne tresty neuznávajú a silové tresty nepovažujú za prípustný nástroj na zjednanie nápravy.
Nuž títo „odborníci“, svojim vplyvom na správanie sa spoločnosti, svojimi poradenskými činmi na riadenie spoločnosti spôsobujú:
– nárast počtu trestných činov
– nárast počtu policajtov, vyšetrovateľov, advokátov, sudcov
– nárast počtu obetí trestných činov
– nárast počtu lekárov a služieb rezortu zdravotníctva pre obete
– nárast počtu staníc zdravotnej pomoci
– nárast počtu zdravotných sestier aj ich priame ohrozovanie
– nárast počtu väzenských dozorcov
– nárast počtu väzníc
– a obrovskú záťaž na výdavky štátneho rozpočtu
Nuž nemôžem ináč, aj keď mi je ľúto korektných a serióznych psychológov, psychiatrov … iba povedať, že z pohľadu stavu a vybudovaných pravidiel pre správnu výchovu detí, dorastu aj dospelých, považujem všetkých týchto „odborníkov“ za hrozbu pre bezpečnosť celej spoločnosti, štátu.
Sú pre spoločnosť a v konečnom dôsledku aj pre štát väčšou hrozbou ako týfus, ktorý sa dá liečiť lebo je považovaný ta chorobu. Týchto titulovaných „odborníkov“ označiť za takú chorobu by bolo veľmi odvážne. Ale ak chceme akúkoľvek chorobu či prekážku odstrániť, musíme najprv uznať, že to choroba či prekážka je!
Spomínaní odborníci majúci výhrady voči takému hodnoteniu sa môžu ozvať.
A celkom na záver, nemôžem nespomenúť policajta v Prešove, ktorý bol bez obmedzení spôsobilý zastávať a vykonávať post mestského policajta. Avšak po zastrelení kolegu v práci takmer okamžite obdržal doklad o nespôsobilosti na výkon takejto práce. A jeho odsúdenie či potrestanie sa stalo nemožným.
Oba doklady, o spôsobilosti aj o nespôsobilosti dostal od rovnakých či tých istých „odborníkov“!
.jpg)
.JPG)
.jpg)
