Vládne Rusku skutočne Putin? – Vzbura generálov

Prezident RF je počas celého úradovania v nezávideniahodnej situácii a neustále tancuje medzi rôznymi záujmovými skupinami, štátnymi aj osobnými nepriateľmi, aj spolu so situačnými spojencami. Po inaugurovaní do funkcie na začiatku milénia musel, chtiac nechtiac, vychádzať v ústrety tým, ktorý mu do prezidentského kresla najviac pomohli. Tak začalo čudné vládnutie Putina, ktorý pracuje pre Rusko, no cez plece mu pozerajú ruský Židia. Oni berú politiku ako obchod, ich vplyv na miestnu bankovú sféru je obrovský a pri priamej väzbe na Izrael vypadajú niekedy rozhodnutia gosudara čudne.

Zopár dní dozadu sa javila situácia okolo zostreleného ruského lietadla IL-20 ako tak zastabilizovaná. Minister obrany Šojgu pohrozil Izraelu adekvátnou odvetou, načo vyhlásil prezident Putin, že išlo o nešťastný sled udalostí a de facto tak diplomaticky ustúpil. Zostrelenie IL-20 prišlo v čase, kedy Rusko pripravuje rozpočet na rok 2019. A to bez podpory najsilnejších finančných domov nejde. Aj preto prezident RF reagoval nemastno-neslano.

Benjamin Netaniahu je dodnes najsilnejším mužom Izraela a Putin dlhodobo konzultuje vzájomné vzťahy práve s ním. (Okrem toho má „Bibi“ na Putina aj inú silnú páku, o tej načim radšej nepísať.) Páni z Izraela nachystali zostrelením lietadla na Putina, ako inak, poriadny chyták. Buď im zase ustúpi a židovský štát môže naďalej robiť na Blízkom východe čo sa mu zachce, alebo sa Ozbrojené sily RF vzoprú vrchnému veliteľovi a oslabia tak Putinovu pozíciu. Obe varianty sú výhodné Izraelu a nevyhovujúce Putinovi.

Odpoveď na otázku ako ďalej dali udalosti tohto víkendu. Napriek prezidentovmu zmierlivému tónu armáda prekvapivo pokračovala v militantnom duchu. Hovorca GŠ RF generál Konašenkov dokonca dementoval postoj Putina, opäť obvinil Izrael zo zlého úmyslu a potvrdil dodanie systému PVO S-300 Sýrii. Práve toho systému, ktorého dodávku Rusi stornovali a vrátili Sýrii zálohu 400 mil. dolárov. Celý obchod krachol po osobnej májovej intervencii Netanjahua u Putina, pretože potom by si izraelské letectvo neškrtlo. Okrem toho je novšia technika oproti S-200 vybavená o.i. aj automatickým rozpoznávaním vlastných a nepriateľských lietadiel. Čo sa vlastne v Moskve stalo?

Nik konkrétne nevie, no jednoznačne sa ruská generalita vážne vzpriečila najvyššiemu vojenskému veliteľovi RF (zatiaľ iba ohľadne Sýrie) a začala viesť vlastnú politiku. Pritom armáda bola doteraz snáď jedinou silou, o ktorú sa Putin bez výhrad mohol oprieť. Lenže po 4 vlnách čistiek vo veliacom zbore v roku 2018 (spolu odvolaných až 56 generálov zo silových rezortov) došla generálom trpezlivosť a Rusko sa ocitlo na pokraji vojenského prevratu. Izraelskú návštevu (so 40 stranovým dokumentom o nevine pri zostrelení IL-20) rozzúrení ruskí generáli po štvrť hodine vyhodili  a následne prebehlo niekoľko emotívnych tlačových konferencií. Všetko bez účasti Putina, dokonca situáciu ani nekomentoval. K tomu Medvedevova vláda potvrdila dodanie S-300, generálny štáb spochybnil aj demilitarizačné pásmo okolo Idlibu a zrazu je všetko inak.

Teraz nemôže Izrael letecky útočiť na pozície Hamasu a Iránu na území Sýrie a tiež nedokáže vyslobodiť stovky izraelských, amerických a francúzskych „poradcov“ z poslednej bašty islamistov v Idlibe. Nik o tom nepíše, no všetci prdia od strachu. A tiež nehrozí, že teroristi uniknú z kotla a zaplavia strednú Áziu a juh Ruska.

Lenže domnienka o Putinovom ústupe nemusí byť namieste. Možno pod tlakom udalostí zámerne nechal vývoj posledných dní vo vzťahu s armádou zájsť tak ďaleko. Po vzdornom geste Generálneho štábu môže teraz ukázať prstom: hľa, generáli odopreli poslušnosť a ja nemôžem nič urobiť! Presunutie zodpovednosti na armádne špičky rozväzuje gosudarovi ruky voči Izraelu a môže konať viacej samostatne a razantne. Vie, že akonáhle úplne stratí podporu armády, v Kremli skončil. Od toho nás Boh chráň!

Situácia sa dramaticky vyvíja a uvedené udalosti sa mohli stať presne takto. A možno úplne inak, no pri obmedzených informáciách sa ukazujú ako najpravdepodobnejšie. Rusi sa učia rýchlo a Izraelci sú pragmatickí, dúfajme preto v rozum oboch strán.