Ste zvedaví na predkov slovenských progresívcov po meči i po praslici?

Nie, nikto nemôže sa činy svojich predkov. A nikto nemôže ani za to, ako ďaleko či blízko dopadne jeho jablko od dedičného stromu. Môj starý otec, „dzedo Miľo“, Michal Tkáč, ako vládny komisár rodnej Čičavy precestoval na jar 1942 celé Slovensko, aby mohol vtedajšieho ministra vnútra Šaňa Macha osobne požiadať o záchranu čičavských chudobných Židov, Cigánov – dnes Rómov. Ľudskosť v ťažkých časoch.

A čo zdedil predseda slovenských progresívcov Michal Šimečka po svojom „slávnom“ dedovi Milanovi Šimečkovi a otcovi Martinovi M. Šimečkovi? „Z akých vajec sa vlastne toto politické kura vykľulo“ – pýtame sa parafrázujúc slová blogera, publicistu a spisovateľa Gustáva Murína. (Pozri: https://blog.hlavnespravy.sk/32500/zomrel-velikan-svetovej-literatury-obet-pomsty-malikana-simecku/)

Najstarší Šimečka vyštudoval v Brne filozofiu a prejavoval sa tu ako tvrdý stalinista. Pre svoj fanatický postoj medzi svojimi rovesníkmi – kam patril aj neskorší slávny európsky románopisec Milan Kundera – bol veľmi neobľúbený. Ako fanatický sliedič ľudí s iným zmýšľaním stal sa predlohou prvého Kunderovho románu „Žert“. Románu o tom, ako prostý vtip napísaný na pohľadnici v tamtej dobe spustil lavínu vyšetrovaní a represií stalinistickými nadšencami.

Zatiaľ čo Kundera emigroval do Francúzska, kde nedávno zomrel, fanatika Šimečku poslala komunistická strana do Bratislavy vlievať Slovákom do hláv marxistické idey. Učil marxizmus-leninizmus na UK a aj na VŠMU. A tam obvinil vtedy mladého Milana Lasicu, že rozložil organizáciu ČSM. No potom vsadil na Dubčeka, za čo ho jeho vlastní súdruhovia po auguste 1968 prenasledovali a dokonca nakrátko aj väznili. A tak sa stal disidentom – z donútenia. A pod legendou „disidenta“ sa v roku 1989 votrel do VPN a čoskoro sa stal poradcom dramatika Havla, zvaného tiež Láhev.

A jeho syn, Martin M. Šimečka, na „tátu“ nezabudol. V októbri 2008 ako šéfredaktor českého časopisu Respekt uverejnil „Příběh muže, kterého v roce 1950 dostal slavný spisovatel do vězení“. Išlo o ničím nepodložené obvinenie Kunderu, že vraj udal spolužiaka, čo sa dal naverbovať CIA. To mala byť sladká pomsta za to, že si Kundera trúfal karikovať fanatizmus jeho otca! V Čechách sa stál stredný Šimečka smutne známym, pretože Kundera v reakcii na jeho kampaň zakázal preklady svojich románov do češtiny.

A čo Slovensko, na ktoré sa vykopnutý z Čiech stredný Šimečka vrátil? V českej televízii sa chválil, že veľmi rád „editoval“ slovenské texty svojich podriadených. Vraj pritom vychutnával čaro jazyka! Naozaj? Čaro jazyka, o ktorom sa inde vyjadril, že je „jazykom obesenca“. Presnejšie: „Slovensko je čierna diera, v ktorej nenávratne miznú všetky rozumné myšlienky, jej gravitácii neunikne žiaden pokus o slobodné bytie a skončíme všetci v slovenskom jazyku, ktorý je fialový, drevený a napuchnutý ako jazyk obesenca.“ Tiež povedal, že Slovensko sa nikdy nevyrovná Čechám, lebo Slovensko je „vedomé si svojej provinčnosti“.

Dnes pôsobí vo vlajkovej lodi „žltej tlače“, spoločne s Tódovou prekrúcajúcej realitu podľa vytýčenej ideológie, v denníku, ktorého meno radšej ani neuvedieme. Aj keď „táto krajina“ prostrednému Šimečkovi nikdy neprirástla k srdcu, absurdne ju viní za svoj disidentský osud vo svojej knihe „Medzi Slovákmi“, ktorú napísal v „jazyku obesenca“.

Priznal sa k priateľstvu so Sorošom, a potvrdil Sorošov vplyv na Slovensko. Verejne povedal, že Sorosove peniaze pomohli mimovládnym organizáciám poraziť Mečiara.

To bol tatko súčasného podpredsedu euro-parlamentu, ktorý tak ako dedo a otec, je radikálnym hlásateľom momentálnej pretláčanej ideológie. Čoby šéf slovenských progresívcov je najhlasnejším presadzovateľom, nazvime to „inakšej“ demokracie. A tak jedinú pravdu hlásal je dedo (pravda, raz červenú a potom opačnú), syn, a teraz aj vnuk. Je moderné propagovať drogy? Byť LGBTI a gender-propagátorom? Tak ním je.

Šimečkovci, vedno s Benadovcami, Bedrnovcami, Bacílkovcami, etcetera, etcetera, zrejme nikdy nepochybovali o tom, že oni majú v „tejto malej krajinke“ šíriť tú momentálne tú jedinú pravdu podľa manuálu zo zahraničia. Dnes progresívny Michal, vnuk prekabáteného stalinistu na falošného moralizátora, a syn jeho nasledovníka, sa nám tu chystá od septembra s podporou bruselskej kliky a ambasády za plotom organizovať „progresívnu“ budúcnosť.

A čo po praslici? Matka šéfa progresívcov, Marta Šimečková, pochádza z rodiny Eda Friša, vlastným menom Edmunda Frischa, ktorý sa narodil v roku 1912 v Starej Ľubovni v židovskej rodine právnika Ármina Frischa. Po ukončení práva pracoval od roku 1935 v advokátskej kancelárii, a už v tom roku, čoby radikálny ľavičiar, vstúpil do KSČ. Pohyboval sa medzi slovenskými komunistickými intelektuálmi, Clementisom, Novomeským, Husákom, Löblom, ktorých však neváhal potopiť v rámci povojnovej kampane proti slovenským buržoáznym nacionalistom…

Svoju veľkú kariéru začal v Rusku, v Moskve, kam sa utiekal po vzniku Slovenského štátu. Po tom, čo sa v roku 1942 osvedčil ako šéf slovenského vysielania moskovského rozhlasu, vo februári 1945 ho poslali na Slovensko. Tu ako vysoký komunistický funkcionár mal na starosti kultúrno-propagačnú činnosť. V rokoch 1947–1951 bol dokonca šéfredaktorom komunistickej Pravdy! Len čo aj vďaka nemu pozatvárali buržoáznych nacionalistov, aj sám sa stal terčom útokov. No neväznili ho ako Husáka, len politicky ho limitovali. Alo trockistu ho v roku 1958 vylúčili z KSČ, a potom pracoval v Historickom ústave SAV ako expert na diela klasikov marxizmu-leninizmu. Rodné Slovensko mu však akosi neprirástlo k srdcu. Priznal sa, že „v lednu 1948 se účastnil místo nepřítomného Viliama Širokého, původným jménem Vilmosa Szélesa, porady slovenských a českých komunistů o omezení kompetencí slovenských orgánů v chystané nové ústavě“…

S druhou manželkou Soňou Čechovou, propagátorkou česko-slovenskej vzájomnosti, mal v roku 1962 dcéru Martu, ktorá sa stala manželkou Martina M. Šimečku a mamou Michala Šimečku. Ona založila Amnesty International a od roku 2016 je predsedníčkou jej správnej rady. Obhajuje slobodu a bojí sa násilia. Na začiatok zozbierala „až“ 300 podpisov na zamedzenie vytvárania hliadok vo vlakoch Kotlebovou ĽSNS. V roku 2018 „vnímala“ ako krok späť neratifikovať Istanbulský dohovor. Kritizuje všetko „staroslovenské“. Na adresu Andreja Hlinku povedala, že to bol „protofašista“ a vodca fašistických Hlinkových gárd. Hoci tie vznikli až po tom, keď on už nežil.

A po „progresívnej praslici“ si zaslúži našu pozornosť aj jedna z podpredsedníčok PS, Zora Jaurová. Iná dnes spravuje Grasalkovičov palác. Zora je filmovou producentkou a dobre platenou poradkyňou pre kreatívny priemysel primátora Bratislavy – progresívneho saxofonistu Matúša Valla. Zastupovala Slovensko vo Výbore pre kultúrne záležitosti Rady EÚ a pred vstupom do politiky pôsobila v redakčnej rade, áno, Denníka N.

Narodila sa v rodine Jozefa Markuša, zatiaľ najdlhšie úradujúceho predsedu Matice slovenskej. „Svojho otca si vážim,“ vyhlásila. „Považujem ho za utopického intelektuála štúrovského typu.“ A tento „utopista“ ohrozil dobré meno Matice aj investovaním „národného pokladu“ – na ktorý sa skladali dôverčiví Slováci po januári 1993 – v hodnote asi 30 mil. korún do investičného fondu. Ten skrachoval a poklad sa „vyparil“.

Viacerí diskutéri na sociálnych sieťach obviňujú mňa, že som ako predseda Matice po roku 2010 bol pri rozkrádaní Matice. Omyl, priatelia! Ja som práve naopak, dal podnet orgánom činným v trestnom konaní. S týmto mojím krokom však nie veľmi súhlasil vtedajší minister kultúry Marek Maďarič. Prorocky ma upozornil, že ja Maticu nevyčistím, a sám sa zašpiním…

Zora Jaurová a Michal Šimečka sa v predvolebnom videu spred štyroch rokov ukázali ako experti na slovenskú históriu. Zora kládla otázky: Čo to znamená byť Slovák? Kto sme ako národ? Na aké tradície nadväzujeme a aký je náš dejinný príbeh? A Michal odpovedal: Naša odpoveď je jasná. Nie sú to žiadni bájni starí Slováci. Naše dejiny sa začínajú v roku 1918. Nuž, dovtedy Slovensko a ani Slováci neboli? Nemali sme Pribinu, Svätopluka, Moysesa, Štúra? A vy, Zora a Michal, za svojich predkov sa hanbíte? Je vašim predkom len a len Tomáš G. Masaryk, ktorý sa v roku 1921 v rozhovore pre časopis Le Petit Parisien o Slovákoch vyjadril aj ako o „výmysle maďarskej propagandy“, ktorý neexistuje?  

Neznámy autor sa na sociálnych sieťach pýta: „To naozaj chcete voliť tohto pána? Aké má predpoklady, čo v živote dosiahol, koľko firiem alebo kolektívov riadil? Spomeňte so, ako dopadla voľba Matoviča, nech je sranda a dosmiali sme sa všetci. Prečo veľké nadnárodné firmy riadia páni v rokoch, prečo chcete voliť chlapca, ktorý na to zjavne nemá?“

Ozaj, prečo?

9. augusta 2023.

Pozrite si aj videá na linku https://www.youtube.com/@mariantkac7067

Marián Tkáč