Zomrel velikán svetovej literatúry, obeť pomsty „malikána“ Šimečku

Z Brna totiž pochádzal aj ďalší Milan – Šimečka najst.. Na rozdiel od Kunderu, ktorý bol vedúcou osobnosťou slobodomyseľnej brnenskej mladej literárnej scény, Šimečka najst. bol zaťatý stalinista. Otec Martina Šimečku a dedo „progresívneho“ Michala Šimečku vyštudoval v Brne marxistickú filozofiu a prejavoval sa tu ako tvrdý stalinista. Pre svoj fanatický postoj bol medzi svojimi rovesníkmi veľmi neobľúbený. Svojim názormi a metódami sa tak nevdojak stal predlohou prvého Kunderovho románe „Žert“.  Opisuje v ňom ako prostý vtip napísaný na pohľadnici v tej dobe spustil lavínu vyšetrovaní a represií stalinistickými nadšencami, ako bol Šimečka najst.. V tomto románe sú ľudia typu Šimečku najstaršieho na tej opačnej, neľudskej strane udávania, usvedčovania inak zmýšľajúcich a ich spoločenskej likvidácie.

Každý pošiel inou sveta stranou…

  Ich cesty sa rozišli, keď Kundera emigroval a fanatika Šimečka najst. poslala komunistická strana do Bratislavy posilniť marxistického ducha Slovákov, ako kádrová rezerva ÚV KSČ. Tu učil medikov a farmaceutov marxizmus-leninizmus (čo bola číra ideologická nalieváreň) na Komenského univerzite a potom prešiel na VŠMU. Ako ambiciózny komunista sa tu vyznamenal aj tým, že zorganizovali spolu s profesorom Mrlianom verejný súd s vtedy mladým Milanom Lasicom, pretože vraj „spôsobil rozklad organizácie ČSM na VŠMU“. Šimečka najstarší bol klasický oportunista, ktorý využil uvoľnené pomery v 60-tych rokoch a po stáži v nemeckom Mainzi vsadil na Dubčekove reformy, k čomu pridal propagáciu neomarxizmu, za čo ho jeho vlastní súdruhovia po auguste 1968 prenasledovali a dokonca na relatívne krátky čas aj väznili. Celkom logicky sa tak stal disidentom z donútenia. So sebou strhol aj syna Martina. No a ten jeho stalinistické myslenie podedil – akurát s opačným ideologickým znamienkom, ale rovnakými metódami umlčiavania „neuvedomelých“…

Pomsta je sladká?

  Až prišiel október 2008 a Martin Šimečka ako šéfredaktor českého časopisu Respekt uverejnil moralitu (ohlásenú na obálke časopisu aj s jasným odsudkom) „Příběh muže, kterého v roce 1950 dostal slavný spisovatel do vězení“. Išlo o ničím nepodložené obvinenie vtedy už slávneho spisovateľa Kunderu, ževraj Kundera udal ŠtB spolužiaka, čo sa dal naverbovať CIA. To mal byť smrteľný úder tomu, kto si trúfal smiať sa fanatizmu tatka Martina Šimečku. Pritom, ako priznáva aj vysvetľujúci článok v tom istom čísle časopisu, bol podľa svedectva jeho vrstovníka spisovateľa Pavla Kohouta: „Vzdělaný estét si ošklivil masové třeštění, nechodil prý ani do prvomájových průvodů a svůj postoj ke komunizmu se snažil odůvodňovat racionálně.“ Kundera teda nebol komunistický fanatik a preto je jeho udavačská motivácia dosť pochybná. Navyše sa rovnako racionálne s komunizmom rozišiel ešte skôr, než sa to stalo módou. Kunderu sa v tomto umelo vyvolanom škandále zastal aj jeho rovesník dramatik Uhde.A čudné je, že toto Šimečka vytiahol takmer polstoročie po údajnom čine?! V klebetnej českej spoločnosti by nikto o tak závažnej veci tak dlho nemlčal. Ale zjavne sa to hodilo. Nad údajným Kunderovým udaním neznámeho odbojára mohol tak siahodlho vajatať Martin M. Šimečka. Udeľovať morálne lekcie. A práve on? Sám Martin M. Šimečka si v jednom z mála rozhovorov, o ktoré ktosi prejavil záujem, povzdychol, že v dobách, keď jeho otec ako ortodoxný komunista z Čiech kádroval svojich súdruhov na Slovensku, patrili ako rodina medzi elitu, lebo on chodil do výberovej školy?! A tento pán dával morálne lekcie Milanovi Kunderovi?

Šimečka ako morálny arbiter? To je naozaj žart! Po tatkovi zdedil fanatické myslenie a tak ako predseda SC PEN on, ako spisovateľská nula, zabránil jedinému nositeľovi medzinárodnej literárnej Ceny PEN International, Vincovi Šikulovi, členstvo v PEN pre, podľa Šimečku str., nevhodné názory?! A je toho viac, čo dedič stalinských metód otca u nás napáchal. A je zaujímavé, že sa tu stále obšmieta a „prudí“, lebo v Čechách dopadol zle, keď ho po škandále s falošným obvinením Kunderu nakoniec prepustili nielen zo šéfredaktorskej stoličky z časopisu Respekt. V Čechách je totiž známy tým, že ich svojou „pomstou“ odstrihol od svetovej literatúry, pretože Kundera v reakcii na Šimečkovskú kampaň zakázal spätné preklady svojich najnovších románov do češtiny.

A tak tu máme späť Martina Šimečku, ktorý vyhlásil, že slovenský jazyk je „drevený a fialový ako jazyk obesenca“. Tak ako jeho otec sa bez hanby prekabátil zo stalinského moralizátora na demokratického vzorrra, aj jeho syn nás tu dodnes oblažuje svojimi moralitami v „jazyku obesenca“.