Občan má byť iba divákom alebo aj účastníkom života slovenského národa ? Časť VII.

IV.

Ako sa robí finta politickej strany Hlas – SD na voličov.

Zvolebnieva sa. Zatiaľ som zaznamenal, že určité politické strany, ktoré bažia po moci, vo vzťahu k občanom – voličom začali používať rôzne politické finty, prostredníctvom ktorých plánujú získať voličov na svoju stranu. Charakteristickým znakom tohto ich úsilia pripravovať finty či pasce na voličov je už teraz začať pracovať s lákavými témami, ktoré sa môžu či majú stať predmetom predvolebnej kampane, orientovať pozornosť občanov na problémy a také iniciatívy, ktoré ich v skutočnosti už vopred môžu obrať o ich schopnosť skutočne sa zamerať na ťažiskové otázky spravovania života obyvateľstva SR, dokonca môžu viesť k určitému potlačeniu osvietenia občanov, aby sa tí nenamáhali či nemuseli dožadovať svojho ústavného postavenia: že sú základom štátnej moci a predstavujú politickú silu, ktorá má mať svoj zásadný podiel na správe veci verejných.

Momentálne som svoju pozornosť zameral na určité aktivity strany Hlas – SD. Zaznamenal som, zatiaľ, dve finty či pasce na občanov – voličov, ktoré majú viesť k získaniu podpory pre nadchádzajúce voľby. O prvej finte som už zmienil v svojom článku, ktorý sa dotýkal problematiky Národnej petície za zmenu. Druhá finta či pasca na občanov – voličov súvisí s tým, že strana Hlas – SD má v svojich radoch novú a významnú posilu a na základe toho sa pozornosť bude venovať plánu na zásadné odstránenie regionálnych rozdielov v horizonte troch najbližších volebných období. Práve o druhej finte sa chcem zmieniť a čitateľa naviesť v smere, aby sa mohol dopracovať k poznaniu, v čom táto finta spočíva a aké politické otázky či problémy sa touto fintou zakrývajú.

Nedávno ma zaujal stručný článok o tom, že strana Petra Pellegriniho má novú a významnú posilu. „Do Hlasu ide Kaliňák“, tak znel nadpis článku v dvojtýždenníku Jeden deň PLUS špeciál. Hneď v úvode bolo možné dočítať sa, že do Hlasu vstupuje dlhoročný expert na mestá a obce Michal Kaliňák, aby s Petrom Pellegrinim vrátili Slovensko na správnu cestu a pomohli odstrániť priepastné rozdiely medzi regiónmi. Michal Kaliňák sa totiž rozhodol odísť zo ZMOS a vstúpiť do strany Hlas – SD. Dôvod jeho odchodu sa v článku opisuje tak, že chce pomôcť riešiť každodenné problémy ľudí z regiónov a ich zvolených zástupcov. Podľa Michala Kaliňáka strana Hlas – SD je jedinou politickou stranou, ktorá to s ľuďmi myslí úprimne a vážne. Aby som mohol čestne a úprimne ako občan reagovať na predsavzatia Michala Kaliňáka a strany Hlas – SD, je potrebné spomenúť niekoľko ďalších zaujímavých názorov, uvedených v článku.

Aj môjmu srdcu a mojej myslí ladí, keď Michal Kaliňák zdôraznil, že mladé rodiny, seniori, slabí a sociálne ohrození, zamestnaní ľudia i podnikatelia musia cítiť silnú ochrannú ruku samosprávy. Nemenej významné je jeho konštatovanie, že na Slovensku sa musí zastaviť marazmus a nekoncepčnosť, ktoré uvrhli našu republiku do stagnácie.

Pre čitateľa je veľmi dôležité sa zamýšľať aj nad otázkou, čo chce strana Hls – SD aj za aktívneho pôsobenia jej nového člena novej posily – Michala Kaliňáka – dosiahnúť. Skôr, ako uvediem niekoľko dôležitých návrhov z článku v dvojtýždenníku, ktoré chce strana Hlas – SD presadzovať pri určitej konštelácií politických síl, dovolím si uviesť, ako bol Michal Kaliňák odprezentovaný.

Do strany Hlas – SD vstúpil dlhoročný expert na mesta a obce a bude jeho významnou posilou. Má odborné znalosti, ktoré ho predurčujú k tomu, aby sa začali odstraňovať priepastné regionálne rozdiely medzi západným a východným Slovenskom. Záver k tomu je pomerne jasný: Michal Kaliňák pôsobil dvadsať rokov v Združení miest a obcí Slovenska, takže vie, čo samosprávam chýba.

Je zrejme, že z uvedených postojov Michala Kaliňáka a všeobecných osobnostných predpokladov vyplýva, že Hlas – SD dostal novú a významnú posilu a na základe toho bolo možné sformulovať akúsi časť politického programu na ďalšie obdobie. Podľa článku v dvojtýždenníku Michal Kaliňák a Peter Pellegrini sa budú usilovať o odstránenie veľkých regionálnych rozdielov. A ako to chcú dosiahnuť ? Obaja dali už aj jasnú odpoveď. Odstránenie veľkých regionálnych rozdielov sa dá dosiahnuť iba cez aktívnu spoluprácu samospráv na pripravovanej Vízií o budúcnosti Slovenska.

Podľa ich predstáv pôjde o projekt naplánovaný na tri volebné obdobia. Čo je účelom takéhoto projektu a postupu ? Aby sa začali koncepčne riešiť sociálno – ekonomické problémy ľudí. Za akých podmienok sa môže uvedené úsilie strany Hlas- SD, rovnako ako aj úsilie samotného Petra Pellegriniho a Michala Kaliňáka naplniť ? Musí sa docieliť, že v nadchádzajúcich voľbách do NR SR strana Hlas – SD sa dostane do parlamentu a získa aj významné postavenie vo vládnom kabinete.

Vyzerá to na prvý pohľad tak, že strana Hlas – SD v tomto období získala do svojho politického portfólia niečo, čo iné politické strany nemajú: experta a odborníka na samosprávu Michala Kaliňáka. Tým sa vlastne naznačuje, že táto nová posila má viesť k tomu, aby sa do podpory strany Hlas – SD zapojilo viac občanov z miest a obcí. V pozadí celého premysleného a realizovaného postupu zrejme existuje predstava, že cez personu Michala Kaliňáka dokáže strana lepšie osloviť voličov a to predovšetkým cez projekt o budúcnosti Slovenska, ktorý bude jej programovou prioritou.

Dnes ešte nie je možné povedať, čo všetko konkrétneho bude obsahom plánu odstránenia regionálnych rozdielov. Ešte neboli voľby a strana Hlas – SD nepatrí k vládnej koalícií a teda ani nevieme predpokladať, či strana bude mať svojich nominantov v budúcom vládnom kabinete. Je tu však jedna veľmi zásadná vec, či skôr plánovaná aktivita v práci vládneho kabinetu, ktorá dáva tušiť, aký charakter v prípade úspechu strany Hlas – SD bude mať plán odstránenia regionálnych rozdielov. Ak sa splní predpoklad Petra Pellegriniho a strana Hlas – SD sa stane hybnou silou, tak vládny kabinet bude zasadať v každom okrese dvakrát za svoje funkčné obdobie. Prvé zasadanie bude o riešení problémov a druhé o kontrole odstránenia vzniknutých situácií. Takáto predstava o riadení a spôsobe riešenia regionálnych rozdielov si z mojej strany bude vyžadovať zásadnú kritiku. Rovnako bude potrebné z mojej strany reagovať aj na niektoré vyššie uvedené vyhlásenia Michala Kaliňáka či na zámery strany Hlas – SD.

Vyššie som uviedol, že strana Hlas – SD odstránenie veľkých regionálnych rozdiel podmieňuje aktívnou spoluprácou samospráv na pripravovanej Vízií o budúcnosti Slovenska. Teraz nie je dôležité, či pôjde o víziu, ktorú chce mať schválenú samotná politická strana alebo o víziu, ktorá bude programovým dokumentom vlády SR. Pre oba prípade by malo platiť niečo najzásadnejšieho: čo má byť najzásadnejšou zmenou z hľadiska tvorby štátnej moci a jej fungovania podľa zásad demokratického a právneho štátu ? Odpoveď na položenú otázku sa skrýva v týchto dvoch najzásadnejších úrovniach zákonov Slovenskej republiky, ktoré vychádzajú z Ústavy SR:

1. Sú to zákony, ktoré riešia všetky základné otázky organizácie štátnej moci a správy na území SR.

2. Sú to zákony, podľa ktorých sa organizujú voľby do NR SR, voľby prezidenta SR či voľby do Európskeho parlamentu.

Pri prvej úrovni zákonov je dôležité sledovať, ako je štátna moc a správa, vrátane samosprávy, rozložená po celom území Slovenskej republiky a aké má právomoci. Pri druhej úrovni zákonov je dôležité sledovať, ako bol nastavený výber zástupcov občanov do zákonodarného zboru Slovenskej republiky, výber kandidátov za prezidenta SR či výber kandidátov za poslancov do Európskeho parlamentu.

Z hľadiska tvorby štátnej moci a jej kvalitného fungovania potreba zásadných zmien do budúcnosti má byť nevyhnutne spájaná s požiadavkou presadiť nové zákony, ktoré riešia organizáciu štátnej moci a správy na území SR a s potrebou prijatia nových zákonov o všetkých uvedených voľbách, ktoré majú významne posilniť vplyv a moc občanov – voličov. Nie je mojim záujmom v tomto článku pokúšať sa o analýzu fungovania organizácie štátnej moci a správy, rovnako aj o analýzu doteraz platných volebných zákonov. Z môjho pohľadu je teraz dôležité len zdôrazniť, čoho hlavného sa dotýkajú problémy, ktoré súvisia s tvorbou štátnej moci a jej fungovania.

Poďme k bodu 1) uvedeného vyššie:

Zákony, ktoré sa týkajú organizácie štátnej moci a správy na územ SR odobrali veľa moci a správy miestnej štátnej správe, ktorá sa týka území okresov v SR a to v prospech centrálnej moci v Bratislave. V prípade miestnej štátnej správy sú potrebné zásadné zmeny a to tak na úrovni personálnej, obsahovej ako aj finančnej. Súčasné postavenie miestnej štátnej správy dosahuje len administratívnu úroveň a je plne podriadené centrálnej moci. Miestna štátna správa by mala fungovať na základe toho, že si občania okresu zvolia svojho prednostu, svojich poslancov a že okres bude mať k dispozícií dostatok finančných zdrojov pre rozvoj okresu. Predstavitelia miestnej štátnej správy potom budú mať povinnosť aktívne spolupracovať s orgánmi miest a obcí daného okresu.

Odstránenie veľkých regionálnych rozdielov sa nesmie zakladať na tom, ktorá politická strana sa vie so svojim postavením a štruktúrou zasadiť o riešenie rozvoja regiónov na celom území SR, pretože už zo zásady žiadna politická strana nebude mať v každom okrese svoje dominantné postavenie. Základ regionálneho rozvoja na území SR sa má opierať práve o funkčnú miestnu štátnu správu, ktorá bude mať zo zákona k dispozícií potrebné všetky zdroje. Názor strany Hlas – SD, že odstránenie veľkých regionálnych rozdielov sa do dosiahnuť len cez aktívnu spoluprácu samospráv na nejakej spoločnej vízií o budúcnosti Slovenska, je úplne zavádzajúci, pretože vzťah politická strana a samospráva je úplne o niečom inom ako keď bude zabezpečený vzťah miestna štátna správa a samospráva.

Posilnenie postavenia miestnej štátnej správy v rámci jednotlivých okresov prinesie aj ďalšie dôležité efekty. Pôjde napríklad o to, že: a) podstatne sa posilní spôsob čerpania finančných zdrojov z EÚ, b) výrazne sa obmedzia podmienky pre korupčné správanie sa rôznych zainteresovaných subjektov, c) uľahčí sa práca orgánom miest a obcí, d) podstatne lepšie a efektívnejšie sa budú koncepčne riešiť rôzne sociálne – ekonomické problémy ľudí, ako by to vedela dokázať politická strana zúčastnená na vládnej moci, e) miestna štátna správa sa stane základom pre prípravu a organizovanie sa lídrov pre miestny rozvoj v jednotlivých sférach života okresu.

Z tohto pohľadu o perspektíve uplatnenia sa miestnej štátnej správy v prospech občanov okresu vyplýva, že návrh či predstava strany Hlas – SD o tom, že odstránenie regionálnych rozdielov na území SR sa dá účinne riešiť aktivitami vlády SR, založenej na tom, že bude v každom okrese za svoje volebné obdobie zasadať dvakrát, treba pokladať za holý nezmysel a za zavádzanie občanov, pretože na vládny kabinet v doterajšom režime štátnej moci nebudú mať žiadny dosah. V skutočnosti politickým stranám aj o to ide, len sa o tom nehovorí, pretože v tomto prípade parlamentné strany stratia zo svojej moci či na význame. Čitateľ si môže porovnať, či môže dať svoju podporu predstave strany Hlas – SD, že jej účasť vo vláde môže nahradiť aktívnu každodennú prácu orgánu miestnej štátnej správy, ktorá bude mať pre výkon svojho poslanie vytvorené všetky potrebné podmienky, vrátane odvolateľných prednostov a poslancov svojho okresu. Ako je vidieť, aj nová personálna posila pre stranu Hlas – SD len sa prispôsobila doterajšej politickej vlne udržiavať fungovanie miestnej štátnej správy len v pohodovom administratívnom režime bez dostatočnej moci a finančných zdrojov.

Poďme k bodu 2) uvedeného vyššie:

Ako soľ potrebujú občania – voliči Slovenskej republiky úplne nové volebné zákony, na základe ktorých im bude daná k rozhodovaniu sa väčšia moc a väčší vplyv. Čitateľ si môže jasne všimnúť, že politické strany, ktoré sa uchádzajú či budú ďalej uchádzať o dôveru občanov – voličov, potrebu zásadných zmien vo volebných zákonoch vôbec ani nespomenú a ani sa o to nesnažia a nepokladajú to za potrebu – jednu z hlavných priorít, ktoré by mali v dohľadnej dobe byť riešené. Úsilie ponechať doteraz platné volebné zákony v platnosti a nič na nich zásadného nemeniť, je zjavné a zároveň zarážajúce. Aby som uviedol z môjho pohľadu konkrétny príklad, tak pri novom volebnom zákone o voľbách do NR SR, v rámci ktorého by bol posilnený vplyv občanov na výber kandidátov, tak si neviem predstaviť, že by sa do NR SR mohli dostať také politické eseročky ako OĽANO či Za ľudí, Sme rodina. A nejde iba o samotné politické strany a ich voľbu. Iba pripomeniem, že vo voľbách do NR SR v roku 2020 štátna volebná komisia, vzhľadom na zákonnú klauzulu o hranici voliteľnosti, odobrala občanom – voličom cez 820,- tisíc platných hlasov a administratívne ich prisúdila – pripočítala politickým stranám a hnutiam, ktoré do NR SR boli zvolené. Tomuto počtu “skonfiškovaných” platných hlasov podľa môjho prepočtu zodpovedalo 43 poslaneckých mandátov, čo znamená, že toľko poslancov v NR SR sedelo od začiatku volebného obdobia  bez akejkoľvek voličskej podpory, iba na základe administratívneho rozhodnutia !!!

Volebné zákony platné v SR vyhovuje iba formálnym predstavám o demokracií, pričom umožňujú dostať sa k rôznym dôležitým zastupiteľským funkciám rôznym dobrodruhom, oligarchom a skupinám vôbec, ktorých bližšie nie je potrebné ani charakterizovať. V zásade volebné zákony do NR SR, voľbe prezidenta SR a voľbe poslancov Európskeho parlamentu zodpovedajú potrebám nadnárodných štruktúr a ich záujmov, či už ide o USA, NATO alebo o Európsku úniu. Volebné zákony umožňujú celkom pohodlne „odrovnať“ z cesty k rôznym štátnym funkciám kandidátov národne orientovaných – z ideologického hľadiska – „odrovnať“ neliberálov, ktorí môžu skutočne zabezpečiť svoju vernosť Slovenskej republike a obhajovať záujmy občanov v rámci požadovanej politickej rovnosti.

Pri súčasne platných volebných zákonoch sa nebadane namnoží veľa takých zástupcov občanov v rôznych funkciách, ktorých rozhodujúcim kritériom ich práce je prisluhovať nadnárodným štruktúram a rôznym na nich viazaných ďalších subjektov. Najvýraznejšie sa prisluhovanie zástupcov občanov prejavuje:

a) v absolútnej a bezvýhradnej podpore fungovania takého politického telesa s výraznými znakmi nadštátnej moci nad členskými štátmi ako je Európska únia,

b) v bezvýhradnej podpore a presadzovaniu konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou,

c) v bezvýhradnej podpore a presadzovaniu politiky NATO v Európe a vo svete,

d) v bezvýhradnej podpore a presadzovaniu globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu.

V týchto uvedených politikách sa skrýva niečo veľmi dôležité: vzťah globálneho a národného ! A naši prisluhovači dávajú veľký pozor a vykazujú enormnú aktivitu k tomu, aby v tomto vzťahu národné bolo čo najviac podriadené globálnemu ! V politike teda ide o udržiavanie takého mechanizmu, aby národná vláda, zákonodarná moc a poslanci Európskeho parlamentu posilňovanie globálneho na úkor národného nielen udržiavali , ale aj ďalej národné obmedzili na spôsob života akéhosi regiónu, ktorý bude vzorne plniť úlohy dané z USA, NATO, EÚ a ďalších všelijakých nadnárodných privátnych „odborných“ skupín, spolkov, globálnych rád a podobne.

Treba otvorene konštatovať, že občania – voliči k uvedeným politikám nemajú žiadny prístup. A z pozícií väčšiny parlamentných politických strán vyplýva, že ani neuvažujú o tom, aby občania si v zmysle Ústavy SR mohli nejakým spôsobom uplatniť svoje právo na politický vplyv a rozhodovanie. Doterajšia skúsenosť s politickými stranami je taká, že občania sa sotva môžu dočkať zásadných zmien v otázkach volebných zákonov a keď, tak iba takých, ktoré doterajšiemu postaveniu a moci a moci politických strán neublíži. Z toho vyplýva, že presadenie zásadných zmien vo volebných zákonoch, ktoré je veľmi dôležité pre naplnenie potreby upevnenia štátnej suverenity a postavenia slovenského národa, bude možné len na základe spoločnej občianskej iniciatívy, o ktorej som už písal v predchádzajúcich častiach.

Takáto občianska iniciatíva môže mať svoj pevný základ v jednotlivých obciach a mestách v SR, kde pre účasť občanov na správe vecí verejných sú vytvorené potrebné podmienky vrátane komunálnych politikov, ktorí boli zvolení k angažovaniu sa v samosprávnych orgánoch miest a obcí. Kladiem teda otázku, prečo tieto možnosti samosprávne orgány, ich regionálne združenia a nakoniec aj ZMOS spoločnými silami nevyužili ? Teraz nebudem hľadať odpovede na položenú otázku. Len si dovolím pripomenúť, že snaha politických strán a hnutí získavať do svojich radov aj komunálnych politikov môže spoločne občianske iniciatívy znemožňovať či im klásť rôzne prekážky, pretože komunálnych politikov lákajú na predstavu, že v prípade úspechu politickej strany vo voľbách získajú, na rozdiel od iných zástupcov samospráv miest a obcí, určité nie zanedbateľné výhody. Takáto prax dlhé roky existovala a predpokladám, že v tomto smere sa k lepšiemu spôsobu súčinnosti s komunálnymi politikmi nič nezmenilo.

Je potrebné, aby z území miest a obcí čo najskôr sa začal vytvárať silný tlak na zástupcov občanov, aby sa začali pripravovať nové volebné zákony, ktoré významne posilnia moc občanov pri výbere kandidátov na ich zástupcov a pri tvorbe programového vyhlásenia, ktoré bude v prospech obyvateľstva SR. Dokonca si myslím, že v rámcovej podobe by sa každý volebný zákon mal stať predmetom celospoločenského posúdenia a prijatia rozhodnutia o tom, v akej podobe bude daný na schválenie NR SR. A keďže sme už niekoľko mesiacov pred voľbami do NR SR, tak zo strany občanov – voličov je potrebné predkladať uchádzačom o zvolenie aj podmienku, či budú ochotní deklarovať svoj záujem v rámci parlamentnej demokracie presadzovať prijatie nových volebných zákonov. Z uverejnenej mediálnej informácie vyplýva, že nová personálna posila pre stranu Hlas – SD v tomto smere – v smere presadzovania nových volebných zákonov – nebude žiadnym prínosom.

V záverečnej časti svojho príspevku si dovolím reagovať na myšlienky, ktoré vyriekla personálna posila strany Hlas – SD pán Michal Kaliňák. V tomto článku som vyššie uviedol, že môjmu srdcu a mojej myslí ladí, keď Michal Kaliňák zdôraznil, že mladé rodiny, seniori, slabí a sociálne ohrození, zamestnaní ľudia i podnikatelia musia cítiť silnú ochrannú ruku samosprávy. S týmto jeho názorom – stanovisko, ako dlhoročný komunálny politik ( starosta obce ), plne súhlasím a takéto jeho predsavzatie podporujem. Lenže, je to iba obyčajná slovná hra na potenciálneho voliča alebo celkom vážny úmysel či zámer ? Mám určitú pochybnosť o úprimnosti slov pána Michala Kaliňáka, rovnako ako o úprimnosti, že bude možné v rámci strany Hlas – SD také niečo presadzovať.

Moja pochybnosť je založená na pomerne vážnych pochybenia samosprávnych orgánov miest a obcí a ich združení – regionálnych a ZMOS – za obdobie od marca 2020 až doteraz. Pochybenie a absolútny nezáujem zo strany samosprávnych orgánov miest a obcí a ich združení sa týka obdobia, v ktorom vládna moc nekompromisne a bez ľútosti realizovala na území Slovenskej republiky globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Práve mladé rodiny, seniori, slabí a sociálne odkázaní, zamestnaní ľudia i podnikatelia na území miest a obcí boli vystavení rôznym represívnym praktikám zo strany vládnej moci, ktoré súviseli s núteným presadzovaním globálnej idey o ochrane zdravia a životov ľudí.

Práve všetky uvedené kategórie nášho obyvateľstva potrebovali pomoc a ochrannú ruku svojich komunálnych politikov, predstaviteľov samosprávnych orgánov miest a obcí a ich združení. Obyvatelia miest a obci sa pomoci a ochrannej ruky samosprávnych orgánov nedočkali !

Všetci akosi svorne zabudli na dlhoročné jednoduché poznanie, skúsenosti a prax, že ochrana zdravia a životov ľudí sa má prioritne organizovať v rámci bežného systému zabezpečenia zdravotnej starostlivosti a na základe personálneho vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením na základe individuálnych prístupov a slobodného lekárskeho rozhodnutia a nie na základe rôznych nariadení a príkazov výkonnej a zákonodárnej moci a prezidentky SR. Samospráva miest a obcí má v rukách základné školy. A predsa dovolila, aby sa v základných školách zavádzali opatrenia proti deťom, učiteľom a pomocnému personálu, ktoré v konečnom dôsledku poškodzovali všetkých. Komunálnym politikom v mestách a obciach bolo úplne ľahostajné, ako sa vymysleli odberné miesta pre testovanie a rôzne veľkokapacitné centra pre očkovanie, ako museli reštrikčné opatrenia znášať podnikatelia, zamestnaní ľudia či rodiny, ktorí mali svojich blízkych v nemocničných a sociálnych zariadeniach.

Boj proti „pandémii“ koronavírusu sa ešte vôbec neskončil. Zatiaľ boli dosiahnuté mnohé predbežné ciele, ktoré si určili rôzni globalisti z nadnárodných štruktúr na čele so Svetovou zdravotníckou organizáciou, farmaceutickým Kartelom a za aktívnej súčinnosti EÚ a predstaviteľov národných vlád členských štátov. Spomenie iba jeden z plánovaných cieľov globálnej politiky boja proti „pandémii“ koronavírusu. Pomocou priebežne organizovaných simulačných cvičení, pod určeným autoritatívnym štátnym dozorom ( v našom prípade Úradom verejného zdravotníctva ) a s mimoriadne organizovanými opatrenia na finančné zabezpečenie boja proti „pandémii“ koronavírusu násilne, represívnymi opatreniami zaviesť do celého bežného systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, založeného na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením a slobodou pacientov a lekárov robiť informované lekárske rozhodnutia, liečbu „jedna veľkosť pre všetkých“. Liečbu „jedna veľkosť pre všetkých“ si nevymysleli lekári a ani z pozícií svojich personálnych síl a združení nemohli. Takúto liečbu si vymysleli nadnárodné, globálne persony a ich privátne aktivistické skupiny.

Tragédiou je, že množstvo obyvateľstva národných štátov predovšetkým zo Západu náhle stratilo zmysle pre výlučne individualizovaný personálny vzťah k svojmu lekárovi s klinickým vyšetrením a pod nátlakom vládnej moci a ich predstaviteľov uverilo potrebe zachraňovať sa liečbou „jedna veľkosť pre všetkých“.

Politické zasahovanie do lekárskej praxe nadobudlo obludné rozmery a úplne narušilo základné koncepty individualizovaného, personalizovaného prístupu k starostlivosti o pacienta, čo znamená, že celý systém poskytovania zdravotnej starostlivosti bol nasiaknutý smernicami, pokynmi, vyhláškami a postupmi, ktoré nebadane pomohli určitým spôsobom meniť správanie sa lekárov, zdravotníkov, nemocníc, orgánov verejného zdravotníctva, lekárni, pacientov, všetkého obyvateľstva, sociálnych skupín, rôznych združení, samosprávnych a štátnych orgánov a podobne. Spoločným menovateľom potreby zmeny správania sa celej spoločnosti, založených na vládnou mocou organizovaných simulačných cvičeniach, bolo dosiahnuť, aby sa celá národná spoločnosť naučila podriaďovať sa globálnym nariadeniam a globálnej politike boja proti ohlásenie „pandémii“ určitého patogénu, doteraz známeho ako koronavírus.

Politické zasahovanie do lekárskej praxe a do vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením za uplynulé obdobie obmedzilo slobodu vykonávať umenie a vedu medicíny bez strachu z odplaty, cenzúry, ohovárania či disciplinárneho konania, možnej straty licencie, nemocničných privilégií, poistných zmlúv a rôznych zásahov zo strany vládnych úradov a organizácií, bez strachu o svoje živobytie. Aby politické zasahovanie do lekárskej praxe a do vzťahu pacient- lekár s klinickým vyšetrením skončilo, musí sa o tom v spoločnosti otvorene a verejne hovoriť, musí sa požadovať, aby vládna moc, ktorá nastúpi po voľbách do NR SR, globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu jednoducho vo všetkých smeroch úplne zrušila.

Je zaujímavé, že politické strany či súčasní predstavitelia vládnej moci, ktorí svorne sa pokladajú za ozajstných demokratov a zástupcov občanov, o tejto politike úplne mlčia, rovnako ako samotné mediálne skupiny. Ani komunálni politici a samosprávne orgány miest a obci, rovnako ako ich združenia, vrátane ZMOS, sa potrebe vytvorenia nátlaku na vyvodzovanie zodpovednosti za zločiny proti ľudskosti páchané cez organizovaný boj proti „pandémii“ koronavírusu, vôbec nezaoberajú. Je to to isté, ako keď sa nikto vážne nezaoberal zorganizovaním celonárodného odporu obyvateľstva proti vládnej moci.

Ja som si dovolil na sklonku roka 2021, v decembri, spracovať dokument s názvom „Ako zorganizovať masový odpor občanov SR proti diktatúre vládnej moci.“ V tomto svojom dokumente som okrem iného načrtol organizačné zabezpečenie celonárodného odporu občanov SR proti diktatúre vládnej moci. Z môjho pohľadu hlavnými organizátormi sa mali stať: územná samospráva na čele so ZMOS, odborové zväzy a zamestnávateľské zväzy. Svoj dokument som zaslal, ako svoju občiansku iniciatívu, predstaviteľom všetkých troch subjektov, ktorí majú v prvom rade v rámci celej spoločnosti poskytnúť podporu a pomoc obyvateľstvu SR. Dokument som teda v elektronickej podobe zaslal aj pánovi Michalovi Kaliňakovi. Netreba trikrát hádať, aby som iba potvrdil, že nikto z oslovených zástupcov uvedených subjektov ani jedným milým slovom nezareagoval. Neurobil to ani pán Michal Kaliňák, rovnako ako iní zástupcovia občanov SR.

Pokladám za celkom správne, že pán Michal Kaliňák prehlásil, že je potrebné, aby ľudia cítili silnú ochrannú ruku samosprávy. Rovnakú ochrannú ruku potrebovali ľudia aj v prípade odborových zväzov a zamestnávateľských zväzov. A nič sa neudialo ! Pritom realizovanie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, to bol doslova organizovaný boj vládnej moci proti obyvateľstvu v mene ochrany zdravia a životov ľudí ! Z môjho pohľadu, ak zodpovední činitelia samosprávnych, odborových či zamestnávateľských orgánov v takých prípadoch nekonali, tak doslova zradili svojich voličov a pracujúcich. Keď si uvedomím, že strana Hlas – SD problém ukončenia politiky organizovaného boja proti „pandémii“ koronavírusu nerieši a sotva bude riešiť, tak názor pána Michala Kaliňáka o potrebe silnej ochrannej ruky samosprávy bude iba volaním do vetra.

Dá sa teda konštatovať, že v celom období organizovaného boja proti „pandémii“ koronavírusu mladé rodiny, seniori, slabí a sociálne odkázaní, zamestnaní ľudia i podnikatelia vôbec nedostali a necítili silnú ochrannú ruku samosprávy. Je ozaj škoda, že pán Michal Kaliňák toto svoje osobné krédo nevyužil v čase, keď to ľudia a celá spoločnosť najviac potrebovali. Ale ešte nie je neskoro, pretože vždy sa človek môže poučiť na chybách a rozhodnúť sa pre zmenu svojho postoja. Takže v tomto smere držím pánovi Michalovi Kaliňákovi palce a prajem mu veľa duševných a fyzických síl a vôle. Zaujala ma ešte jedno vyjadrenie pána Michala Kaliňáka, podľa ktorého strana Hlas – SD je jediná politická strana, ktorá to s ľuďmi myslí vážne. Toto úprimné vyznanie si cením a bol by som rád, keby to začala byť aj v ďalšom období pravda. Niektoré problémy v oblasti politiky, ktoré som vyššie naznačil, totiž dosvedčujú, že zo strany Hlas – SD sú v myslení s ľuďmi veľké rezervy.

Hlavní predstavitelia strany Hlas – SD sú bývalými členmi politickej strany SMER – SD. Dovolím si iba naznačiť, že politici z uvedenej strany sa za tri volebné obdobia pôsobenia vo vládnych funkciách vôbec nesprávali iba zodpovedne a iba tak, že to s ľuďmi mysleli vážne. Mám s ich účasťou vo vládnych funkciách za tri volebné obdobia určité skúsenosti, pretože som bol starostom obce a určité obdobie aj dobrovoľným predsedom Združenia obcí Poloniny, ktorého členstvo sa skladalo z prevažnej časti obcí okresu Snina. V rámci nášho združenia si obce za svoju jednu z dôležitých priorít určili aj využitie obnoviteľných zdrojov energií v rámci zabezpečenia vykurovania objektov vo vlastníctve obcí ako sú kultúrne domy, obecné úrady, základné a materské školy, zdravotné strediska či obecné byty.

Projektom zmeny palivovej základne boli uspokojené požiadavky šiestich členských obcí. A boli spracované, odsúhlasené a zaplatené štúdie pre využitie obnoviteľných zdrojov energií v ďalších minimálne pätnástich členských obciach v okrese. Bola vybudovaná prevádzka na výrobu drevnej štiepky. Projektom zmeny palivovej základne pre uvedené obce, ktorý bol zrealizovaný a riadne kontrolovaný, sme ako združenie obcí boli poškodení, pretože nám príslušné ústredné orgány štátnej správy nevyplatili, a to bez udania dôvodov, viac ako trinásť miliónov Sk, ktoré boli zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku prisľúbené. Konečným výsledkom takéhoto prístupu vládnych orgánov k najchudobnejším samosprávam na území SR bolo to, že priorita obnoviteľných zdrojov energie bola ukončená, združenie a obce stratili právo na majetok získaný zo štrukturálnych fondov. Starostovia sa poučili, že spôsob riadenia implementácie projektov na miestnej úrovni zo strany riadiacich vládnych orgánov môže spôsobovať mnoho umelých prekážok a doslova byť aj existenčnou hrozbou tak pre nich osobne ako aj pre obec.

Poškodenie Združenia obcí Poloniny zanechalo na komunálnych politikoch, ktorí sa realizácií priority obnoviteľných zdrojov energie využitím drevnej štiepky venovali, trvalé spomienky a aj následky. Projekt bol v zmysle zmluvy zrealizovaný k 31.12.2006. A od tohto dátumu sa nenašiel nikto zo zodpovedných ľudí na postoch v ústredných orgánoch štátnej správy, ktorí mali čo povedať do problematiky operačného programu pre životné prostredie, aby sa rozhodol poškodenie združenia zásadným spôsobom riešiť a dosiahnuť spravodlivú nápravu. Nemám informáciu, koľko žiadateľov o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na realizáciu rôznych projektov bolo za celé doterajšie obdobie využívania štrukturálnych fondov z EÚ poškodených. Predpokladám, že to nebol iba prípad nášho združenia. Za takejto situácie dôvera v politikov a politické strany sa nedá prinavrátiť len zásluhou plynutia času. Dôvera sa dá opätovne získať len nastolením spravodlivosti zo strany tých, ktorí vedomé poškodzujú slabších.

Po rôznych skúsenostiach si dovolím tvrdiť, že občan – volič tu nie je pre politikov a politické strany kvôli tomu, aby im odovzdal iba svoj podiel na štátnej moci a veril, že to myslia s ľuďmi vážne. Občan je tu kvôli tomu, aby ako účastník základu štátnej moci mal možnosť aktívne zasahovať do politického diania v podmienkach SR, do politického konania predstaviteľov vládnej moci. Občan je tu aj kvôli tomu, aby mu zákonodarcovia a výkonná moc verejne predkladali zdôvodnenia a vysvetlenia politík, ktoré pripravujú, schvaľujú a rôznymi metódami aj presadzujú.

Podľa článku dôvod odchodu zo ZMOS pán Michal Kaliňák vysvetlil tak, že chce pomôcť riešiť každodenné problémy ľudí z regiónov a ich zástupcov. Z článku vyplýva, že túto pomoc môže najlepšie riešiť v rámci strany Hlas – SD, pretože táto strana podľa neho je jedinou politickou stranou, ktorá to myslí s ľuďmi úprimne a vážne. Vyššie som problém, že to tak môže, ale vôbec nemusí byť. Zostáva mi teda vrátiť sa k zámeru pána Michala Kaliňáka riešiť každodenné problémy ľudí z regiónov a ich zástupcov. Osobne toto odhodlanie veľmi vítam. Problém riešenia každodenných problémov ľudí je spojený predovšetkým s tým, či vládna moc k tomuto zámeru a ochote vie v živote spoločnosti vytvoriť náležité podmienky. V konečnom dôsledku ide teda aj o to, či politická strana, ktorá sa uchádza o moc v štáte, vytváranie podmienok aj dostatočne navrhuje a presadzuje, pričom veľmi úzko má záujem spolupracovať s občanmi.

Z najvšeobecnejšieho pohľadu vytváranie podmienok pre možnosť riešenia každodenných problémov ľudí z regiónov a ich zástupcov je veľmi rozsiahla téma, ktorá zasahuje do všetkých oblasti života spoločnosti a v konečnom dôsledku je vždy vyjadrovaná buď v komplexnom programovom dokumente politickej stany alebo nakoniec v Programovom vyhlásení novej vlády SR. Z tohto dôvodu je otázka vytvárania podmienok pre riešenie každodenných problémov ľudí z regiónov a ich zástupcov zredukujem na potrebu toho, ako sú v rámci vládnej moci realizované určité zásadné politiky, ktoré ovplyvňujú život ľudí v celej spoločnosti. Z pohľadu strany občanov to vypadá tak, že strana Hlas – SD má záujem riešiť každodenné problémy ľudí. Mnohí z občanov môžu dospieť k rozhodnutiu, že to úplne postačuje pre dôveru v schopnosti politikov a členov strany. Pre voľbu strany to bude postačovať. Lenže orientácia občanov na riešenie každodenných problémov ľudí z regiónov skrýva v sebe akúsi „našliapnu mínu“, akúsi stopku. Čo to znamená ?

Z pohľadu politickej strany, nie iba jednej, trvať na stopke znamená, že v komunikácií s občanmi, v samotnej agitačnej práci strana nebude vo vzťahu k občanom si robiť zbytočné ťažkosti a preto svoje verejné úsilie o získanie dôvery a tým aj postavenia v spoločnosti za každú cenu zorientuje iba do určitej úrovne svojich politických aktivít. Politická strana si jednoducho veľmi rafinovaným spôsobom určí strop, po ktorý si občania – voliči zaslúžia jej pozornosť a bude možná aj určitá komunikácia o politických aktivitách spojených s určeným stropom. Čo je stropom v prípade mnohých politických strán na Slovensku ?

Stropom mnohých politických strán na Slovensku je to, čo pán Michal Kaliňák nazval riešením každodenných problémov ľudí v regiónoch ! Stropom vzťahu politických strán k občanom je teda politika riešenia problémov !!! Na prvý pohľad to vyzerá uspokojivo, pokiaľ si človek neuvedomí aj niečo iné. Mnohé vzniknuté problémy vzniknú, existujú a potom ako následok vyplývajú zo zlých politik ( ! ), ktoré sa určitým spôsobom presadia a vynucuje sa ich plnenie . Človek v spoločnosti nežije iba problémami, ale má svoje záujmy, predstavy, svoje túžby a podobne. Človek ako občan svojej krajiny, svojho štátu, svojej vlasti má aj svoje politické potreby, od realizácie ktorých sa potom odvíjajú všetky ďalšie potreby. Aký môže byť rozdiel v tom, že politická strana sa zameria na riešenie každodenných problémov ľudí a nie na ich politické potreby ? Rozdiel je veľmi veľký a zásadný !

Ak hovoríme o politických potrebách ľudí či občanov, tak ide o také politické konanie politických strán či vládnej moci, ktorým sa umožňuje zapojenie sa občanov do politiky, do politických procesov posudzovania a rozhodovania. Občania podľa Ústavy SR predstavujú základ štátnej moci a významnú politickú silu. A v akomsi „konkurenčnom boji“ ich politické strany či vládna moc vždy dokážu od určitých významných politických tém a rozhodnutí jednoducho odstaviť, trvale „vyšachovať“. Naplnenie politických potrieb ľudí či občanov si totiž vyžaduje dve základné veci: vytvorenie celospoločenských podmienok k realizácií uvedenej potreby a schopnosť občanov stať sa aktívnymi účastníkmi politického konania a rozhodovania.

V predchádzajúcej časti, na jej konci, som uviedol znaky skutočnej demokracie, ktoré musia splniť podmienky, za ktorých bude voličstvo suverénne. K vytvoreniu celospoločenských podmienok a k rozvoju schopnosti občanov stať sa aktívnymi účastníkmi politického konania a rozhodovania, a teda k naplneniu ich politických potrieb, som navrhol zákonnými opatreniami ustanoviť inštitúciu „Ústredie občanov pre správu veci verejných“.

Ústava SR politické potreby ľudí či občanov nazvala ako ich právo na účasť na správe veci verejných. Podľa môjho názoru riešenie každodenných problémov ľudí v regiónoch sa z hľadiska politických strán berie najskôr ako niečo, s čím môžu ľudia počítať, že to dostanú ako „dar“, určitý hmotný statok, pri ktorom postačuje úplne pasívny postoj ľudí či občanov. Treba poznamenať, že tento mechanizmus vzťahov zástupcov občanov za dlhé roky prispel iba k tomu, že občania sa iba ťažko zo svojho personálneho hľadiska prebúdzajú k potrebe riešiť svoje politické potreby. Pokiaľ ide o to, či boli zo strany vládnej moci vytvorené podmienky pre účasť občanov na správe vecí verejných v dostatočnom rozsahu a kvalite, tak z môjho pohľadu všetko ostalo v pozícií „zakrpatenosti“, pretože v zmysle Ústavy SR sa podmienky zúžili iba na účasť občanov vo voľbách, pričom zákon o voľbách do NR SR je demokratický len formálne. A to je veľmi málo.

Na základe uvedeného vynechám otázku riešenie každodenných problémov ľudí v regiónoch a stručne sa zameriam na otázku politických potrieb občanov. Vyššie som uviedol, kedy hovoríme o politických potrebách ľudí či občanov. Moja zásadná pozícia k otázke vzťahu riešenia každodenných problémov a politických potrieb občanov je takáto: mnohé problémy v spoločnosti súvisia s politikou, ktorú bez vedomia a účasti občanov presadzuje vládna moc a teda aj skupina politických strán. Aby bolo možné riešiť problémy ľudí, či problémy odstrániť, je potrebné, aby vládna moc umožnila občanom byť aktívnymi účastníkmi politického konania tak vopred pred prijatím politických rozhodnutí ako aj v čase, keď je zjavné, že je treba určité politiky buď reformovať alebo zrušiť. Takúto potrebu zmeny v naznačenom vzťahu si dovolím konkrétne ukázať na niekoľkých zásadných príkladoch. Najprv ešte uvediem jeden príklad toho, ako sa v politickom konaní vládnej moci riešila otázka vzťahu každodenných problémov ľudí v regiónoch a ich politických potrieb. Názorne to pripomeniem na realizácií globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Schéma je jednoduchá.

Najprv Svetová zdravotnícka organizácia pod vedením Billa Gatesa a farmaceutického Kartelu vyhlási „pandémiu“ koronavírusu. Masmédia vo svete a u nás ľudí majú za povinnosť vystrašiť nebezpečným patogénom. Za tejto situácie vznika pre ľudí problém, ktorý treba riešiť. Vládna moc na Slovensku v duchu nadnárodnej politiky túto politiku rozvinie na území SR a berie si od lekárov a zdravotníckych zariadení právo nahradiť individuálny prístup k ochrane zdravia a životov, založený na slobodnom personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením. Vládna moc vytvorila v spoločnosti umelý problém, na základe ktorého si všetci ľudia musia myslieť, že nie sú zdraví, sú ohrození a zároveň, že môžu svojou prítomnosťou – každý za seba – ohrozovať ľudí okolo seba. Boli vymyslené pred ambulantné „vyšetrenia“, založené na masovom testovaní a vakcinácií obyvateľstva, ktoré sa stali základnou podmienkou pre možnosť pacienta vstúpiť do ambulancie.

Propaganda založená na organizovaní strachu z koronavírusu na mnohých ľudí zaberá. Za tejto situácie prichádza vládna moc na čele so svojimi ústavnými činiteľmi a tí všetci svorne tvrdia, že majú pre všetkých ľudí v záujme ochrany ich zdravia a životov efektívne riešenie. Podmienka tohto efektívneho riešenia sa verejnosti predkladá celkom jasne: ľudia si majú osvojiť nové povinnosti boja proti „nebezpečnému“ koronavírusu. Podľa nových zákonov a nariadení majú byť dostatočne izolovaní rôznym spôsobom, majú nosiť rúška či respirátory, majú sa pravidelne na odberných miestach ( zriadených samosprávami či podnikavcami ) podrobovať testovaniu. Samotné testovanie ľudí, ktoré je v rozpore s platným zákonom, má v skutočnosti za úlohu nachádzať a určovať pozitívnych ľudí, pretože podľa individuálnych prípadov založených na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením, k potrebným masovým výsledkom sa vládna moc a predstavitelia nadnárodných kšeftov vôbec nedopracujú. Podľa médií a vládnej moci, ak človek má koronavírus, tak je už pre spoločnosť nebezpečný.

Ľudia v našom štáte, podobne ako v ďalších národných štátoch predovšetkým na našom „demokratickom“ Západe, boli prinútení nelekárskymi, mocenskými prostriedkami či reštrikčnými opatreniami uveriť, že majú veľký problém, ktorý vládna moc musí v ich záujme riešiť. Neostalo to iba pri permanentnom testovaní, pretože toto testovanie „vyrábalo“ doslova v masovom meradle iba potenciálne chorých, ktorých si vládna moc pokladala za povinnosť liečiť. Takže ďalším krokom v rámci nových povinnosti pre každého človeka bolo, aby sa disciplinovane podriadil permanentnej vakcinácií, ktorá mu dá záruku ďalšieho pokojného a zdravého života. Treba dodať, že vládna moc cez svoje mocenské nástroje a nástroje zásadného vplyvu na zdisciplinovanie lekárov a celého bežného systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, všetkých potenciálnych odporcov uvedeného spôsobu liečby, musela primerane umravniť, možno určitými výhodami aj podplatiť.

Celý tento postup sa dotkol zorganizovaného masového každodenného problému všetkých ľudí, ktorý je potrebné v mene ich zdravia a ochrany celej spoločnosti riešiť. Trvalo to praktický tri roky. V niektorých zariadeniach som si dokonca všimol, že na stene chodby či na stene pred vstupom k lekárovi bolo farbou vytlačené heslo: „Noste rúško vždy a všade !“ Celá takto schematický znázornená prax politického ( nie lekárskeho úsilia ) boja proti „pandémii“ koronavírusu patrí do rámca takého politického konania vládnej moci, ktoré aj v strane Hlas – SD pomenovali ako riešenie každodenných problémov ľudí v regiónoch. Kde sa však skrýva druhá strana vyššie uvedeného vzťahu a ako súvisí s organizovaním boja proti skrytému nepriateľovi človeka – politická potreba občanov či obyvateľstva ?

O politickej potrebe občanov si dovolím rozpísať sa v ôsmej – záverečnej časti svojho príspevku. Politická potreba občanov je životne dôležitá a zásadným spôsobom môže a má ovplyvniť život celého národa. Skúsenosť z doterajšieho vývoja „demokratického a právneho štátu“ v našej Slovenskej republike ukazuje, že ak sa politická potreba občanov neuplatňuje, všetky stránky života spoločnosti sú postupne deformované, hoci mediálne reklamy a programové hlášky politických strán hlásajú skvelú a šťastnú budúcnosť.

Koniec časti VII.

Pokračovanie v záverečnej časti VIII.

 

Dušan Hirjak

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Dušan Hirjak

O AUTOROVI

Som na starobnom dôchodku. Niekoľko rokov som pracoval ako tajomník OV SZM v Humennom, ako konštruktér vo Vihorlate, .n.p. Snina, ako predseda Odborovej rady na výstavbe VN Starina, ako tajomník MNV a potom 5 volebných období ako starosta obce Stakčínska Roztoka. V rokoch 1989- 1994 som diaľkovo študoval na PU v Prešove filozofiu. Získal som akademický titul Mgr. a PhDr. Píšem básne ( občas ), rekreačne behám a baví ma venovať sa politickým otázkam. Niekedy som bol radovým členom KSČ a členom ĽM ( počas práce vo Vihorlate 1977-1985 - stranícka úloha ). Manželka Anna je na dôchodku, celý život pracovala v NsP Snina ako ženská sestra. Mám dve dcéry: Tatianu a Natašu. Obidve žijú a pracujú v Bratislave. Mám tri vnúčatá. Žijem v svojom rodinnom dome v Snine.

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 236

Celkové hodnotenie: 15.45

Priemerná čítanosť: 926

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • POČASIE NA DNES

    FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    Polícia previezla medzinárodne hľadaného Slováka z USA do väzby

    0icon

    Interpol Bratislava úspešne zrealizoval prepravu odsúdeného slovenského občana z amerického Los Angeles v Kalifornii na Slovensko. Po prevoze bol dodaný do výkonu trestu, kde strávi…

    Vláda nekoná vo veci zahraničných agentov dostatočne razantne

    0icon

    Bratislava 24. júna 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Zurab Tsertsvadze)   Mohli sme mať oproti západu konečne v niečom prvenstvo – konkrétne v prijatí zákona o tzv. „zahraničných agentoch“. Nevydalo, predbehla nás…

    Swiateková suverénne na čele rebríčka, Schmiedlová na 77. mieste

    0icon

    Poľská tenistka Iga Swiateková je naďalej suverénne na čele svetového rebríčka WTA. Najlepšia slovenská singlistka Anna Karolína Schmiedlová sa zlepšila o tri priečky na 77.…

    Djokovič poskočil pred Alcaraza na 2. miesto rebríčka ATP, na čele Sinner

    0icon

    Taliansky tenista Jannik Sinner zvýšil po triumfe na turnaji Halle svoj náskok na čele rebríčka ATP. Na druhé miesto sa vrátil Srb Novak Djokovič, ktorý…

    Súdna rada zverejnila majetkové priznania sudcov za minulý rok

    0icon

    Bratislava 24. júna 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)   Súdna rada SR zverejnila na svojom webe majetkové priznania sudcov za rok 2023. Kancelária Súdnej rady SR prijala…

    Kaliňák: Drahí liberálni experti, sranda bokom

    0icon

    Bratislava 24. júna 2024 (HSP/ Facebook/ Foto: Screenshot Facebook video)   Uplynulý týždeň bol zverejnený prieskum dôveryhodnosti slovenských médií a výsledky boli naozaj katastrofálne: dôvera…

    Pobyt vo vode môže spôsobiť urologické či gynekologické ťažkosti

    0icon

    Letné dni sú neodmysliteľne spojené s kúpaním. S pobytom v bazéne, ale aj v jazere však rastie riziko urologických či gynekologických ťažkostí. Prevenciou pred ich…

    "Nič len sprosté zastrašovanie?" Naď v spore s rezortom obrany našiel podporu u jedného poslanca

    0icon

    Bratislava 24. júna 2024 (HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)   Poslanec NR SR za hnutie OĽaNO a bývalý minister obrany Ľubomír Galko sa postavil na stranu Jaroslava Naďa…

    Polícia navrhuje väzbu pre muža, ktorý napadol pacienta a zdravotníkov

    0icon

    Policajný vyšetrovateľ navrhol väzobné stíhanie pre 43-ročného Zdeněka J., ktorý v nemocnici na bratislavských Kramároch napadol pacienta a zdravotníkov. V prípade preukázania viny mu hrozí…

    Zažili sme si to v minulosti ...a zdá sa, že sa to k nám potichúčky vracia späť

    0icon

    Bratislava 24. júna 2024 (HSP/Foto:Facebook/Zuzana Čaputová, TASR/AP-Efrem Lukatsky)   Kult osobnosti. Ten znamená, že z niekoho sa robí viac ako je, že o niekom sa…

    Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

    Ivan Štubňa

    Gustáv Murín

    Andrej Sablič

    Erik Majercak

    Milan Šupa

    Vášeň v Tebe

    Auto Trendy

    Reklama

    Armádny Magazín

    TopDesať

    FOTO DŇA