Keď sa narodení po roku 1990 rozčuľujú nad pomermi a vykrikujú, že to je “čistý komunizmus”, pričom ani nezažili odbobie do roku 1989 v ČSSR a nepochopia, prečo bola Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), pričom s hrôzou v očiach vykladajú, “aké to bolo vtedy v totalite strašné…”, vždy sa usmejem. Najlepšie roky svojho života, lásku, svatbu, manželstvo a deti, nový byt, pracovné miesta vždy, kariéra podľa vlastnej kvalifikácie, pevné ceny, to bolo to šťastie. A pretože som pracoval v zahraničnom obchode a medzinárodných vzťahoch, viem posúdiť a pravdivo vypovedať, že “Moskva” a teda RVHP nás nikdy tak netlačila ako to teraz robí “Brusel” a EÚ… takže mám pre po roku 1990 narodených nový naratív, nech si ho rozvíjajú:
Čistý “komunizmus” Európskej Únie
prameň Marker 15.5.2026, píše Dag Daniš a dopĺňam ho len sem-tam: https://marker.sk/clanky/1465/7-dni-v-kocke-ludia-sa-buria-proti-planom-na-veterne-elektrarne
Si predstavte „ten komunizmus“, v ktorom Vám „umožnia“ stavať predražené „veterníky“ a dajú dotácie na ich výstavbu, stavajte aj proti vôli obyvateľstva okolo veterníkov, a nakoniec ako podnikatelia „na slobodnom voľnom trhu“ dostanete aj záruku stopercentného odbytu vami vyrobenej energie…nuž, Štátna plánovacia komisia, ale aj Cenový Úrad a dokonca aj Ústredný výbor… by mali tupo závidieť, lebo tak „takýto komunizmus“ aký sa k nám hrnie cez komisie Európskej Únie tu ešte nikdy nebol! Alebo sa Ministerstvo hospodárstva iba vyhovára, že to „Brusel“?…kde je pravda? cit:….
„Tvrdenia Sakovej sú ukážková polopravda. Iste, v tejto fáze nejde o rozhodnutia ani o záväzné plány vlády. Lenže práve po tomto prvom kroku má nasledovať druhý, realizačný. Koncepcia ráta s 35 lokalitami, kde by sa mali budovať desiatky 266-metrov vysokých turbín. Pre porovnanie, najvyššia budova v Bratislave má len 168 metrov (mrakodrap Eurovea Tower).
Štátne podniky už pripravujú projektovú fázu. A investori čakajú na príležitosť. Z ich pohľadu môže byť skvelá. Dostanú štátom (Úniou) dotované úvery v stovkách miliónov eur na výstavbu. A dostanú záruky odberu „zelenej energie“.
Našťastie, pilotné projekty sa veľmi rýchlo zasekli na verejnom odpore. Prispel k tomu minister životného prostredia Tomáš Taraba. Presadil zákon, ktorý vyžaduje, aby veterné parky odsúhlasili dotknuté obce a ich obyvatelia. Bez súhlasu samospráv alebo obyvateľov sa nebude nič stavať.
Samozrejme, platí to len dovtedy, kým nejaký progresívny komsomolec nepresadí zmenu zákona. Pod tlakom Bruselu. Prípadne len preto, že to poradia „demokrati“ z progresívnej tlače.
Politický tlak Bruselu na predražené zelené energie pripomína socialistické plánovanie. Vymyslí sa niečo, čo je príšerne neekonomické, vizuálne aj akusticky odporné, škodlivé pre verejné zdravie, záťažové pre životné prostredie. A čo nikto nechce. Vyfarbí sa to ako „zelená politika“. Presadí sa to politickým a ideologickým nátlakom. Zaplatí sa to na verejný dlh z Plánu obnovy pre štáty EÚ (stovky miliárd). A vysvetlí sa to energetickou bezpečnosťou, nezávislosťou, sebestačnosťou.
Rozdiel oproti ére reálneho socializmu je v tom, že na tom rozprávkovo zarobia súkromné banky a súkromní „investori“. Štát im zaplatí „investíciu“ a donúti obchodníkov s elektrinou, aby kupovali ich vysoko predražené produkty (nespoľahlivú a nerentabilnú veternú energiu).”



















