O tom, prečo je potrebné skončiť s globálnou politikou organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Časť I.

I.

Úvodné poznámky

Rozhodol som sa napísať malú príručku pre tých, ktorí chcú rozhodovať o mojom živote a živote všetkých obyvateľov SR do detailov, hrajú sa na vedcov medicíny, scudzili si poskytovanie zdravotnej starostlivosti pod svoju osobnú a súkromnú jurisdikciu, bez hanby a bez strachu sa dobrovoľne inštalovali do pozícií vedúcich predajcov vakcín a ostatného materiálu farmaceutického Kartelu, organizujú či pomáhajú organizovať boj za víťazstvo nad koronavírusov, pričom ničia život a fungovanie celej spoločnosti, čo znamená, že v konečnom dôsledku sa dobrovoľne a iniciatívne dali do služieb globálneho kapitálu a teda minoritnej triedy kapitalistov, ktorá má svoje plány a ciele so svetom, v ktorom kapitál dominuje.

Od začiatku roka 2020 prioritou vládnej moci v každom členskom štáte EÚ je organizovať boj proti „pandémii“ koronavírusu. Ja som si túto prioritu vládnej moci dovolil nazvať trošku presnejšie – ide o globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Dnes sme už v polovici roku 2022 a s touto globálnou politikou sa EÚ vrátane členských štátov neplánuje rozlúčiť. K tomu si čitateľ môže pozrieť Usmernenie Európskej komisie na ďalšiu fázu pandémie COVID – 19. V dnešnej dobe existuje dostatok faktov a dôvodov, že s ďalším presadzovaním globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu je potrebné skončiť. Túto globálnu politiku presadzovala predchádzajúca vládna moc a je presadzovaná aj súčasnou vládnou mocou.

Na moje počudovanie opozícia a politické strany a hnutia, ktoré sa do parlamentu nedostali, postupujú svorne – vôbec nevyvíjajú žiadne úsilie a aktivity, v rámci ktorých ukončenie globálnej politiky boja proti „pandémii“ koronavírusu bude dôrazne požadované. Vládna moc pokračuje v svojej politike. Časť opozície svoje poslanie vidí v presadení referenda o skrátení volebného obdobia súčasnej vládnej moci. Ide teda o to, že referendom sa máme dostať k predčasným voľbám a tie majú, podľa predpokladov sociálno-demokratických rozpoltených strán, viesť k tomu, aby nositeľom štátnej moci na nové volebné obdobie bola nová koaličná skupina, v ktorej chcú mať rozhodujúcu úlohu Smer-SD a strana Hlas – SD.

Z môjho pohľadu, ako občana SR, je veľmi zaujímavé to, čo títo noví záujemcovia o získanie štátnej moci vôbec v svojej politickej agende nepresadzujú. Politické úsilie o skončenie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu malo byť prioritou opozície už počas tejto vládnej moci. Nič také sa nerealizuje, pretože v tomto smere mali strany sociálno-demokratického typu vytvoriť také kritické prostredie, ktoré pomôže občanom SR pochopiť, k čomu slúži globálna politika boja proti „pandémii“ koronavírusu. Z môjho pohľadu dôležitejšou prioritou, ako sú predčasné voľby, mala byť priorita prípravy a schválenia nového zákona o voľbách do NR SR, pretože súčasný zákon slúži v prvom rade iba slovenským oligarchom, nadnárodným globálnym štruktúram a všelijako pozbieraným straníckym dobrodruhom, ktorí sú presvedčení o nadvláde ideológie liberalizmu nad všetkými.

Práve príprava nového zákona o voľbách do NR SR sa mala stať predmetom celoslovenskej verejnej diskusie a referenda. Doteraz platný zákon je potrebné upraviť a zmeniť vo viacerých smeroch. Iba si dovolím pripomenúť, že napríklad klauzula o vstupe do NR SR v ostatných voľbách ( február 2020 ) priniesla do praxe to, že štátna volebná komisia neuznala platnosť viac ako 820 000,- tisíc platne odovzdaných hlasov zo strany voličov. Tieto hlasy sa nestratili, ale boli pridelené tým politickým stranám, ktoré sa do NR SR dostali a teda ktorých voliči vôbec nevolili. Uvedenému počtu neuznaných platných voličských hlasov zodpovedá, podľa môjho prepočtu, 43 poslaneckých mandátov. Toľko poslancov v NR SR sedí v svojich kreslách „protiprávne či nelegitímne“. Toľko poslancov tam malo sedieť, podľa politickej spravodlivosti, z iných politických strán a hnutí. Čo je veľmi zarážajúce, v dnešnej dobe aj z pozícií spomínaných politických strán v opozícií absentuje akákoľvek kritika politik EÚ. Nebudem to v tomto prípade rozvádzať, čitateľ sa môže sám snažiť v tomto smere zorientovať.

Ja iba pripomeniem, že všetko, čo súvisí s realizáciou globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, bolo pripravované v období vlády sociálno-demokratickej strany a teda za politického „bačovania“ všetkých tých politikov, ktorí sú organizovaní v teraz už v dvoch krídlach sociálnej demokracie. Lenže vládna moc nás, občanov, o ničom takom neinformovala a nepotrebovala sa ani o rady, postoje, záujmy a rozhodnutia občanov zaujímať. To je presne to, čo robí aj súčasná vládna moc. Snaha za každú cenu podporovať politiky EÚ len preto, aby sme boli v jej jadre, je snahou pomáhať Bruselu ničiť národné štáty a komplikovať život ich obyvateľstvu. Všetky politiky sa nás bytostne dotýkajú a napriek tomu nemáme vládnu moc, ktorá by svojim občanom predkladala verejné zdôvodnenie politik dohodnutých v Bruseli na posúdenie a aj rozhodnutie.

Brusel zohráva rozhodujúcu úlohu pri presadzovaní globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Vládna moc prenechala Bruselu všetky iniciatívy a to aj napriek tomu, že to tak nemusí byť, pretože zatiaľ má dostatočné právomoci robiť politiku na úseku ochrany zdravia a životov v záujme svojich občanov a obyvateľstva vôbec a nie v záujme globálnych, zlom nasiaknutých mecenášov globálneho kapitálu a unipolárnej globalizácie na čele s USA. O tom konkrétnejšie píšem v niektorej zo svojich záverečných časti príspevku. V každom prípade musí platiť, že ak je potrebné skončiť s globálnou politikou boja proti „pandémii“ koronavírusu, toto úsilie politických či občianskych síl a skupín sa nemôže zaobísť bez toho, aby sme si ako národ nevymedzili jasný postoj k presadzovaniu vlastných záujmov a k tomu, aká politika sa presadzuje v rámci Bruselu.

Domnievam sa, že ak občania SR sa dajú nachytať na politickú „mucholapku“ tých politických strán, ktoré organizujú presadzovanie referenda o predčasných parlamentných voľbách, v politických témach, ktoré som uviedol vyššie ako potrebné priority, sa nič zásadného nezmení. Pre občanov SR je najdôležitejšie, aby v záujme ich slobodného života a normálnych ľudských podmienok pre ich životy bolo zrušené realizovanie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu. Najskôr na túto prioritu sa mali opozičné politické strany zamerať a organizovať podpisové akcie za vyhlásenie referenda o ukončení už spomínanej politiky. Nebudem špekulovať o dôvodoch, prečo to tak nie je. Politické elity, ktoré sa jasne vymedzujú, že predstavujú skutočnú sociálnu demokraciu, nedokážu sa rozhodnúť pre zásadné zmeny v poňatí a fungovaní vzťahu globálne a národné, čo má vplyv na ich postoje súvisiace s politickou etikou.

Táto príručka je pre tých, ktorí sa bez rozmýšľania dali zverbovať do politického boja proti obyvateľstvu národných štátov, hoci základom každého demokratického štátu majú byť ( nielen na papieri ) samotní občania. Vládna moc na území Slovenskej republiky poprela záujmy občanov a dala sa do služieb tých kapitalistických síl, ktoré pripravili nastolenie zdravotníckej diktatúry a teda diktatúry triedy kapitalistov, aby definitívne pokorili u každej národnej ľudskej populácie jej prirodzené práva, ľudskú dôstojnosť, ľudské práva a slobody a pripravili túto populáciu pre potreby nových pánov Zeme – Nadčloveka, ktorého bude potrebovať Nový svetový poriadok a Svetová vláda.

Bojovať všetkými možnými prostriedkami globálnej diktatúry proti jednému jedinému patogénu – teraz koronavírusu – ovládať ľudí strachom z tohto koronavírusu, to je obyčajná nehanebnosť vládnej moci a teda takej globálnej politiky, ktorá je pre obyvateľstvo každého národného štátu úplne neprijateľná a s ktorou je potrebné v záujme budúcnosti čo najskôr rázne skončiť. V svojej príručke si dovoľujem upozorniť na rôzne súvislosti procesov a javov v dnešnom kapitalistickom svete, ktoré jasne ukazujú, o čo v skutočnosti ide vládnej moci a pánom z globálnej úrovne, ak sa prezentujú svojim záujmom o globálny prístup k ochrane zdravia a životov ľudí.

Prezentovanie záujmu o globálny prístup k ochrane zdravia a životov ľudskej populácie na našej planéte je obyčajný nezmysel a farizejstvo, pretože zo samotnej podstaty kapitalizmu vyplýva, že mnoho problémov spojených s ochranou zdravia a životov nevie, nechce a nemôže vyriešiť, pretože dôsledky politiky imperialistickej globalizácie vo svete sú katastrofálne. Tisíce Američanov ročne zomiera iba preto, že nemajú nemocenské poistenie. Niekoľko stoviek miliónov ľudí v krajinách závislých na liberálnych režimoch trpí podvýživou. Podľa odhadov OSN detská úmrtnosť v dôsledku hladu predstavuje skoro dve desiatky tisíc úmrtí denne. Viac ako jedna miliarda ľudí žije v podmienkach chudoby. Každý rok sa desiatka miliónov detí nedožíva piatich rokov. V Európe je okolo 20 miliónov ľudí nezamestnaných. V USA okolo 30 miliónov ľudí žije pod hranicou chudoby. A tak ďalej… A to som neuviedol vojenské konflikty zosnované „demokratickým“ Západom na čele s USA, v ktorých prichádzajú o svoje životy tisíce a desaťtisíce obyčajných ľudí. Už samotné výsledky po dvoch rokoch realizácie globálnej politiky organizovaného boja proti „pandémii“ koronavírusu sú katastrofálne, pretože postihnutých ľudí následkom globálnej diktatúry a vakcinácie je obrovské množstvo, rovnako ako zomrelých na následky vakcinácie a posilňovacích dávok. Samozrejme, západnú propagandu obete globálnej politiky vôbec nezaujímajú, pokiaľ je to v súlade so záujmami globálneho kapitálu a ich nositeľov.

A teraz prídu nejakí pani z globálnej úrovne s myšlienkou a politikou, že idú za každú cenu chrániť zdravie a život každého jedného jednotlivca na planéte, nech to stojí, čo to stojí. Pritom ide o tých istých pánov a o tie isté inštitúcie, ktoré už dávno pripravujú plány, ako rapídne znížiť populáciu na planéte. Všimnime si niečo zásadného. V knihe „Zločiny kapitalizmu“ ( autor Perrault Gilles a kolektív ) je kapitola s názvom „Publicita nahradí tisíc bômb“ je uvedené: „Dlhý čas sme verili, že svet tovarov, kde sa všetko nakupuje a všetko predáva, by mal byť obmedzený hranicami obchodného sveta. … Aby výchova, informácie, zdravie, dopravné siete, zásobovanie energiou, spravodlivosť, bezpečnosť, telekomunikácie zostali v rukách kolektivity. Dokonca sme si mysleli, že kvalita životného prostredia, vody, vzduchu, kultúra by sa k tomu mali prirodzene pripojiť. Ale prejavil sa opak. Vo všetkých bohatých a pokročilých krajinách rozklad verejných služieb ukázal rozsah vojny vedenej v podzemí mnoho rokov. …Výchova, zdravotníctvo, informácie, všetko bolo vydané napospas „rentabilite“, podielom na trhu, obchodnému úspechu, bezprostrednosti.“

Kniha bola napísaná ešte v deväťdesiatich rokoch minulého storočia, ale uvedené myšlienky sú mimoriadne aktuálne. Vzhľadom na to, čo sa deje v rámci globálnej politiky boja proti koronavírusu, tak sa to bezprostredne týka zdravotníctva. A keď je celé zdravotníctvo v súkromných rukách a teda predmetom obchodovania a podnikania, tak hrozieb je veľmi veľa. A tie hrozby môžu smerovať len v smere k samotnej ľudskej populácií. Keď sa tvrdí, že zdravie malo ostať v rukách kolektivity, tak to neznamená nič iné iba to, že má ísť o realizáciu verejného záujmu. A čo sa vymyslelo v kapitalizme ? Že privátny sektor v zdravotníctve dokáže aj na globálnej úrovni účinne riešiť ochranu zdravia a životov ľudí, že sa dostatočne účinne postará o verejné zdravie, čo je ďaleko od pravdy. Na globálnej úrovni je možné nastoliť iba globálnu diktatúru, v rámci ktorej sa zavádza aj zdravotnícka diktatúra. Je na škodu všetkých obyvateľov a celej našej spoločnosti, že ústavní činitelia ako prví to nechcú pochopiť. V rámci príručky bude možné sa dočítať, pred kým bolo ľudstvo varované, ak dovolí aj so svojimi politikmi, aby sa k moci dostali dedičia tých síl, ktoré zosnovali obidve svetové vojny v minulom storočí.

Áno, naše zdravotníctvo a s ním obyvateľstvo bolo veľmi ľahko, zásluhou práve politikov vládnej moci, vydané do rúk minoritnej triedy kapitalistov, do rúk petrochemického a farmaceutického Kartelu, do rúk zlom nasiaknutých ľudí, aby si robili s obyvateľstvom národného štátu, čo sa im len zachce. Vyzerá to tak, že pred nebezpečenstvom zo strany globálnych síl nás nemôžu zachrániť ani vojenské stíhačky, ak sú ešte vôbec vo vlastníctve štátu. V úsilí o presadzovanie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov mimoriadne tragickú úlohu zohrávajú súkromné mediálne skupiny a verejnoprávna televízia, ktoré sa svojimi každodennými medializovanými praktikami zmenili na akýsi paralelný „Úrad pre dohľad nad organizovaním boja proti pandémii koronavírusu.“ Treba predpokladať, že tento neuzákonený „Úrad pre dohľad…“ bude svoje aktivity stupňovať, pretože podľa generálneho riaditeľa WHO je potrebné do polovice roku 2022 vo všetkých krajinách zaočkovať 70% obyvateľstva. Ak sa nemýlim, tak v rámci EÚ sa Bruselu a národným vládam podarilo dosiahnuť hranicu 80%, čo z môjho pohľadu predstavuje dostatočne jasný fakt o zločinoch proti ľudskosti.

Pána Tedrosa trápi v súčasnosti najmä to, že podľa neho existuje akási nerovnosť medzi jednotlivými časťami sveta. A ak sa podarí ukončiť nerovnosť, tak sa ukončí pandémia, čo je podľa neho možné. Treba si všimnúť, o akú nerovnosť medzi jednotlivými časťami sveta pánovi Tedrosovi ide. V jeho poňatí sa nerovnosť výlučne týka iba nástrojov proti pandémii ochorenia Covid – 19. Generálnemu riaditeľovi WHO záleží na tom, aby nielen v USA a v Európe ľudia dostávali posilňujúce dávky vakcín, ale aj v iných častiach sveta. Iba ak sa dosiahne rovnosť v posilňujúcich dávkach vakcín pre ľudí po vzore USA a Európy vo všetkých častiach sveta, potom sa ukončí nerovnosť. A ak sa ukončí nerovnosť, tak sa ukončí pandémia. Lenže ani toto stanovisko už nemôžeme pokladať za záväzné, pretože v tomto období je už v plnom prúde príprava novej Zmluvy medzi WHO a členskými štátmi o pripravenosti na ďalšie pandémie.

Takže celý svet sa musí podriadiť ďalšiemu očkovaniu a potom aj ďalším pandémiam ! Z jeho postojov jasne vyplýva, že sa správa iba ako obchodník, ktorý si stanovil cieľ vo vakcinácií ľudskej populácií vo svete a keď sa tento cieľ dosiahne, tak pandémia skončí. Či ozaj skončí podľa jeho predstáv, to je otázka, pretože podľa Svetovej banky to má skončiť v marci 2025. V každom prípade z jeho strany je to len vyjadrenie charakteristické pre veľkého obchodníka, ktorý sníva o veľkom obchodnom úspechu, pretože bez výhrad slúži záujmom farmaceutického Kartelu aj na čele s „vakcinačným pištoľníkom“ Billom Gatesom, o ktorom sa v svojej príručke zmieňujem na inom mieste. Pán Bill Gates je vzorovým príkladom kapitalistu, ktorý sa podľa svojho zámeru rozhoduje o tom, ako využije svoj kapitál vo výlučne svoj prospech a v prospech minoritnej triedy, ku ktorej patrí.

Nepatrím k tým jednotlivcov či vôbec celým masám obyvateľstva, ktoré majú slepo veriť tomu, aký je oficiálny výklad vládnej moci v hocičom a najmä teraz, keď pod zástavou ochrany zdravia a životov ľudí organizuje boj proti „pandémii“ koronavírusu. Preto sa snažím hľadať súvislosti procesov a javov, ktoré sa odohrávajú v našej spoločnosti, analyzovať jednotlivé opatrenia vládnej moci. A v oficiálnych vyjadreniach vládnej moci nie je nič, čo by zodpovedalo pravde, vede o medicíne, čo by malo byť v súlade s požiadavkami na spravovanie demokratického a právneho štátu, s ľudskosťou, so skutočným systémom zabezpečovania bežnej zdravotnej starostlivosti, so samotným logickým a racionálnym myslením, s podstatou ľudského života, s filozofickým poňatím toho, čo je človek, s politickou etikou súvisiacou s postojmi a činmi politikov. Je to tak preto, pretože globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu sa môže v skutočnosti realizovať len nástrojmi globálnej diktatúry, ktoré sa jednotne používajú vo svete, a najmä v USA a v Európe. A k tomu môžeme smelo priradiť nekonečné lži súkromných mediálnych skupín a verejnoprávnej televízie, ktoré slúžia potrebám globalistov či minoritnej triede kapitalistov.

Vládna moc na základe globálneho plánu o „pandémii“ koronavírusu nás, obyvateľov SR, orientuje v smere, že našim neviditeľným a nepredvídateľným nepriateľom je práve koronavírus. A nepotrebujeme nič, iba dostatočne sa zjednotiť k definitívnemu víťazstvu. Lenže v skutočnosti neviditeľný a nepredvídateľný nepriateľ nie je koronavírus, ale niekto z mäsa a kosti, s jasným vedomím, čo plánuje a chce dosiahnuť. Ľudskú populáciu neničí koronavírus, ale tie skupiny ľudí, ktoré majú bohatstvo a moc na svojej strane, zásluhou čoho koronavírus a s ním spojenej akejsi novej choroby – Covidu – využívajú na rozvrat jednotlivých oblasti života spoločnosti a na podmanenie si obyvateľstva národných štátov pod svoju prísnu kontrolu.

Treba si konečne uvedomiť a pochopiť, že ochrana zdravia a životov ľudí sa nesmie a nedá riešiť prostriedkami globálnej diktatúry ! Už samotné vynucovanie si správania sa ľudí represívnymi prostriedkami je znakom toho, že o žiadnu „pandémiu“ koronavírusu nejde, ale o globálnu politiku, ktorá je organizovaná a presadzovaná bez ohľadu na ľudské práva a slobody, bez ohľadu na názory a súhlas občanov. Kto má ozajstný a láskavý vzťah k ľuďom, ten nemá problém pochopiť a uznávať, že ochrana zdravia a životov ľudí má ostať v rámci bežného systému zdravotnej starostlivosti, ktorý je založený na výlučne personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením. Ide teda o individuálne príbehy, ktoré riešia lekári a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. A čo je v tomto prípade dôležité ? Aby nad týmito príbehmi nenastolili svoju vládu rôzni globálni hráči a globálne štruktúry.

II.

Hlavné poslanie ústavných činiteľov

Rozmýšľal som, ako sa dá stručne a najvšeobecnejšie vyjadriť, aké je poslanie volených zástupcov občanov a ústavných činiteľov v národnej spoločnosti a v jej politickom systéme. Poslanie a úlohu vládnej moci je možné zhrnúť do následujúcej vety.

Poslaním a úlohou volených zástupcov občanov SR a ústavných činiteľov zvlášť je, vzhľadom k skutočnosti, že žijeme v kapitalistickej spoločnosti, všetky svoje intelektuálne a duchovné sily a schopnosti venovať vytváranie a udržiavaniu súladu – súžitia politickej rovnosti občanov s majetkovou nerovnosťou !!!

Toto súžitie sa týka dvoch nerovnako veľkých a diametrálne odlišných sociálnych skupín či skôr tried. Na jednej strane je to absolútne veľká trieda pracujúcej masy s rodinami a na strane druhej je to minoritná trieda bohatých a mocných, ktorá je triedou kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi.

V zásade ide o to, že moc kapitálu a kapitalistov sa má v politike a politickom konaní vyvažovať mocou občianstva, ktorá sa má formovať a realizovať cez základné štruktúry spoločnosti ako systém, ktorý umožňuje, aby v spoločnosti efektívne fungovala politická rovnosť. Táto politická rovnosť má byť stranou všetkého občianstva a má byť účinným protipólom bohatstva, moci a vplyvov globálneho kapitálu a samotných kapitalistov. Prečo ? Pretože minoritná trieda kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi vedome stratila zo svojho zreteľa jeden z božských zákonov pre život na tejto planéte: mať vo všetkom mieru a teda nežiť na úkor mnohých národov a na úkor absolútnej väčšiny obyvateľstva národných štátov.

S požiadavky vytvárať podmienky k efektívnemu súžitiu politickej rovnosti s majetkovou nerovnosťou vyplýva aj povinnosť všetkých politických zástupcov občanov skladať sľub. Pokladám si za povinnosť pripomenúť, že sľub zvoleného poslanca a predsedu NR SR, zvoleného prezidenta SR a menovaného predsedu vlády SR je založený na predpoklade, že:

a) má svoju česť a svedomie, ktoré nie sú jeho súkromnou záležitosťou, pretože

b) sľúbil vernosť Slovenskej republike a rovnako sľúbil, že

c) svoje povinnosti bude plniť – vykonávať v záujme občanov a

d) bude zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.

Dokonca v prípade poslanca NR SR a prezidenta SR v Ústave SR je uvedené, že odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu či neplatnosť voľby prezidenta SR.

Domnievam sa, že vykonávanie ústavných povinnosti na čele nášho štátu nie je úplne v súlade s Ústavou SR, ale ani so zloženým sľubom ústavného činiteľa. Česť a svedomie sú rozpoltené, pretože existujú fakty o tom, že pri výkone svojich ústavných povinnosti neostávajú verní Slovenskej republike a z tohto dôvodu nemôžu dodržať ani tú časť sľubov, ktoré súvisia so záujmami občanov a s dodržiavaním ústavy a ostatných zákonov. Znamená to, že sľuby, ktoré sa skladajú ako podmienka k nástupu do ústavných funkcií, sa plnia iba ak spolovice, pretože v praktickom politickom konaní ústavní činitelia prejavujú a realizujú aj určité množstvo úloh a povinnosti, ktoré iniciatívne preberajú od rôznych nadnárodných štruktúr, korporácií, nadnárodných klubov, spolkov a organizácií, čo znamená, že nemajú problém a zábrany slúžiť záujmom cudzej, nadnárodnej moci a v konečnom dôsledku brať za hlavnú prioritu ústavných povinnosti iba záujmy globálneho kapitálu a teda triedy kapitalistov, ktorí sú zameraní na presadzovanie a zachovanie unipolárnej globalizácie.

Ak vychádzam z Ústavy SR, tak v zmysle čl. 1 ods.1 sa Slovenská republika neviaže na žiadnu ideológiu. Zachovať túto ústavnú pozíciu sa zo strany ústavných činiteľov dostatočne nedarí, pretože až príliš okato slúžia cudzím záujmom či záujmom bohatých a mocných a ostatnému obyvateľstvu prihadzujú „sociálne omrvinky.“ Postavenie minoritnej triedy kapitalistov či bohatých a mocných je v praktickom živote spojené s ideológiou či politickou teóriou liberalizmu, v dnešnej dobe už aj s jej extrémnou podobou neoliberalizmu, či dokonca postliberalizmu. Pod vedením uvedenej triedy sa nám neoliberalizmus deje ako život v celej kapitalistickej spoločnosti. Táto politická teória sa stala na konci 20.storočia víťaznou a robí si nárok určovať všeobecné podmienky života v spoločnosti, teda podmienky pre život obyvateľstva podľa toho, čo si želá iba trieda kapitalistov ako minoritná skupina a jej prisluhovači.

V záujme politickej a sociálnej spravodlivosti je jasné, že všeobecné podmienky života spoločnosti musia byť povinne ( !!! ) záležitosťou všetkých občanov, čo znamená, že absolútna väčšina triedy pracujúcej masy aj s rodinami má mať vytvorené optimálne podmienky pre uplatňovanie svojich politických práv a spolurozhodovania. Konštatujem, že ústavní činitelia SR to vôbec nemajú zafixované v svojich hlavách a v svojich zámeroch a povinnostiach, najskôr im je to až v pätách. Všeobecné podmienky života spoločnosti sa nemôžu podrobne určovať na základe autoritatívnych, totalitných praktík, pretože majú byť predmetom slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. Pri tejto zmienke si dovolím pripomenúť, že medzi politické sily v spoločnosti zákonite patrí aj strana občianstva, ktorá má svoje politické práva a slobody. Zároveň si dovolím pripomenúť, že podľa čl. 32 Ústavy SR je povinnosťou ústavných činiteľov a vládnej moci umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl, ktorých zoznam sa nevyčerpáva zoznamom politických strán v NR SR.

Ústavní činitelia a vládna moc nesmú konať tak, aby občania SR boli iba akýmsi príveskom, dekoráciou či použiteľným tovarom pre potreby triedy bohatých a mocných. Zatiaľ celé volebné obdobie sa vôbec nevyužíva k tomu, aby ústavní činitelia a vládna moc mohli vo svojej práci nekompromisne obhajovať napríklad čl. 12 a čl. 13 Ústavy SR k základným právam a slobodám.

V našej západnej civilizácií sa domestikované zvieratá podriaďujú ľudským túžbam a rozmarom. Došlo k degradovaniu zvierat z vnímajúcich bytosti, ktoré si zasluhujú rešpekt, na čistý majetok. S tým sme akosi všetci spokojní a proti takýmto procesom nemáme výhrady. A keď toto praktické konanie – nakladanie so zvieratami máme zabezpečené, tak došlo k nehoráznemu skoku vo vývoji našej západnej civilizácie a síce nie k lepšiemu, ale k horšiemu. Metódy zaobchádzania s domestikovanými zvieratami sa začali používať a rozpracovávajú sa a rozširujú aj na samotnú ľudskú populáciu. Tento skok so zvierat na ľudí je už niečim, čo súvisí so zvrhlosťou a zločinmi proti ľudskosti, pretože sa v súčasnosti v plnej miere realizuje. Zásluhou ústavných činiteľov a vládnej moci sa naše obyvateľstvo uznalo iba za stádo v štátnom oplotení, ktoré bolo naháňané do rôznych malých či veľkých očkovacích centier, aby sa dali zaočkovať, pretože si to želajú národní či nadnárodní „majitelia“ tohto stáda, predovšetkým mandaríny z Bruselu či z USA.

Už žijeme v treťom roku „pandémie“ koronavírusu, ktorú vládna moc pomáha úspešne podľa svojich a globálnych kritérií organizovať, a je zrejme, že obyvateľstvo národných štátov bolo podriadené túžbam, rozmarom a záujmom triedy kapitalistov aj s jej prisluhovačmi. Na globálnej úrovni zástupcovia uvedenej triedy zabezpečili realizáciu svojho diabolského plánu: spustiť globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Aby táto globálna politika našla svoje uplatnenie v národných štátoch, bolo potrebné usporiadať rôzne opatrenia do uceleného a uzavretého mechanizmu mocenského vplyvu na obyvateľstvo národných štátov.

Bezpodmienečne nevyhnutnou súčasťou uzavretého mechanizmu mocenského vplyvu z globálnej úrovne sa stali mnohé národné vlády vo svete a teda národná vládna moc. Tieto vlády sa stali súčasťou základnej skupiny prisluhovačov triede kapitalistov a dostali úlohu presadiť realizáciu globálnej politiky o boji proti koronavírusu v národných podmienkach. Vláda SR ku koncu minulého volebného obdobia a rovnako vládna moc súčasného volebného obdobia agendu z globálnej úrovne prevzali bez toho, aby mali k tomuto kroku vážne dôvody, súhlas občanov alebo príslušné kompetencie, ktoré určuje Ústava SR. Ústavní činitelia sú v prvom rade zodpovední za to, že si vládna moc ( výkonná, zákonodarná ) kompetencie upravuje podľa svojich rozmarov a želaní či rozmarov a želaní z globálnej úrovne, rôznych nadnárodných štruktúr. Na názory veľkej väčšiny lekárov, skutočných vedcov medicíny a samotných občanov vládna moc neprihliada, pretože podľa globalistov musí vládna moc prijímať za každú cenu nepopulárne opatrenia, ktoré však nie sú v súlade s Ústavou SR.

Bezohľadným presadzovaním globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu vládna moc presadzuje záujmy triedy kapitalistov vo všeobecnosti a z tohto dôvodu aj záujmy určitých skupín miliardárov, spojených so záujmami petrochemického a farmaceutického Kartelu, so záujmami bruselskej EÚ, Svetovej zdravotníckej organizácie, Svetového ekonomického fóra, Organizácie spojených národov, záujmami bankovej a finančnej sféry či veľkých technologických korporácií. Záujmy týchto nadnárodných hráčov sa v absolútnej väčšine nemôžu zhodovať so záujmami SR a jej občanov !

To, čo sa robí a presadzuje z ústavných pozícií, sa zakladá na na použití idey o potrebe globálnej ochrany zdravia a životov ľudí. Túto ideu potrebujú k presadzovaniu svojich záujmov iba nadnárodné štruktúry, fungujúce v spoločensko-politickom a ekonomickom systéme globálneho kapitalizmu, ktorých úlohou je organizovať rôznymi metódami svojej politiky postupné presúvanie moci z národných štátov v prospech globálneho riadenia nasmerovaného k ustanoveniu svetovej vlády. V tomto procese trieda kapitalistov aj so svojimi „plukmi“ prisluhovačov vidí svoju záchranu, ešte ďalší nárast svojho bohatstva a moci nad ostatným pospolitým ľudom.

Ako sa dá odhaliť, že globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu je obrovský podvod, na realizácií ktorého sa významnou a rozhodujúcou mierou podieľa vládna moc pod vedením ústavných činiteľov ?

Aby sa dalo odhaliť, že ide o jasný podvod na obyvateľstve národných štátov, je potrebné v prvom rade pochopiť, aký je mechanizmus tohto podvodu, z akých zložiek sa musí skladať a v čom musia byť urobené zmeny, aby obyvateľstvo národných štátov bolo dostatočne vystrašené a pochopilo, že aj naša vládna moc má skutočný záujem na globálnej ochrane zdravia a životov ľudí, aby verilo, že existuje skutočná pandémia a teda nie zorganizovaná „pandémia.“ Ja sa pokúsim určitý mechanizmus globálneho podvodu s „pandémiou“ koronavírusu schematický opísať. Túto schému, ak porovná čitateľ so systémom bežnej zdravotnej starostlivosti, tak môže jasne pochopiť, že nemôžu byť identické a existujú medzi nimi zásadné rozdiely.

III.

„Rozprávka“ o tom, ako sa vytvoril mechanizmus mocenského vplyvu triedy kapitalistov pre prijatie globálneho príbehu o ochrane zdravia a životov ľudskej populácie.

Naša spoločnosť pod vedením vládnej moci vstúpila či skôr pridala sa k tým, ktorí z globálnej úrovne zavelili národným štátom vo svete, aby začali účinne bojovať proti novému nepriateľovi ľudstva – koronavírusu. Páni z globálnej úrovne povedali – pomenovali celkom jasne, že koronavírus sa vyznačuje takým silným nástupom proti ľudstvu, že ide o skutočnú pandémiu. Čo nepovedali páni z globálnej úrovne, to bolo to, že úmyselne už v predstihu ( vopred ) bola zmenená definícia pandémie a vakcín a z tohto dôvodu nepotrebovali mať k dispozícií žiadne relevantné ukazovatele o hrozbe, ktorá sa vraj začala šíriť po svete, v jednotlivých národných štátoch.

K tomuto nepriateľovi ľudstva bolo potrebné doložiť niečo celkom dôležité. Ak ide o koronavírus – prírodný či laboratórny – potom musí v ľudskom tele niečo spôsobovať. Páni z globálnej úrovne sa teda museli dohodnúť, že koronavírus je niečo úplne miniatúrne, neviditeľné, nebude sa purifikovať a teda je niečo, čo lieta vzduchom, je nákazlivé a spôsobuje ochorenie. Rozhodnutie pánov z globálnej úrovne je teda plne v súlade s teóriou choroboplodných zárodkov, ktoré vraj sú pôvodcami nákazy. Koronavírus teda spôsobuje – je príčinou novej choroby, ktorej páni z globálnej úrovne dali názov COVID – 19. Táto skrátka ( názov ) je veľmi zaujímavá, pretože v anglickom jazyku môže znamenať v celej vete aj toto: Certifikát vakcinačnej identifikácie. Nový názov musel byť stanovený, pretože ako to pripomeniem v niektorej z ďalších časti svojho príspevku, obyvateľstvo nemohlo prijať „za svoje“ samotnú chrípku či chrípke podobné ochorenie.

Páni z globálnej úrovne sa vedia poučiť aj z chýb, ktoré robia. Tak sa napríklad poučili z prípravy a organizovania pandémie prasačej chrípky v roku 2009. A zistili, že ak spoja koronavírus s ochorením, ktoré nazvali COVID – 19, tak to nebude postačovať k akceptácií vo svete, že ide o skutočnú pandémiu. Pánom z globálnej úrovne vôbec nevadilo a ani nevadí, že COVID – 19 v skutočnosti neexistuje, pretože nim bol premenovaný názov pre sezónnu detoxinačnú chrípku. Kto tomu neverí, nech sa opýta svojich známych, ktorí pravidelne navštevujú rôzne ambulancie a pred vstupom musia vyplniť vstupný dotazník, ktorý sa skladá z niekoľkých otázok. Páni z globálnej úrovne sa teda poučili v tom, že ak potrebujú u obyvateľstva národných štátov vytvoriť atmosféru dostatočného strachu z koronavírusu, tak sa nemôžu spoliehať na všeobecných lekárov a ich klinické vyšetrenia pacientov, pretože týmto spôsobom sa opodstatnenosť k strachu z koronavírusu nepotvrdí a to praktický nikdy.

Páni z globálnej úrovne si vzhľadom na svoje bohatstvo a moc mohli dovoliť získať po celom svete na svoju stranu v prvom rade súkromné mediálne skupiny. O tie verejno-právne tiež nemali obavy, pretože ich majú v moci národné vlády a národné vlády zase majú v moci páni z globálnej úrovne, nie občania. Takže máme tu nebezpečný koronavírus, nové ochorenie COVID – 19 a média ako jeden z najdôležitejších nástrojov organizovania strachu a psychického a psychologického nátlaku na obyvateľstvo národných štátov. Ešte stále to nie je vytvorený funkčný mechanizmus, ktorým sa môžu plniť určité ciele a zámery pánov z Globálu. Okrem zainteresovania súkromných mediálnych skupín do šírenia strachu z koronavírusu medzi obyvateľstvom národných štátov je tu veľmi dôležitá úloha zainteresovať do plnenia globálnej politiky ochrany zdravia a životov ľudí jednotlivé národné vlády vo svete.

Páni z globálnej úrovne už vedia, že sa nemôžu spoliehať na všeobecných lekárov, odborných lekárov, medicínskych vedcov a zdravotnícke zariadenia, pretože ich nemajú v svojej priamej moci. Z tohto dôvodu nemôžu a nesmú predpokladať, že zdola, z úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti vzíde požiadavka na vyhlásenie celosvetovej pandémie a na boj proti koronavírusu. Všeobecných lekárov a zdravotníctvo má v svojej moci každá národná vláda. Z tohto dôvodu ďalším zásadným opatrením potrebným pre spustenie funkčného mechanizmu boja proti koronavírusu je to, aby každá národná vláda bez rozruchu a teda v tichosti nabúrala zaužívaný systém zdravotnej starostlivosti založený na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým ošetrením a samotný koronavírus aj s ochorením COVID – 19 si zobrala aj bez skutočnej odbornej prípravy do svojej výlučnej kompetencie ! Nabúranie zaužívaného systému zdravotnej starostlivosti z úrovne národnej vlády bolo pre pánov z globálnej úrovne veľmi dôležité a nevyhnutné, pretože týmto nabúraním sa podarilo vytvoriť podmienky pre:

a) použitie totalitných, autoritatívnych a fašistických praktík vo vzťahu k obyvateľstvu a k celému personálu v oblasti zdravotníctva, nakoľko z úrovne bežnej zdravotnej starostlivosti by to nebolo možné,

b) nastavenie nového štatistického systému pre potreby vládnej moci, ktorý bude tvorený úplne odlišným spôsobom a odlišnými prostriedkami v porovnaní s úrovňou bežnej zdravotnej starostlivosti a vyhláškou o programe štátnych štatistických zisťovaní na príslušné obdobie.

Nastolením výlučnej kompetencie v prospech vládnej moci v prípade koronavírusu a ochorení nazvaného COVID – 19 bolo docielené to, že vládna moc mohla bez problémov začať plniť stanovené úlohy a ciele pánov z globálnej úrovne. A v rámci priznania si novej kompetencie vládnej moci už nebol problém, aby celý zdravotnícky systém, bežná zdravotná starostlivosť v SR, bol zapojený do plnenia úloh, pokynov, nariadení, vyhlášok prijímaných vládnou mocou a Úradom verejného zdravotníctva a výsledkov samotných legislatívnych úprav. Vládna moc najprv svojim rozhodnutím všetkých lekárov ponížila a potom im začala dávať úlohy, aby im autoritatívne vládla a nariaďovala, čo si majú plniť vo vzťahu k svojim pacientom. Žiaľ, neviem odhadnúť, ale podľa mňa skoro všetci lekári a zdravotnícky personál bez reptania prijali toto poníženie, prispôsobili sa vládnej moci a tak všetci pacienti musia ( ! ) trpezlivo zvládať mučenie rúškami a takto aj komunikovať so svojim lekárom a príslušným personálom. Pred operáciou, po operácií, či v rámci rehabilitácie, rúško patrí medzi základnú výbavu pacienta. Takže sa pýtam, a neadresne, ako je možné, že v 21.storočí všetci zodpovední politici, lekári, zdravotníci, právnici a tak ďalej, ešte stále neboli zoznámení s tým, že prirodzené dýchanie je základná biologická a fyziologická potreba človeka a že samotný človek ako ľudská bytosť ani nesmie predpokladať a myslieť si, že je zdravý, pokiaľ sa nepodriadi metódam ponižovania ľudskej dôstojnosti.

Nastolenie nového štatistického systému pre sledovanie koronavírusu a ochorenia COVID – 19 umožnilo prevzatie výlučnej kompetencie v tak závažnom ochorení ako je chrípka či chrípke podobné ochorenie a skryť pod otázky verejného zdravia, núdzového stavu, bezpečnosti štátu. Mnohí občania si už vedia predstaviť, že ak by nedošlo k prevzatiu kompetencie z úrovne bežnej zdravotnej starostlivosti na úroveň vládnej moci, nebolo by možné a potrebné ani vytvárať podmienky uvedené vyššie v bodoch a) a b). Výlučná kompetencia pre „liečbu“ koronavírusu a ochorenia COVID – 19 v rukách vládnej moci bola potrebná k tomu, aby bolo možné realizovať úlohy uvedené v už spomínaných bodoch ( a, b ).

Realizácia vyššie uvedených úloh bola spojená s rozhodnutím pánov z globálnej úrovne, že sa musí významne narušiť hlavný princíp klasického liberalizmu – sloboda. Liberalizmus považuje jednotlivca za mieru všetkých vecí. Lenže páni z globálnej úrovne sa rozhodli, že si už nemôžu dovoliť rešpektovať uvedený základný princíp liberalizmu, pretože spustením projektu „pandémie“ koronavírusu by nič nedosiahli. Prečo ?

Dôvod tohto rozhodnutia nových potenciálnych pánov sveta je zásadný. Klasický liberalizmus uznáva koncepciu občanov ako rozumných a racionálnych bytosti. Prvkami tejto koncepcie sú určité morálne vlastnosti, intelektuálne schopnosti, u každého konkrétna koncepcia dobra, schopnosť byť kooperujúcim členom spoločnosti, vrátane navrhovania slušných podmienok spolupráce. Táto koncepcia má byť vlastnou koncepciou občanov, každej osoby a nie hotovou koncepciou, ktorú nám pod určitými hrozbami a nariadeniami si dovolí dávať štátna moc, rôzne inštitúcie a zamestnávatelia. Každá ľudská bytosť si svoje zdravie má záujem chrániť podľa svojich predstáv a potrieb a keď má pocit, že môže byť na svojom zdraví niečim ohrozená, tak si zakladá svoje sociálne spojenie so svojim lekárom, potrebnou klinikou, jej odborníkmi a odbornými lekárskymi útvarmi.

Toto sociálne spojenie je potom úplne v súlade s koncepciou občanov ako rozumných a racionálnych bytosti a zároveň ako občanov slobodných a rovnoprávnych. Ak sa rešpektuje tento základ, potom sociálne spojenie na úrovni bežnej zdravotnej starostlivosti je spravodlivé, pretože v ňom zákonite absentuje mechanizmus založený na štátnom zásahu, na jeho nariadeniach, príkazoch či trestných postihoch. Inakšie napísané: platí princíp liberalizmu o slobode. Liberalizmus je za „slobodu – od,“ teda za negatívnu slobodu, čo znamená, že do tejto slobody nesmie, napríklad, svojvoľne zasahovať štát. Preto som vyššie zdôraznil, že v zdravotnej starostlivosti má zákonite absentovať mechanizmus založený na štátnom zásahu. Znamená to, že princíp slobody sa má a musí uplatňovať, ak si každá ľudská bytosť podľa svojej koncepcie dobra chce chrániť svoje zdravie a život.

V rámci sociálno – personálneho spojenia pacient – lekár s klinickým vyšetrením u každej ľudskej bytosti ide o jej individuálny príbeh, ktorý sa tiahne celým jeho životom. Tento individuálny príbeh je dôkazom toho, ako sa základný princíp liberalizmu – sloboda – a princíp spravodlivosti – aplikujú z ústavnej a legislatívnej úrovne na úroveň bežnej zdravotnej starostlivosti a či táto aplikácia je spravodlivá. Až do začiatku roka 2020 tento individuálny príbeh každej ľudskej bytosti ako potenciálneho pacienta bol jediným príbehom na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti a preto aj v plnej miere spravodlivý. Individuálne príbehy každej ľudskej bytosti sú potom rozhodujúcim základom a štruktúrou pre verejné zdravie a čo je podstatné a dôležité, individuálne príbehy podliehajú programu štátnych štatistických zisťovaní a tvoria systém štatistických údajov, ktorý je pravdivý, pretože sa zakladá na klinických vyšetreniach, lekárskych správach a hláseniach zdola. Individuálne príbehy každej ľudskej bytosti nesmú podliehať rozhodnutiam WHO a pokynov jej hlavného sponzora miliardára Billa Gatesa.

Individuálne príbehy „písané“ cez personálny vzťah pacient – lekár s klinickým vyšetrením nikdy nemôžu nabúrať ( zrušiť, obmedziť ) ústavné základné slobody a ich prioritu k iným právam a slobodám !!!

Keby páni z globálnej úrovne čakali na štatistické údaje zdola ( od lekárov a zdravotníckych zariadení ), ktoré by odzrkadľovali určitú úroveň bežnej zdravotnej starostlivosti založenej na individuálnych príbehoch ľudí a teda na ich slobodnom rozhodovaní sa v rámci personálneho vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením, tak by sa nikdy nemohli dočkať toho, aby mohli na základe objektívnych informácií vyhlásiť skutočnú pandémiu koronavírusu. Nebolo by to potrebné nielen z hľadiska štatistických údajov, ale hlavne preto, že samotný systém zdravotnej starostlivosti v rámci individuálnych príbehov v každom národnom štáte je dostatočne flexibilný a efektívny a nemá problém sa popasovať ani s koronavírusom, ak by bolo zistené, že takýto patogén u ľudí môže vyvolávať niečo z respiračných ochorení v rámci typických či atypických prípadov.

Páni z globálnej úrovne sa teda rozhodli, že základný princíp liberalizmu – „sloboda – od“ musí byť podstatne narušený. Takáto sloboda, potrebná pre efektívnu ochranu zdravia a životov ľudí musí podľa pánov z globálnej úrovne skončiť. Individuálne príbehy o ochrane zdravia a životov ľudí nemohli uspokojiť pánov z globálnej úrovne, pretože ich ciele a zámery – vytvorenie podmienok pre globálny trh s vakcínami a „reformné kroky“vedúce k rozrušeniu fungovania každej národnej spoločnosti – by nebolo možné začať realizovať a postupne napĺňať. Z tohto dôvodu od začiatku roka 2020 sa postupne začal vkladať a vložil, k dovtedy výlučne existujúcim individuálnym príbehom každého človeka, nový príbeh, ktorý vytvorili páni z globálnej úrovne a ktorý ja osobne nazývam globálnym príbehom o ochrane zdravia a životov ľudí. Rozvinúť tento nový príbeh dovolili predstavitelia národných vlád členských krajín EÚ aj na čele s ústavnými činiteľmi. Lenže takéto a podobné konštatovania sa na obrazovkách našich televízorov žiadny čitateľ nedozvie.

Tento nový globálny príbeh je o neočakávanom a náhlom útoku koronavírusu na ľudskú populáciu vo svete, ktorý vyústil do skutočnej pandémie, ktorá nemilosrdne útočí na zdravie ľudí a na fungovanie celého ekonomického, sociálneho, politického a kultúrneho života každej spoločnosti. Páni z globálnej úrovne vytvorili globálny príbeh, aby určili, aké má byť správanie sa veľkých más ľudí – obyvateľov národných štátov vzhľadom na potrebu zabezpečenia všetkých možných prostriedkov spoločnosti pre boj s prírodným či biologickým nepriateľom. Vo svete nebol problém vytvoriť globálny príbeh, ak ten je založený na rozvinutých podmienkach globálneho kapitálu a ak pre jeho realizáciu sa nájdu národné vlády, ktoré nemajú problém zradiť svojich obyvateľov a s vervou sa pustiť v mene ochrany ich zdravia do vytvárania otrockých podmienok pre nový život v „novom“ kapitalizme.

Okrem zabezpečenia výlučnej kompetencie pre „liečbu“ koronavírusu a ochorenia Covid – 19 v rukách vládnej moci, bolo potrebné rozhodnúť, aké nové prvky zdravotnej starostlivosti bude musieť nariadiť obyvateľstvu krajiny. Do globálneho príbehu o „pandémii“ koronavírusu bolo preto potrebné, okrem zrušenia slobody nevyhnutnej pre ochranu zdravia a života každého jednotlivca, nariadiť nosiť rúško, pravidelne sa testovať, začať podstupovať permanentnú „liečbu“ vakcináciou, ktorej ukončenie je v nedohľadne, pretože páni z globálu predpokladajú, že to má byť súčasťou nového normálneho životného štýlu. Zaradenie uvedených nových prvkov do globálneho príbehu bolo nevyhnutné, aby bolo možné cez ich využitie zaviesť kontrolu ľudskej populácie, rušiť základné práva a slobody a dostať celú populáciu do nekonečného očkovania, pretože uvedené prvky nie je možné zaviesť do bežnej zdravotnej starostlivosti v rámci individuálnych príbehov ochrany zdravia a životov, teda zdola – od úrovne personálneho vzťahu lekár – pacient s klinickým vyšetrením.

Tieto nové prvky patria do akejsi mimo lekárskej starostlivosti vládnej moci o ochrane zdravia a životov obyvateľstva. V tomto prípade páni z globálnej úrovni a národné vlády prešli od proklamovanej „slobody – od,“ ktorú potlačili a potláčajú, k poňatiu „slobody – k,“ ktorú doteraz ani nereflektovali v politickom a praktickom živote. V ich poňatí „sloboda – k“ dostala presné určenie: obyvateľstvo sa má slobodne podriadiť v otázkach boja proti „pandémii“ koronavírusu všetkým nariadenia a vysvetleniam vládnej moci a teda má povinnosť slobodne nosiť rúška, testovať sa a dávať sa permanentne očkovať. Všetky uvedené nové prvky, potrebné pre globálny príbeh o ochrane zdravia a životov ľudí, a teda potrebné pre boj proti „pandémii“ koronavírusu, sú v skutočnosti protiústavné a protizákonné a nemajú nič spoločného so skutočnou potrebou ochrany verejného zdravia.

To ozaj máme ako občania nášho štátu veriť tomu, že naše verejné zdravie, jeho organizácia a zabezpečenie sa má odvíjať od rôznych nezmyslov mafiánskej WHO a že samotný Bill Gates a jemu podobní machri globálneho kapitálu majú strach o obyvateľstvo Slovenskej republiky ? Vládna moc nemôže a nechce pochopiť, že ochrana verejného zdravia na celom území SR môže byť založená iba na rešpektovaní princípu slobody a spravodlivosti a na tom, že skutočne môže vyrastať iba z individuálnych príbehov o ochrane zdravia a života každého jednotlivca. Z rešpektovania tejto zásady vyplýva, že porušovanie ústavy, základných ľudských práv a slobôd či využívanie represívnych opatrení k vládnej „liečbe“ do verejného zdravia za žiadnych okolností nepatria.

Ešte jedna dôležitá a podstatná udalosť sa udiala a deje tak, ako to chcú páni z globálnej úrovne a vládna moc. Po nastolení výlučnej právomoci – výlučnej kompetencie pre koronavírus a ochorenie Covid- 19 v prospech vládnej moci, vláda rázne prikročila k tomu, aby bežný systém zdravotnej starostlivosti, založený na personálnom vzťahu lekár – pacient s klinickým vyšetrením a teda na individuálnych príbehoch ochrany zdravia a životov jednotlivcov, bol doslova zahltený nariadeniami, pokynmi, príkazmi, usmerneniami úradmi štátnej moci o tom, ako bojovať proti koronavírusu a ochoreniu Covid – 19, o tom, ako má byť uprednostňovaný pred ostatnými ochoreniami a o tom, ako sa má nakladať – zaobchádzať s ľudskými jedincami, keď prídu na ošetrenie či potrebujú určitú zdravotnú starostlivosť. Ja sám som v jednom zdravotníckom zariadení našiel jasný oznam prepísaný na stenu pred vchodom do miestnosti lekára. Tento nadpis znie: Noste rúška vždy a všade. Už len k tomu dopísať časť nového textu: na nose a brade, aby sa to rymovalo.

A nejde iba o bežný systém zdravotnej starostlivosti. Extrémne zahltenie novými prvkami globálneho príbehu o boji proti „pandémii“ koronavírusu bolo rozšírené do všetkých oblasti života národnej spoločnosti a ovplyvňuje život každého jednotlivca, každého obyvateľa. Extrémne zahltenie novými prvkami globálneho príbehu ničí jednotlivé oblasti života našej spoločnosti, ničí životy celej ľudskej populácie a keď sa včas toto zahltenie nezastaví, prinesie výrazný pokles životnej úrovne obyvateľstva a výrazný nárast zdravotných problémov.

Koľko ponerizovaných – zlom nasiaknutých ľudí – musí existovať v našej spoločnosti, keď tí, najmä zásluhou vládnej moci, sú presvedčení, že ak na jednej strane budú každej ľudskej bytosti obmedzovať jeho fyziologické a biologické potreby, jeho sociálne kontakty, jeho spoločenské aktivity, jeho základné ľudské práva a slobody, jeho podnikateľské aktivity, pracovné a životné podmienky vôbec či podmienky pre výchovu a vzdelávanie deti a mládeže, tak tieto totalitné obmedzovania života bude možné vyvážiť absolútne spoľahlivou permanentnou vakcináciou, zameranou na posilnenie zdravia. A títo zlí ľudia, aj na čele s ústavnými činiteľmi, rozmýšľajú, že permanentná vakcinácia musí byť pre každého povinná kvôli zdraviu všetkých !!!

Globálny príbeh o ochrane zdravia a životov ľudí, na rozdiel od individuálnych príbehov o ochrane zdravia a životov jednotlivcov, je v svojom súhrne jasným zločinom proti ľudskosti, ktorým sa presadzuje autoritatívne, totalitné spravovanie národného štátu. Dá sa ospravedlniť neľudskosť a krutosť vládnej moci a ich naivných prisluhovačov tým, že z ich strany ide o to, aby v mene zdravia ľudí podporovali ideu o globálnej ochrane zdravia a životov ľudí ? Ako je možné jasne vidieť, globálna ochrana zdravia a životov ľudí je do neba volajúci nezmysel, ak to posudzujeme z logického, racionálneho, rozumného či ľudského hľadiska a ak to posudzujeme aj z hľadiska politického, tak musíme vedieť, že iba v rámci národného štátu existujú najlepšie podmienky pre ochranu zdravia a životov ľudí, pokiaľ štát vytvára podmienky pre efektívne fungovanie bežného systému zdravotnej starostlivosti.

Prax presadzovania globálneho príbehu o boji proti „pandémii“ koronavírusu je teda založená na uzatvorenom mechanizme mocenského ovplyvňovania a rozhodovania v prospech nositeľov globálneho kapitálu, v prospech triedy kapitalistov. Takto to treba pomenovať otvorene, pretože koronavírus nie je žiadnym nepriateľom človeka. Tento mechanizmus som sa snažil celkom jednoducho popísať. Čitateľ si môže podľa svojho uváženia do tohto mechanizmu vložiť ďalšie prvky, o ktorých som sa nezmienil. Je teda celkom jasné a zrozumiteľné, že globálny príbeh o ochrane zdravia a životov ľudí podporuje globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. A čo je za tejto situácií v našej národnej spoločnosti negatívne a veľmi nebezpečné ?

Že celá intelektuálna sféra ako sociálna skupina sa dala celkom jednoducho a bez problémov dezorientovať v otázke, čo je nevyhnutné ako prioritu presadzovať. Počnúc intelektuálmi z politiky a končiac intelektuálmi z oblasti zdravotníctva, veľká väčšina „angažovaných“ sa v súhrne dala zlákať na riešenie problémov spojených s globálnym príbehom o ochrane zdravia a životov ľudí, pretože sa zamýšľajú nad otázkami, ako tento globálny príbeh zefektívniť, skvalitniť, opraviť, aby bol ešte viacej prístupný obyvateľstvu a vládna moc mohla tak zaznamenať celkom „vynikajúci výsledok“, ktorí umožní ďalej napredovať v jeho využití v budúcnosti. A čo k tomu poznamenať ?

Je to tragédia ! Ak s takýmto úsilím, aj za aktívnej pomoci lekárov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, neprestaneme, tak to bude ľahká cesta do pekla, pretože globálny príbeh je a bude za každých okolnosti uzatvoreným mechanizmom mocenského vplyvu triedy kapitalistov ako nositeľov ekonomickej moci predovšetkým. Jednoducho napísané, globálny príbeh, v ktorom sa nachádzame pre jednu jedinú z možných chorôb v rámci respiračných ochorení, a žijeme v ňom, je výrazom diktatúry triedy kapitalistov. Baviť sa o tom, ako vylepšiť takúto diktatúru, s pomocou radcov z konzília, rôznych mediálnych skupín či na úrovni neprávnej koaličnej rady, to je obyčajné farizejstvo, ktoré nemá pozitívne riešenie.

Ponerizovaných – zlom nasiaknutých ľudí – nie je možné v ničom presvedčiť, pretože ani neexistujú podmienky k tomu, aby verejne takéto presvedčovanie bolo možné. Ich je potrebné buď jednoducho v politickom boji poraziť alebo obyvateľstvo sa v masovom meradle musí postaviť na odpor a žiadať odstúpenie celého politického vedenia štátu. Lenže porážku ponerizovaných ľudí nie je možné organizovať na zatajovaní pravdy o tom, aký príbeh vládna moc nastolila, aby nás všetkých s láskou a porozumením „liečila,“ rovnako na zatajovaní vedeckých poznatkov z oblasti zdravia a medicíny, bez otvoreného pomenovania a označenia tých, ktorí zločiny proti ľudskosti organizujú, presadzujú či páchajú.

Toto bol môj opis s podvodom o strašení obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu na globálnej úrovni. Na posilňovaní a ďalšej realizácií tohto podvodu vládna moc aj na čele s ústavnými činiteľmi usilovne pracuje tak, ako by to malo byť ich celoživotné dielo a poslanie. Majú absolútnu podporu v súkromných mediálnych skupinách, ktoré fungujú v SR a vo verejnoprávnej RTVS. Nie je to žiadne prekvapenie, pretože mediálne skupiny sú súčasťou celého mechanizmu podvodu a teda mocenského vplyvu pánov z globálnej úrovne na obyvateľstvo národných štátov. Tento mechanizmus nemá nič spoločného s potrebou liečby ochorenia, ktoré bolo nazvané Covid – 19, pretože, aspoň na túto dobu, sa toto ochorenie môže rovno posudzovať v rámci oblasti respiračných chorôb. To však nesmie byť záležitosťou vládnej moci aj na čele s ústavnými činiteľmi.

Koniec časti I.

Pokračovanie v časti II.

Dušan Hirjak