18.5 Ekonómia o ktorej sa nehovorí – Roky 1791-1913

… pokračovanie 18.4 …

Aby sme pochopili čo sa dnes deje musíme zájsť do histórie. Možno aj trošku viac, ale dnes skúsim takú o rokoch 1791-1913.

V roku 1791 bola založená prvá centrálna banka v USA s kapitálom 10 miliónov dolárov a bola založená na 20 rokov. Vydávala bankovky, poskytovala úvery, prijímala vklady, kupovala cenné papiere. V roku 1811 zanikla  nepredĺžením jej zakladateľskej charty v Congrese o 1 hlas pretože z nej a jej moci už v tej dobe malo obavy množstvo ľudí.

Druhá centrálna banka vznikla v roku 1816 s kapitálom 35 miliónov dolárov. Bola založená na 20 rokov a po 20 rokoch opäť jej činnosť nebola predĺžená, pretože podľa vtedajšieho prezidenta Andrew Jacksona bola nebezpečná takáto koncentrácia moci v rukách niekoľkých ľudí, ktorí sa nezodpovedali ľudom za svoju činnosť.

Do roku 1913 tu boli rôzne demokratickejšie systémy bankovníctva – teda bankový trh bol fragmentovaný s rôznymi reguláciami a množstvom decentralizovaných od štátu bánk. Bola súťaž, avšak vraj chýbajúci prvok centrálnej banky viedol k množstvu veľkých cyklických výkyvov v ekonomike. Ak viac si o tom prečítate inde, tak túto vetu ako aj ostatné opisujúcu danú situáciu beriem ako PR pre sformovanie toho čo chceli dosiahnuť a aj dosiahli. Spätný pohľad musí byť pre súčasný Hnoj „romantický“, aby o tom nebola nejaká výrazná negatívna diskusia.

Aby sme chápali o aké peniaze vtedy okolo roku 1816 išlo, tak si predstavte, že pri úrokovej miere 6% ročne za obdobie 1816-2016 dostanete, že 1 jednotka meny – trebárs dolár má dnešnú hodnotu zväčšenú 115 tisíc násobne. Teda, vtedajších 35 miliónov má hodnotu ako cca 4.000 miliárd. Ak by sa kapitál zhodnocoval mierou 8%, tak by sme dostali sumu 42 krát vyššiu, teda cca 168.000 miliárd. Pre ďalšiu predstavu Slovenský štátny rozpočet mal výdavky v 2017 na úrovni asi 17 miliárd, americký štátny rozpočet asi 3.650 miliárd.

Pre ďalšie porovnanie v Európe rodina Rotschildovcov poskytla počas vojen Napoleona 1803-1815 zhruba 9,8 milióna na financovanie vojny. Ich celkový majetok v roku 1820 sa odhaduje na 50 miliónov libier. Teda viac ako mala kapitál druhá centrálna banka USA, ktorá mala príliš koncentrovanú moc vo svojich rukách. Samozrejme, že v dnešnej dobe nie je ani dosť peňazí vytlačených vo svete koľko by mala vlastniť táto rodina, avšak svoje aktíva nemajú iba v peniazoch, ale hlavne vo vlastníctve priamych aktív pôdy, nehnuteľností, firiem atď. Billa Gatesa, ktorého nám často prezentujú ako najbohatšieho človeka so 100 miliardami si zrejme kúpia z vreckového. A to táto rodina zďaleka nebola jediná bohatá v tej dobe aj keď patrila k top vo vtedajšom Anglicku, leadrovi sveta, možno ešte výraznejšiemu ako dnes sú USA. Koľko peňazí mala vtedajšia cirkev? Koľko má dnes? Koľko majetku je ešte aj dnes cirkevného? Dnešný človek si možno pamätá svojich prarodičov, ale predstavte si, že prarodičia vašich prarodičov vašich prarodičov mali 50 miliónov a financovali vojnu proti Napoleonovi. Dobyl by Napoleon niekedy Bratislavu?

Samozrejme, že tieto čísla abstrahujú od rôznych kurzov mien či iných veličín (lebo som sa zatiaľ k nim nikde nedopátral), avšak aj kurz 20, či 50:1 nijako výrazne nezmení tieto ohromné miliardové čísla. Proste 200 rokov z ohromnej sumy sú ohromujúce.

V roku 1913 sa stali 2 významné udalosti. Začneme tou prvou – Vznik FEDu – americkej centrálnej banky, súkromnej spoločnosti, momentálne s reálne neobmedzenou mocou nad peniazmi v USA a vo svete, pričom reálne riadenie nie je na jej oficiálnych reprezentantoch, ale na jej neznámych majiteľoch. O tomto sa nebudem vyjadrovať viac som už písal v časti 18.1, ale aká významná udalosť sa stala ešte okrem tejto v roku 1913?

V roku 1913 začal v USA platiť zákon o dani z príjmu. Dovtedy žiaden taký nebol. Dane sa z príjmu neplatili. Teda od tohto roku sa uzavrela slučka riadenia peňazí. Súkromná centrálna banka vydá peniaze a štát si ich požičia napríklad tým, že vydá cenné papiere. Úrok za tieto peniaze zaplatí občan tým, že sa naháňa za vlastným príjmom a tým vlastne financuje štát a centrálnu banku. Tá má potom dosť peňazí na to, aby mohla spraviť aký taký poriadok v peniazoch a popri tom, aby sa za peniaze ľudí robila ďalšia, vlastná show. Tu nech mi niekto hovorí, že všetky tieto veci nie sú plánované, ale náhodné, že „to tak vyšlo“. Keď sa pozrieme do dnešného parlamentu kto za koho kope, ako sa kopalo za socializmu. Myslíme si, že v roku 1800 sa kopalo inak?

… na pokračovanie …