Kde ležala staroveká Kelemantia?

V období zmeny letopočtov začali starovekí Rimania postupne rozširovať hranice svojej ríše hlbšie do strednej Európy. Po zriadení rímskej provincie v Panónii začal prirodzenú severnú hranicu impéria tvoriť príslušný tok rieky Dunaj, ktorý zároveň poskytoval aj ochranu pred nečakanými útokmi výbojných kmeňov žijúcich severne od Dunaja. Pre posilnenie ochrany územia ríše budovali Rimania dômyselný obranný systém pevností a malých opevnení známy ako LIMES ROMANUS, ktorý kopíroval hranicu Rímskej ríše.

Za vlády cisára Marca Aurélia (161-180 n. l.), v období tzv. kvádskych a markomanských vojen, postavili takto Rimania aj vojenský tábor na ľavom brehu Dunaja pri Iži (okres Komárno), ktorý dnes poznáme a označujeme ako Kelemantia. Tento drevozemný tábor, v predpolí légiovej pevnosti Brigetio, bol zničený po veľmi krátkom čase požiarom, pravdepodobne pri nečakanom kvádskom útoku. Počas ďalších výbojných výprav v závere kvádskych vojen, v blízkosti zrejme už spustošenej pevnosti, tu krátkodobo táborilo ešte niekoľko rímskych vojenských oddielov v dočasných poľných opevneniach. Na sklonku 2. storočia vybudovali Rimania na mieste zničeného pôvodného drevozemného tábora nový kamenný kastel. O strategickej polohe a existencii tábora neďaleko sútoku riek Dunaj a Váh nepochybujeme. Odkiaľ ale vieme, že sa spomínaný rímsky kastel pri Iži volal Kelemantia?

Staroveké nápisy a pramene túto rímsku pevnosť veľmi nespomínajú. Názov Kelemantia poznáme predovšetkým od antického Ptolamaia. Klaudios Ptolemaios (latinsky písaný Claudius Ptolemaeus), bol veľký grécky matematik, astronóm, astrológ a zemepisec, žil v rokoch 85 až 165 po Kristovi. Väčšinu svojho života pôsobil v egyptskej Alexandrii. Veľmi významné je jeho dielo Zemepisný úvod (Geógrafiké hyfégésis), známe tiež ako tzv. Geografia. Je to návod k zostavovaniu máp pomocou astronomicky stanovených súradníc. Toto dielo napísal Ptolemaios pravdepodobne niekedy po roku 141 n. l..

Ptolemaiova mapa MAGNA GERMANIA, ako jedna z 26 dielčich máp celého atlasu Geografie, zachytáva územie strednej Európy približne do roku 150 n. l.. Zobrazuje celkovo 137 geografických bodov, z ktorých 94 sú mestá a hradiská, o ktorých už Ptolemaios vo svojej dobe píše ako o starodávnych. Jedným z týchto hradísk je aj práve naša KELAMANTIA (gr. Κελαμαντία). Na detaile mapy si môžeme všimnúť územie nad provinciami Hornej a Dolnej Panónie – PANNONIAE SUPERIORIS PARS a PANNONIAE INFERIORIS PARS, ktorú tvorí predovšetkým súčasná slovenská Podunajská nížina. Ptolemaiove mestá USBIUM, ABILUNUM, FURGISATIS, CORIDORGIS, MEDIOLANIUM, FELICIA, EBURODUNUM, ANDUAETIUM, KELAMANTIA, SINGONE a ANAVUM, ktoré ležia bezprostredne nad územím Panónie, by mali teda ležať na dnešnom území Slovenska (v tejto chvíli však musíme upozorniť aj na skutočnosť, že Ptolemaios zakresľoval na mapu predovšetkým pôvodné staroveké sídla a hradiská, nie rímske vojenské pevnosti, preto pri hľadaní dnešných stotožnení s Ptolemaiom by nemala byť podmienka, že na území obce sa musel v minulosti nachádzať aj rímsky vojenský tábor).

Správne stotožnenie Ptolemaiových názvov so súčasnými je veľmi dôležité pre celkové rozlúštenie Ptolemaiovej záhady. Mapa totiž bola a je vždy predmetom bádania rôznych učencov ako minulých tak aj súčasných. Historici a lingvisti sa bez úspechu znovu a znovu pokúšajú dešifrovať “Ptolemaiov kód“. V súčasnosti sa hlavná pozornosť štúdiu mapy sústreďuje predovšetkým v Nemecku a v Čechách. Medzi výskumníkmi dostal tento pomaly 2000 rokov starý rébus pomenovanie “zakliatý zámok“.

Upriamme teraz na chvíľu našu pozornosť trošku východnejšie od Iži, a to na obec Chľaba (okres Nové Zámky). Kataster obce lemuje z východu rieka Ipeľ a z juhu rieka Dunaj. Z vojensko-strategického hľadiska mala poloha obce v staroveku rovnakú dôležitosť ako Iža (sútok rieky Ipeľ a rieky Dunaj, ako aj neďaleký sútok Hronu a Dunaja). Na webových stránkach obce Chľaba sa okrem iného dočítame, že chotár obce bol obývaný už v praveku a najstaršie vierohodná pamiatka pochádza z obdobia neolitu. Ďalej sa našlo eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, žiarové hroby severopanónskej kultúry zo staršej doby bronzovej, sídlisko a pohrebisko karpatskej mohylovej kultúry zo strednej doby bronzovej, laténske hroby a rímska strážna veža (burgus) zo 4. stor. n. l.

Prvá písomná zmienka o obci zatiaľ pochádza z roku 1138 (villa Helenba, Chelenba), kedy bola kráľovským resp. vojvodským majetkom a známa predovšetkým ako rybárska obec. Známe sú však aj zmienky o miestnom ovocinárstve, ktoré pochádzajú z roku 1234. V časoch panovania kráľa Ondreja II. (1205–1235) tu bol totiž vynikajúci ovocný sad arcibiskupa Róberta, o ktorom sa zaujímavo zmieňuje kráľovské nariadenie, podľa ktorého bude vymeraný trest smrti tým dunajským rybárom, ktorí budú kradnúť ovocie z arcibiskupovej záhrady na ostrove Helemba. Pri zaniknutom arcibiskupskom letohrádku archeologóvia objavili viacero rybárskych hrobov. Aj neskôr sa zachovali správy o arcibiskupských ovocných sadoch na ostrove, ktorý sa v tých časoch tiahol až k obci Szob (Maďarsko) a bol dlhý 5 km.

Keď v roku 1526 vtrhli do Uhorska Turci a po tragickej bitke pri Moháči sa začala 150 ročná okupácia. Blízky Ostrihomský hrad, bývalé arcibiskupské sídlo, sa od roku 1543 stal sídlom sandžaku (prápor, menšia územná jednotka ako vijálet – provincia, na čele ktorej stál sandžakbeg). Obec Chľaba sa razom ocitla v susedstve nebezpečného nepriateľa, ktorému musela odvádzať poplatky. Svedčia o tom súpisy tureckých vyberačov daní (deftere), z ktorých sa mnoho dozvedáme. Pre nás je zaujímavý súpis tureckých vyberačov daní z roku 1570, kde nachádzame chľabský dunajský ostrov a kde za výnos z “Kelemen szigetu“ oproti dedine sa platilo hájovné, desiatok za mušt, ovocie, konope a kapustu a za príležitostné dane v celkovej výške 5160 akče…

Na začiatku bádania Ptolemaiovej mapy MAGNA GERMANIA bola pre mňa lokalita Iža – Kelemantia samozrejmosť – môj vstupný odrazový bod, niečo nespochybniteľné. Je však táto lokalizácia správna? Vychádzať dnes zo síce ustálených, no nepodložených názorov a hypotéz je u Ptolemaia veľmi nebezpečné. Pre správnu lokalizáciu všetkých Ptolemaiových hradísk, ktoré sa dnes nachádzajú na Slovensku, je najdôležitejší práve vstupný oporný bod. Grafické znázornenie starovekých hradísk na mape pripomína v niektorých prípadoch sieť (obchodných) trás a stanovíšť tiahnúcich sa popri tokoch riek na sever. Je preto veľký rozdiel, ak rozprávame o takejto obchodnej trase vychádzajúcej z Kelemantie a smerujúcej na sever, ak táto Kelemantia leží neďaleko rieky Váh (Iža), alebo pri rieke Ipeľ (Chľaba)…

Náš predpoklad o stotožnení starovekej Kelemantie so slovenskou obcou Chľaba si podrobne rozoberieme v nových častiach seriálu Slovensko na Ptolemaiovej mape. Budeme skúmať jazykovú a etymologickú stránku pomenovania, ako aj samotné umiestnenie Kelemantie v súradnicovej súvislosti a v pohľade na staroveké hradiská na druhom brehu rieky Dunaj, teda hradiská, ktoré sú zakreslené na Ptolemaiovej mape zachytávajúcej územia provincií Hornej a Dolnej Panónie. Bude mať obec Chľaba prvú písomnú zmienku z 2. storočia nášho letopočtu?

(www.Kleban.sk)