Znova k údajnej anexii Krymu Ruskom a katalánska otázka

Vo svojom blogu (odkaz č. 2) som ako jediný autor „proti prúdu“ spochybnil označenie pripojenia Krymu k Rusku ako údajnú anexiu Krymu Ruskom, ktorá bola údajne v rozpore s medzinárodným právom (všeobecne akceptovaný úzus) v opore o informačné zdroje z teórie medzinárodného práva, ktorými som doložil text svojho článku.
Jedným z hýbateľov separatistických reakcií Donbasu a odtrhnutie sa Krymu od Kyjeva a pričlenenie a primknutie sa k Kremľu, bol mimo iné (ekonomika) aj nešťastný a voči národnostným a etnickým menšinám namierený necitlivý Janukovyčov jazykový zákon.
Za to, čo sa deje po úteku Janukovyča, sú už zodpovední Porošenkovci s ich mantrou o vnútornej územnej celistvosti a nedeliteľnosti štátneho územia Ukrajiny, s poukazom na Budapeštianske memorandum z r. 1994 o jadrovom odzbrojení Ukrajiny a zárukách jej územnej celistvosti.
Doneck a Luhansk sú pre Ukrajinu už stratené. Tak, ako Krym. Ak by si vláda Ukrajiny včas sadla za rokovací stôl s volenými zástupcami oboch okresov, mohli spoločne dohodnúť pre obe strany prijateľný politický štatút Donbasu v rámci Ukrajiny.
Mimochodom „čosi“ sa deje aj na Zakarpatskej Ukrajine (maďarská menšina).
Dnes je Budapeštianske referendum mŕtve.
Existuje dôvodná hypotéza, že Krym je legálne ruský a jeho pripojenie k Rusku (referendum) bolo v súlade s medzinárodným právom a dokonca aj s Ústavou Ukrajiny. Uznaný – neuznaný. Ruský.
V ponuke je pozoruhodný článok z klávesnice Hlavné Správy je pre mňa istou satisfakciou za svoj článok (blog zo 6.2.2017, posúďte sami):
https://www.hlavnespravy.sk/renomovani-pravnici-eu-dokazali-ze-pripojenie-krymu-k-rusku-bolo-absolutne-legalne-dokonca-v-sulade-s-ustavou-ukrajiny/1163062
Viac k secesii v článku autora Andreja Kováča Princíp územnej celistvosti a jeho interpretácie (na príkladoch Kosova, Krymu a záujmov SR)…
Text je prevzatý zo stránky DespiteBorders:
https://despiteborders.com/princip-uzemnej-celistvosti-a-jeho-interpretacie-na-prikladoch-kosova-krymu-a-zaujmov-sr/
Na článok by mohli (môžu) reagovať odborníci na medzinárodné právo, versus “špecialisti” na hoaxy a fake news typu Juraj Smatana až do nemoty, tiež predseda zahraničného výboru parlamentu František Šebej, naše ministerstvo zahraničných vecí a vláda SR (…), na názor autora (Kováč 2014) to nebude mať žiadny vplyv…
Ibaže – zasa lož a zle, lebo Hlavné správy… (Smatana okrem toho, že volebné urny pre Kataláncov boli vyrobené v Rusku, môže tvrdiť, že Andrej Kováč je či bol za svoj názor a článok, ktorým spochybnil anexiu Krymu ako anexiu, platený Kremľom…).
Verejne artikulovaný a odborný názor podložený odkazmi na kvalifikované odborné texty (pod článkom) z oblasti teórie medzinárodného práva ale nie je hoax, fake news ani konšpirácia či pseudo vedecký blud.
Podľa názoru odborníkov na medzinárodné právo, sa pripojenie Krymu k RF udialo dokonca aj v súlade s Ústavou Ukrajiny, ktorá si svoju ústavu pre dané prípady (Španielsko verzus Katalánsko) vopred neošetrila tak, ako ju má ošetrenú pre podobné prípady (v teoretiskej možnosti aj Baskicko a Korutánsko) napríklad Španielsko, pričom ústava Španielska v danej veci separatizmu nepripúšťa demokratické riešenie…
Rozdelený názor odborníkov na medzinárodné právo vo veci statusu Krymu je porovnateľný s názorovým rozdelením ústavných právnikov vo veci Mečiar a amnestie s príslušenstvom (Kováčove milosti) vo vzťahu pozitívne a prirodzené právo a právomoci riadneho prezidenta a zastupujúceho prezidenta (Mečiar a jeho vláda). Mečiar je „ztohoven“ (premlčanie) a Kováč ml. (Technopol) je znova stíhaný na Slovensku (už doma, nemá diplomatickú imunitu a pracuje na MZV, odbore medzinárodných vzťahov…).
Väčšinovú ruskú (ukrajinskú) “menšinu” na Kryme „prebudilo“ ruské myslenie, cítenie a ruský jazyk, Janukovyčov, voči menšinám necitlivý zákon o štátnom jazyku, zaostávajúca ekonomika, energetika a služby, a Ruskú federáciu v súbehu s ním, a v dôsledku agresivity NATO voči Rusku zohralo aj umiestnenie ruskej základne (flotily) na Kryme (Sevastopol), za ktorú Rusi Kyjevu platili nájomné…
S tichým a podporným súhlasom RF sa ruskí Krymčania v referende rozhodli pre pričlenenie sa k Rusku. Snáď nik netvrdí, že „zelení mužíci“ bez označenia nútili pod hrozbou zbraní Krymských Rusov upravovať volebné lístky a osobne nestáli pri urnách ako dozor nad „správnym“ hlasovaním (pre pripojenie k RF). Krymskí Tatari žiaľ, mali a majú, zasa smolu… (hrozí ich radikalizácia).
Sankcie-nesankcie, Krym je tak či tak ruský. Zvyknime si. Na uznaní Krymu ako ruského zo strany mocností nezáleží, ide o zástupný dôvod pre oslabovanie ekonomiky Ruska vazalským transatlantickým Západom. V prípade Kosova ide o schopnosť a spôsobilosť vytvoriť, mať a udržiavať medzinárodné politické a obchodné vzťahy so svetom. Krym ale nie je samostatný ako Kosovo, nie je ani autonómiou, nechce sa odtrhnúť a osamostatniť od RF tak, ako Katalánsko, majúce už dnes štatút rozsiahlej autonómie, so svojím parlamentom, vládou, políciou, školstvom. Ekonomika Krymu je závislá od rastu alebo poklesu ekonomiky RF. Krym je a ostane súčasťou Ruskej federácie a spokojnosť Krymčanov teraz závisí od Kremľa a RF a k nej potrebuje vodu, energie a investície (úloha Kremľa). Je naivné a zbytočné si myslieť, že Rusko vráti Ukrajine Krym. To je nezmysel a blud.
Medzinárodné právo ale nepozná len pojem anexie ale aj secesie:
https://blog.hlavnespravy.sk/927/k-udajnej-anexii-krymu-ruskom/
Som presvedčený, že nikomu kriticky premýšľajúcemu, nie sú ľahostajné kontraproduktívne sankcie voči Rusku, ktoré majú obmedzujúci účinok na vzájomnú ekonomickú a obchodnú spoluprácu ruského východu s americkým a európskym západom a dnes už nevyhnutne obe strany aj s Čínou…
Rusko (Putin) sa vynájdu a po Turecku Rusko nadväzuje „milostný vzťah“ so Saudskou Arábiou, a to je to, čo si najmä USA môžu priať najmenej…
Medzinárodné právo je používané a argumentuje sa ním tak, ako to a práve ktorým mocnostiam z pohľadu ich „národno-štátneho“ záujmu vyhovuje vo vzťahu k Kosovu, Katalánsku, Flámsku, severnému Taliansku, Tirolsku, pričom jedným priznáva právo na sebaurčenie národov, iným nie (Kurdi) atď.
O prioritnom národno-štátnom záujme vo vzťahu k USA a všeobecne k národným štátom EÚ hovoril v OSN aj Donald Trump…
Národno-štátny záujem a nielen, je vyjadriteľný aj úmyslom obnovenia spolupráce USA a RF vo vesmírnom programe, čo je zaujímavé pre obe inak znepriatelené strany, lebo ide spoločný obojstranný zmysluplný pragmatizmus…
Ak španielska ústava neumožňuje separatistické referendum v Katalánsku, referendum by nebolo platné. Celkovo 43 percentná účasť a 92 percent za osamostatnenie Katalánska (výsledok pseudo referenda) nie sú beztak výpovedné, pretože opatreniami Madridu voči Barcelone bola jeho organizácia a uskutočnenie znemožnené represiou a policajným zásahom, a referendum bolo vlastne zmarené. Jediným výsledkom bolo, že Katalánci, ktorí by inak hlasovali za zotrvanie vo zväzku so Španielskom, boli Madridom kontraproduktívne vyprovokovaní hlasovať v referende za samostatnosť Katalánska. Necitlivé konanie Madridu spôsobilo zosilnenie konfliktu s Barcelonou a vnútorné rozdelenie Katalánska. Proti konaniu Madridu protestuje Škótsko.
Na postup Madridu voči Barcelone vo veci bránenia výkonu referenda má názor onakvejší patrón, než „iba“ bežná občianska verejnosť:
https://www.klaus.cz/clanky/4176
Čo sa bude diať v Španielsku a Katalánsku a aké stanovisko zaujme EÚ a EK, (zatiaľ mŕtve chrobáky) prinesú nastávajúce dni…
Niekde a pre niekoho základné ľudské práva, občianske a politické práva platia, niekde a pre niekoho nie, podľa toho, v ktorom prípade, kde a ako to vyhovuje svetovým mocnostiam.
Mariano Rajoy: „Španielsko ostane Španielskom a to ešte veľmi dlho.“
V súvislosti s európskou integráciou sa natíska otázka – dokedy? Zrejme o tom predseda centrálnej španielskej vlády vie svoje a aj viac: splynutím s jadrom EÚ majú v bližšie neurčenej budúcnosti zaniknúť členské národné štáty?
Státisíce Kataláncov manifestujú jednotu so Španielskom. Španielska opozícia je na strane Rajoya. Katalánci by si mali sadnúť za stôl s Kataláncami spoločne so Španielmi, Baskami a Korutáncami…
Necitlivé tlaky Bruselu na európsku integráciu a federalizáciu EÚ postupnou kopuláciou a splývaním národných štátov s „jadrom“ EÚ (Nemecko!) môžu byť kontraproduktívne, v dôsledku odstredivých opačných reakcií…
Toto je čo (?): „My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:“
https://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/
Text preambuly z dnešného pohľadu stavu vecí po vstupe Slovenska do EÚ, eurozóny a transatlantických štruktúr („mierový“ vojenský pakt NATO proti slovanskému Rusku, NATO je dnes na hraniciach s Ruskom) a v pokračujúcom procese a stave európskej „integrácie“ už len zbožná nostalgia, po ktorej nasledujú polopravdy meniace sa na nepravdy Čl.1 ústavy:
(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
Vstup do EÚ, eurozóny (Česi sa do nej neponáhľajú) transatlantických štruktúr, európskeho práva (napr. Česi Istanbulský dohovor nepodpísali ani neratifikovali), cesta do “jadra” EÚ nás čosi stáli a budú stáť…
Bude to strata suverenity, ktorú sme si vybojovali v zápasoch o “národné bytie a vlastnú štátnosť” (preambula ústavy) a oslobodením sa spod dvoch protichodných ale podobných totalít, nepáčilo sa nám ani federatívne spolužitie s Čechmi a dnes, vkladáme znova svoje hlavy do ohlávky kamsi, do čohosi, čo bude pravdepodobne euro federáciou, čohosi, o čom nevieme, kde a aký to bude mať koniec…
Autor článku: Juraj Režo alias notorickyobcan